UNDER THE SPOTLIGHTS | H.S. |

15.kapitola

Prebudím sa na chladný vánok opantávajúci mi celé telo. Keď otvorím oči, zistím, že je ešte tma. Pomaly zdvihnem hlavu tak, aby som nezabudila Alex, zabalenú v deke. Jasné, že mi je zima, keď sme spali pod jednou. Hlavu pootočím k otvorenému oknu dokorán, ktoré veje spomínaný chlad. Záclony vejú do newyorkskej noci sem a tam. Nespomínam si, že by som pred spaním otvárala okno. Aj keď popravde si nepamätám veľa vecí. Až teraz si uvedomím ako mi treští hlava. Napriek tomu prudšie vstanem, čo hneď oľutujem, keďže stratím kontrolu nad svojím telom a zapotácam sa. Dvoma krokmi sa dostanem k oknu a zavriem ho. Mrknem na digitálne hodiny na nočnom stolíku, ktoré ukazujú 3:43. Pravdepodobne už nezaspím, takže po špičkách, tak aby som nezobudila chrápajúcu Alexandru, prejdem do obývačky. Cestou schytím mobil do ruky a odomknem ho. Sadnem si na okraj sedačky najbližší k francúzskym oknám a pozorujem panorámu nočného mesta. Rozhodnem sa zavolať Harrymu. Len tak, uprostred noci. Vytočím jeho číslo a čakám. Ubíjajúce tóny zvonenia mi v tejto tme naháňajú celkom strach. Našťastie ho po treťom zdvihne. Už som to chcela vypnúť. Ozve sa jeho chrapľavý hlas: ,,Do riti, kto ma otravuje?"
,,Prepáč, to je Hailey. Len som ťa chcela počuť. Nemôžem spať," poviem dúfajúc, že sa na mňa nenaštve. Na spánok je veľmi háklivý.
,,Nie, to je v pohode. Aj ja ťa rád počujem. Alex spí?" Spýta sa už trocha lepším hlasom.
,,Hej, spí,"odpoviem mu.
Ticho. Ani jeden nehovorí, pritom je toľko nevypovedaného. Ani jeden nevie ako ukončiť tento rozhovor. Myšlienky každého z nás sa uberajú iným smerom, no zároveň myslíme na seba navzájom.
,,Harry?"
,,Hm?"
,,Ja len neviem, čo mám poved," a ani ma nenechá dohovoriť, ,,tak nič nevrav.
Mám prísť za tebou?" Spýta sa.
,,Nie, to je v pohode. Len, mi to všetko prišlo veľmi pochmúrne. Ale už nič. Tak teda dobrú noc." Odvetím tichým hlasom.
,,Aj tebe, babe," (nemám to oslovenie veľmi rada, ale Harry to vraj rád používa) a zloží. Len toto oslovenie mi stačí na to, aby mi na tele naskočili zimomriavky a mierne zdvihlo kútiky úst. Uvedomujem si, že k nemu niečo cítim. Aj keď na lásku je ešte asi skoro. A potom je tu ešte stále tá nezodpovedaná otázka, či naozaj tvoríme pár s tým všetkým okolo. Vo svete papparazov a Hollywoodu je to celkom ťažké. Ale nechcem, aby sa Harry touto otázkou trápil. Oboch nás sláva niekedy zožiera a ukazovať sa na verejnosti spoločne zatiaľ nie je úplne dobrý nápad. Pri mojej spleti myšlienok som si ani neuvedomila, že mi znova začínajú klipkať oči, tak zoberiem deku z rohu gauča a ľahnem si naň. Zaspím o niekoľko minút s myšlienkami smerovanými na Harryho.

                                 ***

Znova sedím v práci ako skoro každý deň v pracovnom týždni. Ráno som sa ešte tešila na dnešnú večeru s Alex a jej Oliverom, aj keď Harrymu som to doteraz neoznámila. Príjemný a zároveň zoznamovací večer sa však skončil Alexininým náhlym odcestovaním za matkou do Georgie. Dúfam, že nič vážne. Dopisujem posledný mail ohľadom fotenia do časopisu ELLE a zároveň tým ukončujem prácu na dnes. Odhlásim sa a zatvorím všetky okná na prehliadači. Počítač vypnem a začnem si baliť veci do kabelky. Keď som hotová, zdvihnem sa zo stoličky, pozdravím baby a vychádzam z kancelárie. Cestou k výťahu ma však čaká nemilé prekvapenie. Zbadám ako sa ku mne Chris rýchlymi krokmi približuje.
Snažím sa vyhnúť jeho pohľadu, no pri jeho modrých pútavých očiach sa to nedá.
,,Počkaj, Hailey,"povie a dobehne ku mne.
,,Čo potrebuješ, Chris? Prosím ťa, nechaj ma už. Rozhodli sme sa rozísť. Tak to už nechaj tak,"poviem zahľadená na blikajúce tlačítko na privolanie výťahu.
,,Nenechám ťa len tak ísť,"odvetí celkom sladkú vetu, ktorá by ma kedysi obmäkčila, no teraz už nie.
,,Budeš musieť,"odvetím zastretým hlasom a vtedy sa otvoria dvere výťahovej kabíny. Nastúpime obaja, čo sa mi moc nepáči. Tento výťah mi vyvolá veľa spomienok.
,,Pamätáš sa, keď sme raz v tomto výťahu,"začne a ani ho nenechám dokončiť.
,,Áno, pamätám sa. Pripomínať mi to nemusíš."
,,Takže priznávaš, že na mňa ešte niekedy myslíš? Že ku mne ešte niečo cítiš?" Spýta sa ma úlisne.
,,Nie, v žiadnom prípade. Chris, prežili sme spolu veľa pekného, ale teraz je to už preč, tak to pochop. Zmier sa s tým!" Odpoviem mu a poslednú vetu vyslovím hlasnejšie ako som pôvodne chcela. Tých pár sekúnd cesty výťahu do garáže je ticho. Keď zacinke mne veľmi známy zvuk, vychádzam z kabínky najrýchlejšie ako sa mi dá. Namierim si to rovno k autu. Počujem hučiaci motor auta blížiaceho sa ku mne, tak sa obzriem. Zbadám Mercedes SUV, čo by nebolo nič nezvyčajné, až na šoféra. Už z diaľky zbadám Haroldove kučery. Vďaka bohu, záchrana v pravej chvíli. Pristaví pri mne a rýchlym pohybom otváram dvere auta. Vojdem dnu a zamrmlem niečo v zmysle ahoj. Nech sa ponáhľa mu však povedať nestihnem, keďže už zbadal Chrisa a vychádza z dverí. Začne naňho niečo hlasno hovoriť a vtedy viem k čomu sa schyľuje. Sledujem ako Chris sotí do Harryho, čo mu dá Harry ešte poriadne vyžrať. Prudko vyjdem z auta a prískočím k nim. Odtiahnem ich od seba, kým sa niečo zomelie. Otočím sa na Harryho a chytím jeho tvár do dlaní. Pohľad plný nenávisti ma ešte stále nasmerovaný na Chrisa. Snažím sa jeho menom upriamiť na mňa pozornosť, čo sa mi po chvíli podarí. Akonáhle presunie na mňa tú svoju, pohľad sa mu zmäkčí. Odtiahnem ho do auta a Chrisa nechám nechápavo stáť v strede garáže. Spoločne, bez slov vyrazíme do ešte svetlého podvečera New Yorku.

Ahojte! Páčilo sa???

Lynh