26.kapitola

74 12 6
                                    

Hailey
,,Tak povieš mi už konečne kam ideme?" Spýtam sa a z miesta spolusediaceho naňho zazerám.
,,V pravý čas sa to dozvieš,"povie a sleduje naďalej cestu za volantom.
,,Hmmm, prečo si taký tajomný?" Pohladím ho chrbtom ruky po stehne.
Strhne sa a odpovie mi: ,,Nepokúšaj."
No ja stále pokračujem a hladím ho, no vyššie.
,,Prečo? Vyhodil by si ma tu na diaľnici? Alebo mám čakať výhodnejšiu ponuku?"
Na jeden malý okamih odtrhne pohľad od cesty a so zdvihnutým obočím sa na mňa pozrie. Iba na sekundu zacítim v jeho očiach spaľujúce ohníky no potom už je znova sústredený na šoférovanie. Pomrvím sa na sedadle, aby mi bolo pohodlnejšie, keďže očakávam ešte dlhú cestu a natiahnem sa k rádiu. Z neho hrá pieseň I will survive a tak zvýšim jej hlasitosť. Pohmkávam si so speváčkou do rytmu, no zaniká to vo zvuku vetra.
Môžem iba dúfať, že sa do konca cesty jeho nálada zlepší. A tak radšej zavriem oči a nechám sa unášať rovnakou rýchlosťou ako auto, do ríše snov.

Zobudím sa na ruch okolo mňa. Slabo pootvorím oči a zbadám veľa áut, neónové nápisy okolo mňa a chodníky plné ľudí.
,.Harry, sme kde si presne myslím, že sme?" Spýtam sa vyhýbavou otázkou, no ruch mesta mi tak povediac pripomína Londýn.
,,Vieš kde sme alebo len tipuješ?"
,,Viem,"odpoviem.
,,Ideme najprv ku mne. Nemusím sa ťa pýtať, či už si tu bola. Videl som ťa tu raz,"povie akoby nič a pokračuje, ,,módna prehliadka Gucci na London Fashion Week. Vtedy som ťa prvýkrát videl."
,,To mi hovoríš až teraz?"
,,A? Veď ty si ma videla predtým veľakrát. Nečudoval by som sa keby si bola niekedy na mojom koncerte, ale nepovedala si mi to. Vieš moje texty naspamäť, keby si ma nepočúvala nevedela by si," povie s úsmevom na perách.
,,Nebola som na žiadnom koncerte,"poviem oduto, ,,aj keď priznávam, že by som rada išla."
,,Rada? V minulom čase?" A nadvihne obočie.
,,Neviem, možno raz. Ale teraz mám teba, vieš? Chceš aby som s tebou chodila po koncertoch a pozorovala ťa z backstage?" Spýtam sa, keď už som naozaj zmätená z jeho zmýšľania.
,,Nie, ja mám lepší nápad,"odpovie mi a zaškľabí sa.
,,Ktorý si, samozrejme, necháš pre seba,"dopoviem zaňho.
,,Ty si taký tajnostkár,
Harold,"doplním a ľavou rukou sa mu nenápadne posuniem na brucho a pomaličky ho začnem cez tričko štekliť.
,,Som Harry, nie Harold,"precedí cez zuby a vidieť, že prekonáva smiech.
,,Meno Harold sa ti nepáči?" Spýtam sa vyzývavo a zároveň pritvrdím v šteklení.
,,Druhýkrát ťa za tento deň žiadam, aby si prestala robiť to čo robíš,"odpovie mi opäť vážny.
,,A ja sa ťa druhýkrát pýtam prečo, Harold?"
,,Hrozí, že sa neovládnem a havarujeme, Hailey,"napomenie ma.
,,A ja som dúfala, že práve to riziko ti príde vzrušujúce, Harold,"naďalej si ho doberám a obzvlášť pridám prízvuk na oslovení.
