PRÍBEH JE POZASTAVENÝ
Konečne zdvihol oči od zeme a jeho pohľad sa stretol s tým mojím. Nikdy som si nevšimla, aké výrazné zelené oči má. Prstom ukáže na sedadlo vedľa mňa a ja prikývnem. Pousmeje sa na mňa a ja sa odvrátim. Periférnym videním zisťu...
Razím si cestu ku kabínke. Potrebujem si vyskúšať už piate spodné prádlo v poradí. O dva týždne je Victoria's Secret Fashion Show a mne jedinej ešte nesedí kostým. Zastrem za sebou záves pozriem sa do zrkadla. Oči mi žiaria iným odtieňom modrej ako zvyčajne. Rozpustené hnedé vlasy mi voľne spadajú na lopatky a ich mierne vlny poletujú do rôznych smerov. Prejdem si po tvári dlaňami, no tak, aby som si nezmazala make-up. Premením si jedny nohavičky za druhé najrýchlejšie ako sa mi dá, no úprimne vo vysokých opätkoch je to na zabitie. Keď konečne som prezlečená, aj keď len zo dvoch maličkých kúskov čipky, pripadám si nesvoja. Košíky aj obvod podprsenky mi je malý, nemôžem dýchať a mám pocit, že zachvíľu mi vyskočia prsia z tých nepodarených košíkov. Požiadam Kaylu, našu stylistku, o väčšie číslo, ktoré mi vzápätí ihneď podáva. Gélovýni nechtami rozopnem zapínanie podprsenky akoby nič. Áno, pred všetkým. Som už zvyknutá. Modeling a hlavne modeling spodného prádla je už raz taký. Druhé číslo je mi oveľa lepšie, konečne sa môžem nadýchnuť. Kayla sa postaví za mňa a pomôže mi nasúkať sa do čiernych krídel s perami. Tento rok otváram show a všetko musí byť dokonalé. Preto keď sa pozriem do zrkadla, pohľad na mňa mi skoro vyrazí dych. Prvá pieseň, ktorá na prehliadke zaznie, bude Harryho Kiwi, ktorú spolu s ním otváram. Je to čistá náhoda. Teda dúfam. Harry keď si niekedy niečo zaumieni, je neoblomný. Práve kvôli ten piesni, sme všetky dievčatá z prvého čísla show zladené do diabolsky sexi anjelikov. A červeno-čiernej kombinácie. Hodím na Kaylu povzbudivý úsmev, ktorá zašepká slovíčko Dokonalé...
***
Predieram sa ľudmi mesta popri bránach Central Parku. Poklusom prejdem do tohoto monumentu New Yorku a nechám sa unášať októbrovou atmosférou. Park vytvára jesennú atmosféru na každej tvári. Deti výskajú v lístí, rodičia ich karhajú a starci sedia na lavičkách, s prepletenými rukami v láske tak, ako si to kedysi pred oltárom sľúbili. Všetci sem zapadajú. Až na mňa. Ľudia tu nepotrebujú riešiť, ktorý bulvárny plátok na vás niečo vymyslí, ktorý šikovný papparazi vás niekde odfotí. Viem, vybrala som si to sama. Presne, ako ten zelený pohľad očí, ktoré by som spoznala aj v tej najväčšej tme.
Harry
Zbadám ju pred sebou s kapucou na hlave v už blížiacej sa tme mesta. Keď ma zbadá, okamžite spomalí. Vyhľadám jej pohľad a ten jej sa stretne s tým mojím. Dlho, hodnú chvíľu na seba len tak nečinne hľadíme. Po sekundách, minútach možno aj celej večnosti, počas ktorej by nás mohli okoloidúci spoznať, však nezaregustrujem nič, žiaden pohyb. Až na to otravné zavibrovanie mobilu v mojom vrecku mikiny. Park už ľudia pomaly opúšťajú, no napriek tomu si ich pár všimne moje hlasité zvonenie. Konečne sa pohnem a kapucu na mojej hlave aj s čiapkou si stiahnem bližšie k očiam. Hailey ku mne urobí dva kroky a hneď je pri mne. Zdvihnem hovor, stále s pohľadom v oceáne jej očí. Zachrípnutým hlasom odpovedám na prihlúple otázky môjho producenta Juliana. Naozaj sa niekedy nevie ovládať. Sledujem Hailey ako netrpezlivo prekračuje z nohy na nohu. Ukončím hovor. Zdvihne hlavu ku mne a zadíva sa mi hlboko do očí. Jediným zdvihnutím kútika úst, jediným mihnutím oka mi naznačí, že slová nepotrebujeme.
