UNDER THE SPOTLIGHTS | H.S. |

34.kapitola

Keď sme sa vracali naspäť do USA, popravde sa mi veľmi nechcelo. Aj keď som milovala Ameriku a presťahovať som sa nechcela, pobyt v Harryho rodnej krajine mi naozaj padol dobre. Opustený Londýn bez turistov bol v tomto ročnom období naozaj veľmi pekný(pozn.aut. Koniec leta? Ja ani neviem či som spomínala, kde sa nachádzame v poviedke). Prvé dni som sa u seba na byte vybaľovala a riešila pracovné záležitosti, zatiaľ čo Harry tieto dni strávil s producentami. Pripravujú nový album. Harry v Londýne bol niekoľkokrát v štúdiu a keď bol doma, tak väčšinou písal texty, alebo hral melódie na gitare. Nechcela som sa ho pýtať, nech mi ukáže na čom pracuje. Možno to zo mňa robí hlupaňu, ale prečítam si to alebo vypočujem iba ak ma požiada. Nechcem mu zasahovať do práce, tak ako mi on nezasahuje do tej mojej. Obaja svoju prácu milujeme a nechceli by sme sa vzdať len tak pre nič, za nič.

Aktuálne rokujem na svoje veľké nadšenie s manažmentom Savage x Fenty o konkurze na ich show. Zároveň, keď sa mi skončí zmluva s Victoria's Secret, budem s nimi mať niekoľko fotení ohľadom reklamy pre nich. Z Victoria's Secret som sa rozhodla odísť, aj keď si už finančne prilepšili. Vedenie je čoraz tým horšie a aj nálada medzi kolegyňami. Zmluva mi s nimi končí o mesiac aj niekoľko dní, takže mám čas prerokovať nové partnerstvo skôr, ako ostanem bez práce, aj keď počas korony sa toho veľa nedá napracovať. Nechala som si od tejto čoraz populárnejšej značky zaslať nejaké nové spodné prádlo do mojej už aj tak veľkej zbierky. Nikdy som nechcela niečo propagovať bez toho, že by sa mi to naozaj nepáčilo a nerada by som to niekomu odporučila iba pre peniaze a tak je tomu aj teraz. Materiál je naozaj veľmi pekný a viem si predstaviť, že by som ich značku predstavila aj na mojom instragomovom účte tak, ako to urobilo už veľa známych influenceriek.

Je streda a už týždeň som zatvorená v mojom byte. Harry ma bol včera navštíviť no iba nachvíľu, aby mi priniesol jedlo a hneď išiel do štúdia.
V posledných dňoch som kvôli jeho novému albumu dosť sama. Možno je to aj preto, že nemám a nikdy som ani nemala zaujímavý spoločenský život. Jedinou naozajstnou kamarátkou, ktorej som povedala všetko je Alex a tá je v Sydney, očakávajúc kým sa situácia v Sydney zlepší, aby si vystrojila svoju svadbu snov s veľkou účasťou a haldou kvetov. Pre ňu bola svadba vždy veľmi výnimočná. Vždy akonáhle mala nového priateľa, snažila sa nájsť náznaky či je to materiál na manžela a či sa raz bude chcieť oženiť. Pre mňa to nikdy neznamenalo niečo dôležité, pravdepodobne to bolo spôsobené rozvodom mojich rodičov. Postupom časom si uvedomujem, že dlhoročné vzťahy koľkokrát na celý život nie sú veľmi pre mňa. Začne ma to všetko nudiť. Oni ma začnú nudiť. Je to kruté ale pravdivé. Začne ma nudiť počúvať stále tie isté historky, i ten hlas každé ráno. Harryho mám veľmi rada, ale nemám bohužiaľ pocit, že náš vzťah smeruje k niečomu väčšiemu. Táto myšlienka mi len tak preblesla hlavou a ,prirodzene, sa mi nepáči, tak silnejšie privriem viečka a snažím sa ju vymazať z hlavy.
Raz na internáte na strednej sme s Lexi boli na typickej stredoškolskej nudnej párty. Hrali sa tam hry ako pivný ping-pong a ,samozrejme, aj Pravda alebo odvaha. Keď prišiel rad na mňa a ja som si vybrala pravdu, jedno dievča z rozdielneho ročníka od môjho, sa ma spýtalo, kedy najskôr chcem mať deti a vydať sa. A mojou "prekvapivou" odpoveďou bolo nikdy. Nikdy sa mi totižto predstava byť "priviazaná" k jednému človeku na základe zmluvy nepozdávala. A aj keď deti sú niekedy zlaté, ale zväčsa ich vskutku nemusím.

A obávam sa, že v týchto názoroch sa s Harrym rozchádzame. Nechcem mu to však hovoriť. Má toho naozaj veľa, domov chodí až večer, skoro sme sa tieto dni vôbec nevideli. Harry bol však už posledný týždeň v Londýne hlavou niekde inde. Možno je to iba navrávanie, ale odkedy prešli tie mesiace čo sme spolu, trocha sme sa odcudzili. Samozrejme, chápem, že už nikdy to nebude také ako na začiatku, keď je jeden žijúci vďaka tomu druhému, zobe mu z ruky a je na ňom vyslovene nalepený. Je to naivné, ale tie týždne by som chcela mať naspäť. Keď som ho ešte dobre nepoznala, nevedela som jeho obľúbené miesto na pohovke alebo obľúbený album zo sedemdesiatych rokov minulého storočia. Neznášam sa za to. Za všetky tieto myšlienky, ktoré mi napadajú. To, že uvažujem nad tým, že osoba, s ktorou si tak dobre rozumiem, a ona mi rozumie viac ako ja sama sebe, už nie je tá istá ako bola pred pár mesiacmi. To, že uvažujem nad možnou prestávkou a kto vie aj rozchodom. Najviac je mi zle z toho, že mu to v žiadnom prípade nepoviem a nechám si to pre seba. Budem sa mu pozerať do očí s myšlienkou na to, že aj keď ho stále ľúbim, nedokážem naňho hľadieť bez toho, aby som videla jeho nadšený výraz, keď niekto spomenie "naveky spolu" alebo bábätká. Nechcem znova zachytiť ten ponurý a sklamaný pohľad, keď som mu povedala, že nechcem deti.  Nechcem, aby som v ňom vyvolala smútok z toho, že aj keď ma ľúbi, stále nie som a ani nebudem tá pravá. Nechcem to mať na svedomí. Je to nespravodlivé, že sa práve mne "ušiel". Zaslúži si mať niekoho, kto mu môže dať všetky tieto pre mňa nepríjemné veci. Zaslúži si mať lepšiu najlepšiu kamarátku, svoju oporu, a priateľku zároveň.
A cez to všetko sa aj tak rozhodnem zostať s ním a možno utužiť vzťah.
Aj keď sa to tak trochu zdá bez významu.

Trocha plot twist, nie?