Môžem ťa rozosmiať?

아홉. 9

Namjoon prišiel ako kura zmoknutý. Okuliare mal celé mokré. Tuším mu k Vianociam kúpim stierače na sklíčka. Na tej predstave som bavil polku kórejčiny. Yoongi sa neobjavil v škole. Flákač jeden. No a mal som možnosť započať znova konverzáciu. Viedla viete k čomu? K ničomu. Odbil ma tým, že nemá čas a že to samozrejme nie je moja starosť. No ja som dostával pocit, že trocha je. S nikým na škole sa toľko nebavil. Možno som si spravil o kamaráta naviac.

Žartujem. Ten si do svojho teritória nikoho nepustí.

Jedáleň bola počas obedu plná. Jungkook a Jimin nás už čakali pred vstupom. Dnes bol fýýýborný obed, no keďže sme sa s Namjoonom spozdili, všetko už bolo plné. Až na Yoongiho stôl. Rozhodol som sa, že sa posadíme tam. Ako Yoongiho úžasný najkamarát mám povolenie si tam sadnúť. Pýtate sa možno prečo sme si nesadli tam, kde klasicky?

 Tae tam na seba pútal pozornosť a vedľa neho Jin srkajúc polievku, pozeral našim smerom. Hneď ako si všimol, že sa na neho pozerám, vzal do ruky mobil a mne bolo jasné, že mi príde správa. Ospravedlňoval sa, za to že nesedí s nami. Mne to prišla ako pošetilá správa. Tae je stále jeho kamarát a ja chápem, že sa nemôže rozkrájať. Ani som mu neodpisoval, pretože keď som dvihol oči na Jina, videl som mu vo výraze, že sa upokojil. Mávol som na neho rukou s úsmevom a pustil sa do jedla. 

Pohľad na mäso mi pripomenul tých 60 000 wonov, ktoré som mal Taemu dať. Och joj. Len nerád som napísal Taemu na facebooku. Neušlo mi, aký špatný z toho zostal, keď sa pozrel do svojho nabúchaneho iphonu. Pár krát ťukol palcom do neho. Na to som Namjoonovi dal do ruky peniaze a on ich zaniesol k stolu Taemu. Bože, musel som sa na tej absurdnosti zasmiať. Veď som kľudne mu ich mohol doniesť ja sám. 

Aj ľudia naokolo si všimli tej situácie a už som videl baby, bezpečnostné kamery, ako analyzovali. Prečo sedí ten tam a prečo sa tento a tento nebaví? Ako som doteraz mal rád to, že ma všetci poznajú, teraz mi to nejako začalo vadiť. Čím viac ľudom ste na očiach, tým horšie.

Hodina hneď po obede bola nuda. Matika. Kĺby sa mi vykrúcali do opačných smerov. Unavovalo ma to. Znechucovalo ma to. Namjoon bol zase vedľa mňa jak naspeedovaná veverka. Všetko hneď mal zrátané. Až mi to vysávalo energiu. Viem, že som otcovi povedal, že sa budem viac snažiť ale...matika je taká hovadinaaa. Rozumel som, čo bolo na tabuli. Dobre nie úplne všetko, ale rozumel som. Jak náhle som mal počítať, chcelo sa mi spať. Moje telo si vytvorilo obranný mechanizmus. Nenápadne som vytiahol mobil a rozklikol messenger.

"Ty sa bavíš s Yoongim?" šepol Namjoon a keď som na neho pozrel, hubu mal skoro na lavici.
"No...neviem či sa to dá tak nazvať," palcom som sa presunul do starších správ.
"Jakože nie, veď tých správ tam je mrte," vypúlil oči do môjho mobilu, "jak to, že si mi to nepovedal?"
"Prepáč, ja sám to trocha spracovávam," poškriabal som sa na zátylku, "vieš ono komunikácia s ním je dosť náročná."
"Nedivím s-"
Náš tichý rozhovor prerušila učiteľka: "Hoseok. Poď k tabuli. Dvanásty príklad v prvom odstavci."
"No do piči..." šepol som a stavajúc sa, som bral knihu zo stola.
Za chrbtom som už len počul Namjoonov tlmený smiech. Uf, ani som tam nedokráčal a už som mal mokré čelo.