To už ucítim dlaň na bruchu a šteklenie. Začnem sa strašne smiať, až sa mi zahmlieva pred očami. Konečne začujem aj jeho smiech. Jednou rukou riadi volant a druhou ma zabáva. Keď sa to už stane neznesiteľným, otvorím oči a zbadám, že sme vbehli do protismeru. Včas okríknem Harryho a našťastie sa stihne zmobilizovať, kým vrazíme do autobusu pred nami.
,,Ty si obrovský idiot, Harold Styles,"zalamentujem zadychčane. Neprichádza žiadna odpoveď.
,,Kedy si stihol zatiahnuť strechu?"
,,Koľko som vlastne spala?" Zasypem ho otázkami.
,,Spala si skoro celú cestu, čiže nejaké dve hodiny. Odbočil som na krajnicu pred vstupom do mesta, aby ťa nikto nespoznal v aute. Aj tak by si mala mať na hlave nejakú čapicu alebo čo. Si stále viditeľná,"odpovie mi chrapľavo a načiahne sa dozadu a o sekundu mi podáva šedú čapicu. Poslušne si ju nasadím na hlavu, aj keď malý hlások vo mne zlyháva a hovorí, že prečo by som sa mala skrývať pred svetom. Táto časť môjho ja by rada s Harrym chodila von bez toho, aby sme sa skrývali.
Pár minút prejde v tichu, kým Harry nezastane pred bránou, ktorá sa na ďiaľkové ovládanie otvára a následne na to Harry parkuje na veľkom parkovacom pľaci plnom áut.
,,Takže toto je tvoj domov?" Spýtam sa, keď zatváram dvere auta.
,,Hej, jeden z mnohých." A pohne sa smerom k dverám.
,,Egoista,"zašepkám si pre seba.
,,To som počul!" Zakričí 3 metre predo mnou a otočí sa na päte a zastane. Dokráčam k nemu a zostanem stáť. Pomaličky sa ku mne nakloní a lačne pobozká. Bozk však prehĺbi do niečoho väčšieho a rukou mi putuje do vlasov. Stiahne mi ňou čapicou a cítim, ako mi tým rozcuchá vlasy ešte viac. Dlaňami mu z trupu taktiež prechádzam na hlavu, kde mu zaborím prsty do miernych kučier. Bez toho, aby sa odo mňa odtrhol začne cúvať dozadu a tým pádom ma ťahá so sebou. Po niekoľkých krokoch mi zamrmle do pier schody a otočí sa mi chrbtom. Na malú chvíľu stratím rovnováhu, no potom vykročím po dvoch schodíkoch a prikráčam k Harrymu, odomykajúcemu dvere. Rýchlo ich otvorí a hodí kľúče na komodu. Bleskovo sa ku mne otočí a prikvačí ma o zatvorené dvere. Musím priznať, že mi nie je nepríjemné, keď mám niekoľko centimetrov od seba nalepeného veľmi atraktívneho muža, ale aj tak mu poviem: ,,Daj si pohov, nič z toho dnes nebude."
Zmätene na mňa pozrie a spýta sa: ,,Počkať, čo?...jaj, aha, to tak dlho?"
Nad jeho reakciou sa hlasno zasmejem.
,,Zhruba týždeň,"odpoviem mu.
,,Zhruba? A to koľko ešte? Začínaš mi chýbať, eh, chápeš." A začervená sa.
,,Nie dlho,"odvetím a nechám ho bez priamej odpovede. Keď sa ešte nadýchne na ďalšie otázky, zakryjem mu ústa dlaňou a pokojne mu oznámim ako rodič dieťaťu, že koniec debaty a vyberiem sa na prehliadku predpokladám obrovského domu.
,,Tak poukazuješ mi to tu?" A zamávam mu rukou pred zastretým pohľadom.
,,Ah, áno, jasné, hneď,"strhne sa zo zamyslenia a povie.
,,Takže, toto je predsieň, daj, dám ti dole bundu,"ochotne sa ponúkne a siaha mi na ramená.

