UNDER THE SPOTLIGHTS | H.S. |

31.kapitola

Pesničku pustiť👆🏻🤓

Harry
,,Hej, čo píšeš?" Začujem za chrbtom Haileyin hlas.
,,Pracujem na texte,"odpoviem odmerane a nenechám sa vyrušovať.
,,Môžem ti pomôcť?" Ďalšia otázka. S úsmevom prikývnem. Zahľadím sa na papier, kde je moje doterajšie "dielo".

,,Shine, step into the light
Shine, so bright sometimes
I'm not ever going back(predstavte si to v slovenčine)?" Prečíta z neho.
,,Čo tým myslíš? Nechápem to."

Napíšem na papier What do you mean? Tupá ceruzka sa kĺže po papieri a mojím škrabopisom pridáva ďalšie verše.
,,Čo to robíš?"
,,Dopisujem, čo si povedala. Hodí sa to tam."
,,No jasne,"zasmeje sa, ,,o čom je vôbec tá sloha?"
,,O tebe. O nás. Aby sme sa otvorili svetu, takí akí sme. Povahovo."
,,Ale to predtým musím spoznať seba a čo chcem a či to chcem." Zalesknú sa jej slzy v očiach.
,,Presne,"pousmejem sa a napíšem Do you know who you are?
,,A vieš vôbec kto si?"
,,Nemám šajnu. Ani o tom, ako by toto malo dávať zmysel." Pretočí očami.
,,Metafory, Hailey, metafory." Znova tie oči.
,,Ježišikriste, prepáč, že nie som taká poetická,"zasmeje sa.
,,Aspoň, že my dokážeš pomôcť pri texte, babe."
Teraz na papier pribudne I'm sorry.
,,Hmmm, niečo tomu chýba,"zamyslíme sa.
Hailey si vedľa mňa povzdychne: ,,Ukáž to," a vytrhne mi papier aj s ceruzkou z rúk.
,,I'm-sorry-by-the-way,"hláskuje.
,,Never-coming-back-down." Podá mi to naspäť.
,,Vidíš? Nie je to také ťažké."
Can't you see?
,,Keď myslíš..."

,,Nemáš niečo sladké? Mám veľkú chuť na čokoládu." Nadvihnem obočie.
,,Jasné,eeeh, druhá zásuvka, krajná skrinka vľavo v kuchyni,"odpoviem a naďalej pokračujem v písaní.
,,Máš rád Twixky?" Spýta sa ma cez pol domu. Kladne jej odpoviem a chvíľu na to už nesie dve balenia.
,,Milujem ich,"zaškľabí sa a podá mi jedno balenie. Rovno si ho rozbalím a zakusnem sa do oboch naraz ako vždy, keď sú v balení dve tyčinky.
Hailey na mňa zagáni.
,,Prečo ich ješ naraz?" Spýta sa s plnými ústami čokolády, sušienky a karamelu.
,,Budeš sa mi smiať." Bude.
,,V žiadnom prípade,"usmeje sa a ukáže zuby zalepené karamelom.
,,Tak dobre..nechcem, aby jedna zostala bez tej druhej. Jem ich naraz, aby sa necítila jedna z nich sama. Do toho, zasmej sa." Priznám.
Samozrejme, že vypukne do smiechu, ale potom ma hneď súcitne objíme.
,,To je krásne, empatické,"prehltne, ,,a veľmi vtipné."
Pretočím nad ňou oči.
,,Ale viac empatické,"žmurkne a pobozká ma. Zacítim sladkú chuť tyčiniek na perách. Vyžiadam si viac a tuhšie ju k sebe priviniem. Jazykom jej preskúmavam ústa(lmao chcela som napísať ústnu dutinu, už aj tak je to trápne) a potom zubami obkusujem spodnú peru. Vyťažím z bozku maximum, až po povinnú prestávku na nádych.
,,Au,"povie so smiechom.
,,Prepáč, asi som sa nechal moc uniesť-" Dokelu! Prečo všetko kazím?
,,Kto povedal, že mi to vadí," a znova ma pobozká. Tentokrát cítim aj závan jej parfému a vône vlasov. Voňajú ako kokos. Sladký kokos. Taký sladký, že keď si z neho odpijete, navždy sa vám z nostalgických dôvodov zachová v pamäti.
,,Aaah, bože teba sa nedá neľúbiť,"priznám.
,,Veď ja viem, Haro,"poznamená egoisticky. ,,Skôr ja žiarlim, že ťa celý svet miloval ešte predtým, ako som ja mala tú možnosť."
,,Oplatilo sa počkať na mňa?" Zaškerím sa.
,,99 percentne." Pokýva hlavou a prižmúri oči. Zachytí môj nechápavý pohľad.
,,Neboj sa, jedno percento je za moje nervy,"ubezpečí ma a vlepí mi bozk na strnisko na líci.
,,Tak sa mi to páči." Ďalšie bozky.
,,Aaale čo,"povie zvodne pomedzi ne.
Do konca dňa si užívame vzájomnú prítomnosť, naháňame sa v záhrade ako malé deti, spievame staré hity a čítame si bulvárne články o nás dvoch. A veľmi dobre sa na tom zabávame.

Ahojte! Dnes vskutku krátka kapitola, ale už sa nám pomaličky ale isto rysuje Fine Line!!!
Užívajte voľno❤️
Lynh