Btw tento úškrn som tým myslela😅kiwiiii🥝🥝
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Spoločne vyrazíme smerom jej byt, ktorý je najbližšie. Teda nejakých 5 blokov. Tempo nám udáva rušný život mesta a samotného života. Svetlá sa nám mihajú pred tvárou a čím rýchlejšie ideme, tým sa to všetko väčšmi zlieva do jedného sna. Otočíme sa k sebe tvárami a vzájomne vybuchneme od smiechu. Zvýšime rýchlosť na maximálnu akú môžeme v preplnenom meste dosiahnuť a necháme sa unášať agóniou dobrodrúžstva. Čím sme bližšie, tým sa nám dýcha ťažšie, tým väčšmi spomaľujeme. Až nakoniec 5 metrov od bočného vchodu to ledva odkráčame. Netuším ako sme sa dostali do výťahu, ani ako sa Hailey za tých pár sekúnd dostane k otváraniu dverí.
Odporúčam Pillowtalk pustiť až teraz.
Vnímam len jej úsmev, tvár rozžiarenú vzrušením a konečne tú anonymitu, ktorú nám rýchlosť poskytla. To už sme vo vnútri a ja premýšľam čo mám skôr urobiť, čo mám skôr povedať. Nechám sa unášať pocitmi, ktoré mi táto chvíľa prináša. Zabudnem na všetko zlé tam vonku. Myslím len na jednu. Jednu jedinú, ktorá na mňa hľadí presne týmto modrým pohľadom, pre ktorý by som bol ochotný zabíjať. Pre ktorý som si ju zamiloval. Áno, zamiloval. Cítim v tejto chvíli niečo tak silné, že to neviem ničím iným vyjadriť, k ničomu inému porovnať. Chcem sa len utopiť v jej očiach, cítiť jej dotyk na každej chvejúcej sa zimomriavke môjho tela a prežívať ju naplno celú každou svojou bunkou. Pomalými krokmi k nej pristúpim a zložím jej kapucu z hlavy ukrývajúcu jej identitu. Nežne ju pohľadím chrbtom ruky po líci. Zachveje sa. Stále hlbokými nádychmi sa snaží uvedomiť si posledné chvíle. Skloním sa k nej nabližšie ako viem, len tak, bez bozku. Keby som sa čo i len prudšie nadýchol, spojil by som naše pery v jedno. Pozerám jej však neustále do očí. Utápam sa bezmyšlienkovite v každom odtieni jej teraz už búrkového pohľadu. Nahmatám zips, ktorý má vytiahnutý až po krk. Bez pohnutia brvy jej ho stiahnem až dole a pravou stále ľadovou rukou jej pokračujem k ramenu, z ktorého jej jednu časť mikiny stiahnem. Druhá jej ako na počkanie spadne samá a jedným nepatrným pohybom mojej dlane jej kus oblečenia padá na zem. Pomaly jej od zápästia k šiji prejdem rukou. Automaticky jej naskočia zimomriavky. Sledujem, ako robí to isté. Jej mrazivé prsty mi putujú do vlasov. Nevydržím už ani sekundu, bez dotyku jej hebkých pier. Zruším tú milimetrovú medzeru medzi nami a začnem nežným bozkom, ktorým pootvorením jej úst prehĺbim. Automaticky reaguje tichučkým zastonaním, o ktorom viem, že bolo venované len mne. Bez jej súhlasu, ktorý by ma aj tak určite dala, jej druhou nezamestnanou rukou prejdem po stehne. Postupne sa k nej pridá aj druhá. Keď už nemá na výber, obtočí mi nohy okolo pásu. Sila tohto okamihu je až neuveriteľná. Bez rušenia bozku sa pomaly navigujem na mäkký kus nábytku. Nevnímam síce či je to posteľ alebo pohovka, zatiaľ čo Hailey vnímam každou svojou bunkou v tele, presne ako som to chcel. Kyslík však musíme dýchať, takže mi nezostáva nič iné, len sa odtiahnuť. Využijem chvíľu pauzy na stiahnutie mojej mikiny spolu s tričkom. Mám dokonalý výhľad na ňu s rozloženými vlasmi okolo tváre. Vyzerá tak nevinne a sexi zároveň, až ma to dole bolí. Podvolím sa túžbe a pobozkám ju znova. Tentokrát trocha neústupnejšie. Jazykom mi putuje akoby celým telom, celým svetom. Túto noc ju pomilujem(nechcem to kaziť, ale to slovo je pre mňa strašne cudzie, nemám ho rada😅), tak ako nikdy nikoho. Nechám si záležať na jemnosti mňa samého. Aj keď som to chvíľami skoro nevydržal, bola to najkrajšia noc v mojom živote. V živote, v ktorom mi Hailey zaspáva v náručí, napriek celému svetu.
Zasa dlho nebola kapitolka, ale dúfam, že dnešných 1158 slov to vynahradilo!😂 kto sa teší na dnešné(zajtrajšie) SNL? Ja neskutočne...asi nezaspím, presne ako v deň keď oznámil Love On Tour. Čo pre vstávanie pred 5.30 ráno nie je úplne najlepšie. 💗💙 P.S. Na obrázku Hailey! Konečne viete, ako vyzerá😅
