UNDER THE SPOTLIGHTS | H.S. |

27.kapitola

Ešte prv než začnete čítať, chcela by som venovať kapitolu tejto milej osôbke, monikanagy19 , ktorá mi posledné dni vedela vyčariť úsmev na tvári💗💗
Love ya

Po neskorom obede, na ktorý som uvarila chilli con carne, mimochodom, celkom chutné, sme sa rozhodli iba tak sedieť v Harryho izbe na počúvanie hudby a teda čo iné robiť ako počúvať hudbu. Hlavu mám uloženú na jeho ramene a pokojne sledujem ako sa mu hruď zdvíha v rytme nádychov. Pomaličky prejdem k jeho ruke položenej vedľa nohy a ukazovákom ho poškrabkám. Prepletie si so mnou prsty a pobozká chrbát mojej ruky. Viem, že by mi teraz v hlave mohlo víriť tísice myšlienok, no ja myslím iba na jednu a tá má tvár otočenú ku mne a usmieva sa na mňa úsmevom, ktorý mi prináša zmysel života. Nepatrne sa odtiahne až nakoniec vstane z pohovky, stále ma držiac za ruku, a postaví sa predo mňa.

,,Môžem požiadať o tanec, slečna?"

,,Eeeeh, počkajte, rozmyslím si,"poviem a zahrám to na nerozhodnú.

,,Váš čas vypršal, nemáte na výber,"a potiahne ma k sebe, rovno do náručia.

Pomaly sa začneme hýbať do zvuku pesničky znejúcej z gramofónu. Privinie si ma k sebe tuhšie a nos mi zaborí do vlasov.

,,Povedal som ti už, že si najkrajšia žena v mojom živote?" Spýta sa ma zasnene a ja zostanem ohromená.

,,Ale určite si musel aj krajšie stretnúť, zase taká pekná..."

,,Preboha, pre jeden debilný raz už čuš a nekaz to,"a znova si ma k sebe pritúli.

Odtiahnem sa a pozriem sa mu hlboko do očí. Možno to nie je také ťažké ako som si kedysi myslela. Bezvýhradne milovať. Bez všetkého chaosu okolo. Bez všetkého nepotrebného. Na jeden maličký okamih sa mi zdalo, že by sme mohli byť spolu navždy a užívať si túto chvíľu. Zostarnúť spolu a vychovať plno detí. A možno je to o tom. To je kľúč k láske. Uvedomiť si, že prekážky nikdy nezmiznú. Že z nich treba urobiť výhodu, z ktorej dokáže puto, ktoré vytvorila láska, čerpať. A v tej chvíli, keď som si toto všetko uvedomila, som ho naozaj začala milovať. Bezvýhradne.

Pobozkám ho, tak aby cítil všetky city, všetku nenávisť a lásku dám do toho, všetko čo mám, som mu prestrela na strieborný podnos a nechala nech si s tým robí čokoľvek chce. Som jeho. A chcem aby to vedel. Ani neviem, ako skončíme spolu niekde, kde sa na starosti a prekážky zvyčajne zabúda. Kde sa mnohé sny stanú skutočnosťou. A kde sa láska tvorí aj pochováva. Tá noc je krásna. Najkrajšia. A predsa zlá. Pretože po tom všetkom čo som si uvedomila som dospela. Nechala som Petra Pana svojho srdca ísť a vpustila si tam Harolda Stylesa.

***

Zobudím sa na lúče slnka páliace ma na očných viečkach. Slnko v ranných hodinách by mali zakázať. Prekryjem si oči rukou a pootvorím ich na úzku štrbinu. Rozmazane pred sebou zbadám mierny úsmev pohrávajúci sa na Harryho tvári.

,,Dobré ráno! Mám jednu otázku. Kedy si sa do riti stihla dať potetovať?"
Zašepká mi do ucha. A vtedy si to uvedomím. Načiahnem sa pod paplónom k stehnu a nahmatkám fóliu obmotanú okolo neho.