***

Počas tejto dovolenky sme sa s Harrym ešte viac spoznali. Užívame si teraz obaja viac toho druhého, vynahrádzame si čas, ktorý sme spolu nestrávili v predchádzajúcich mesiacoch. Je šialené, že ubehli už 4 mesiace čo sme spolu. V deň, keď sme sa stretli na oceneniach som si myslela, že to bude len na jednu noc a jeden druhému sa už potom neozveme. A teraz som tu, vychádzam z Harryho domu v dobrom maskovaní zadným východom. Síce by nám mohol niekto z Harryho ľudí nakúpiť(lol to je jaké vtipné) ale chcela som sa prejsť po meste sama. A tak sa teda zakrádam tajnými uličkami centra Londýna smerom potraviny, aj keď vlastne ani neviem kam idem. V mapách na mobile si vyhľadám najbližší obchod a zamierim tam. S ruksakom na chrbte a slnečnými okuliarmi sa vôbec neponáhľam. Nikto si ma nevšíma, čo mi vyhovuje. Všetci máme problémy, svoje životy, svoje myšlienky vypúšťajúce z hláv do preplnených ulíc Londýna. Je to možno 15 minút, keď pred sebou zbadám nápis Lidl. Dúfam, že sú to naozaj potraviny, nepočula som o nich doteraz, v USA frčí Walmart, hlavne, že boli najbližšie. Poobzerám sa okolo seba a oči mi padnú na výklad vedľa mňa. Červenými neónovými nápismi je na nich napísané TATTOO SALON. V hlave mi vzkrsne šialená myšlienka. Že by moje prvé tetovanie? Asi pol minúty úporne váham zakusujúc si do spodnej pery, no keď ma už druhýkrát napomenú ľudia prechádzajúci okolo mňa, že sa mám pohnúť, rozhodnem sa. Potlačím dvere do tatérskeho salónu a nechám sa pohltiť tmavým priestorom bez okien, ktorý je typický pre miesta tohoto typu.
,,Eh, dobrý. Máte voľný, eh, termín?" Spýtam sa nervózne. V hlave si poviem, že ak nemajú, je to znamenie-žiadne tetovanie.
,,Slečna, máte sakramentské šťastie. Klient na poslednú chvíľu zrušil termín. Chcete si dať niečo vytetovať, konzultáciu, alebo objednať sa?" Povie mi potetovaný chalan sotva o rok starší odo mňa.
Zarazím sa. Čo si chcem dať vytetovať? Nad tým som ja tupá mala popremýšľať skôr. Moja dlaň sa automaticky zdvihne k prívesku motýľa od Harryho, ako vždy keď mlčím a premýšľam.
A vtom mi to napadne.
Motýľ.
Presne ten, ktorý má Harry.
Ale kam? Na to isté miesto? Taký veľký? Oh, to nie, v agentúre by ma zabili. Možno na rameno? A čo tak pás? Harry má rád môj pás.
,,Eh, slečna?" Preruší ma z môjho myšlienkového pochodu tatér.
,,Chcela, chcela by som si vy-vytetovať motýľa. Ale neviem kam...počkajte. Mám na vás otázku, prosím, odpovedzte úprimne, aj keď bude akokoľvek čudná."
,,Čo, ak..?" Spýta sa no ja mu skočím do reči.
,,Ktorá časť tela je na mne najvýraznejšia?" Spýtam sa s obavami. Plne si uvedomujem, že to znie veľmi čudne.
,,Čo prosím?" Tvári sa zmätene.
,,Proste odpovedzte,"poviem rázne.
,,Huh, tak ja neviem, ste vysoká, máte dlhé nohy, vlastne veľmi pekné, áno, pekné a dlhé..,"ďalej pokračuje, no to ho už nepočúvam. Nohy? Kam na nohy? Lýtko? To je otrepané. Chcem to mať schované. Tak, aby to nebolo tak ľahko viditeľné, ale zase nie neviditeľné. Skloním pohľad na moje stehná a obzerám si ich. Stehno? Pravé? Ľavé? Možno keby to bola vnútorná časť stehna...to by nebolo až také viditeľné, iba ak by som bola len v nohavičkách. Nie je to zlý nápad. Mohlo by byť venované Harrymu, keďže by si ho zblízka mohol iba on prezrieť. Myšlienka motýľa na vnútornej časti pravého stehna sa mi pozdáva viac a viac. Nakoniec pristúpim k tatérovi a spýtam sa ho, či by bol ochotný vytetovať mi malého motýľa na pravé stehno podľa obrázku, ktorý mu ukazujem na mobile. Zo začiatku sa červená a protestuje, že to je moc malé a miniatúrne krídla sa mi po čase zlejú, ale nakoniec ho presvedčím. Sadnem si do kresla a stiahnem nohavice. Zapýri sa ešte viac no o chvíľu je už vo svojej tatérskej koži a pripravuje si ihly. Keď sa naňho tak pozerám a hlavne na tie ihly, začínam to ľutovať. No vnútorný hlas v mojej hlave mi vraví to dáš! A tak keď ku mne prikladá ihlu, už som presvedčená a bolesť ma neodradí.

Hey loves! Dnes prinášam vskutku dlhú kapitolu s 1647 slovami! To tetovanie nebol tak Hailin nápad, ako môj a hej, je to môj sen a bude to určite moje prvé tetovanie a ako predpokladám, jedno z mnohých. Mimochodom, viem, že tatéri vôbec nefungujú tak, že prídete a dáte sa potetovať ako vo filmoch, ale pre dôvody príbehu si to prikrášlime😄
Tak čo? Pozdáva sa vám tetovanie a kapitola? Ešte sa tešte na moje diabolské plány s ním😈
Hore je priložené video kde Harry spieva I will survive(gay anthem) na OTRA tour potom ako sa Louis rozišiel s Eleanor a je to jedno z mojich najobľúbenejších keďže je tam Harry taký šťastnyyy. Áno, áno, píšem ff na Harryho a som pritom larry shipper. Ale pravda je taká, že ja shippujem aj larry ale aj hamille...takže milujem vlastne celého Hazzu. Teraz mi vlastne napadlo, že čo keby som urobila shipp pre Hailey a Harryho? Harrey? Alebo Hairrey? Lol to znie zle..! Keby ste mali nejaké nápady, veľmi rada si ich prečítam v comms!❤️❤️❤️
Veľa zdravia prajem

Lynh

UNDER THE SPOTLIGHTS | H.S. |Where stories live. Discover now