,,Huh, vieš, to je zaujímavý príbeh. Včera ako som išla do obchodu som narazila na tatérske štúdio. Tak som si povedala, že prečo nie?" Odpoviem mu neiste.

,,Páni, nečakal som, že si dáš niekedy tetovanie. A čo to vlastne je? Včera v tej tme to nebolo vidieť..."

,,Ah, vlastne, keď to chceš vedieť, je to motýľ. Rovnaký ako máš tu," a ukazovákom štuchnem do motýľa týčiaceho sa mu na hrudi, ,,iba menší."

,,Eh, wow, môžem sa pozrieť?" Prikývnem. O malú chvíľu ucítim jeho teplé dlane na stehne.

,,Je skrytý na vnútornej časti,"vysvetlím, ,,cez tú fóliu asi nie je vidieť."

,,Je krásny. Naozaj som si ťa nikdy nepredstavil s tetovaním. Je to čudné zrazu.."

,,To hovoríš ty? Vieš vôbec koľko presne máš tetovaní?" Spýtam sa so zdvihnutým obočím.

,,Vlastne ani nie. 60? 70? Pri 30 som to prestal počítať,"prizná sa.
Iba nad ním pokrútim hlavou.

,,Nabudúce by si mohol ísť so mnou,"navrhnem.

,,Nabudúce? Chystáš sa mať ďalšie? Ale nie veľa? Ani veľké, že nie?"

,,Čo ti odzrazu tak vadí na mne tetovanie?" Nechápavo zazerám.

,,Neviem, pripadala si mi taká čistá, bez tetovaní, ale keď sa ti to páči..."no to mu už zakryjem ústa, aby nepokračoval.

,,Poď sa radšej najesť, umieram od hladu,"a vyleziem popri ňom z postele.

***

,,Som dosť vhodne oblečená? Zbalil si mi batožinu iba na 4 dni. Prepáč, ale naozaj nechápem, ako môžeš byť taký tupý. Aspoň že som stihla nejaké obchody, kým sa všetko cez túto koronu uzavrelo, inak by som musela ísť na náštevu k tvojej mame v mužskom čiernom tričku,"poznamenám medzitým ako sa obzerám v zrkadle.

,,Prepáč, nečakal som, že pôjdeme aj sem. Menšia zmena plánu,"nevinne pokrčí plecami a ja nad tým prevrátim oči v stĺp.

,,Myslíš, že sa jej budem páčiť?"

,,Si krásna, len už poďme, lebo budeme meškať,"povie s povzdychom.

,,Nie, ja myslím, že či ma bude mať rada. Záleží mi na názore tvojej mamy. Je to predsa tvoja matka, Harry. Musí byť aj pre teba dôležité, či sa jej tvoja priateľka páči, alebo sa mýlim?"

,,Ako vždy, máš úplnú pravdu,"povie duchom neprítomný.

,,Počúvaš ma vôbec, Harry?" Pozriem sa naňho.

,,Hm?" Odtrhne zrak od podľahy.

,,Nič, kašli na to,"odpoviem oduto.
,,Ideme?"

,,Hej, jasne,"povie neprítomne a schmatne kľúče od auta z komody pod zrkadlom. Hodím doň posledný pohľad a zbadám tam tvár s minimom make-upu a veľkými žiarivými modrými očami.
O chvíľu už sedíme v žltom Ferrari smerom dom (of) Mama Twist.

Hi babiees!! Dnes máme celkom nudnú kapitolu, ale ako vravievam celkom často, aj také musia byť...Neviem, či ste si všimli, ale pomaly sa blížime k trom desiatkám kapitol, čo je pre mňa nepredstaviteľné! Ďakujem, že ste tu som mnou a dúfam, že všetci vydržíte do úplneho konca , ktorý je ešte ďaleko. Taktiež dúfam, že ste všetci zdraví a v dobrej duševnej pohode. Posielam veľa lásky

Lynh❤️