Za hranicami vášne ✅

1.

Ak poviem, že som protivná je to slabý výraz na moje chovanie. Žijem si životom akým chcem len ja. Nezaujímam sa o to čo si ľudia o mne myslia, sú to moje rozhodnutia. Alebo sa aspoň tak tvárim. Neznášam minulosť, s radosťou ju obchádzam a nemyslím na to ako som vtedy žila. To tiché dievčatko s úprimným úsmevom som zabalila do fľaše a zahodila ďaleko na horizont rieky. Bolesť mení ľudí? Áno mení a poriadne. Zabodne sa do vášho tela, malými ostrými ihlami sa dotýka vašich buniek a dáva vám pocítiť o akú bolesť ide. Rozchod? Áno. Strata kamaráta? Áno. Všetko. A už neodíde. Ostane navždy u vás. Potlačiť sa dá ale nezmizne nikdy. Stále tie isté spomienky, tá istá bolesť sa objaví vždy keď ste na dne. A nemáte šancu bojovať.

,,Halóó Mirka, chcem odpoveď." zvolala profesorka. Vrátila som sa späť do reality, obzrela sa po triede a zaostrila na tabuľu. Stereometria, matika. Chvíľu som rozmýšľala, rez kocky mi bol hneď známy, stačilo predĺžiť hranu BEF, spraviť rovnobežku na nej vyznačiť body, pospájať všetky body a vznikne päťuholník.

,,Prepáčte pani profesorka, ale odpoveď nepoznám." odpovedala som jej. Pochybovačne na mňa pozrela. Vyvolala niekoho iného. Poobzerala som sa po triede, spolužiaci na mňa pozerali a doslova som videla, že nemôžu zo mňa spustiť zrak. V poslednej dobe je to takto stále. Patrím medzi najkrajšie dievčatá na škole, viem, že je to tak. Uvedomovala som si to. S úmyslom ich dráždim, vyťahujem svoje ženské zbrane, pútam na seba pozornosť, vyvolávam v sebe krásnu ženu, ktorá túži len po jednom. Vášni. Rozkoši. Dotykoch. Tom čo ma dokonale naplní, rozpinie sa ako pavučina po celom tele a zanechá pocit slasti.

Žmurkla som na svojho spolužiaka Tomáša. Bol to vážne kus riadneho chlapa. Bol pekný. Žiarivo sýto zelené oči s dlhými mihalnicami mu trochu dodávali chlapčenský nádych, jeho rovný nos, krásne rovné zuby a plné pery, ktoré sa vždy roztiahli do úsmevu keď ma videli ihneď vytvorila malé jamky na líčkach. Strnisko, ktoré vždy tvorilo jeho osobnosť, krátke no pritom výrazne ho robilo mužom. Dlhý krk, ktorý sa upínal na veľmi dobre stavané telo basketbalistu zakrývalo oblečenie. Aj keď károvaná fialovo čierna košeľa zohnutá na ľakťoch ukázala krásne veľké ruky, obopínala ramená a tie čierne rifle. Ach no tie som milovala na ňom najviac. Mal v nich úžasný zadok, fakt úžasný ale ešte krajšiu jeho mužnosť. Žmurkol na mňa aj on a obzeral si moje nohy. Posunul sa no stoličke v lavici trochu viac dopredu, nadvihol sa a zbadala som, že možno sa tam niečo rysuje.

Medzi nami pracuje vysoká sexuálna žiadostivosť. Je to skvelý chlapec ale obrovský záletník, aspoň niečo máme spoločné. A nejednému dievčaťu zlomil srdce.

Môj mobil mi vibrovaním vo vrecku sukni oznámil smsku. Tomáš. Odomkla som si mobil a otvorila správu. Dnes večer u mňa doma, som sám. :* Čakám ťa o 7. Usmiala som sa na neho a tým potvrdila jeho ponuku, úsmev mi opätoval a už som sa venovala škole. Je tak jednoduché tváriť sa, že nie ste múdry a že vám to v hlavičke nepracuje.

Zazvonilo na koniec 6. hodiny čo znamenalo obed a potom ešte dve hodiny vyučovania. Čakala som na Kiku pred jedálňou, kráčala z informatickej učebne veľmi sebavedomo a namyslene, tak ako vždy. Pár chlapcov po nej zapískalo. Ach toto dievča milujem.

Vybrali sme si spoločne jedlo a sadli si k nášmu obľúbenému stolu. Možno sa tvárim namyslene, ale to ešte neznamená, že sa neviem poriadne najesť.
,,Skočíme dnes niekam?" opýtala sa ma Kika. Čo jej mám povedať?
,,No vieš ja už dnes niečo mám." zdvihla obočie a čakala vysvetlenie. ,,Idem dnes k Tomášovi." dodala som.
,,Počkať aký Tomáš?" poobzerala som sa po jedálni, či tu nebude niekde. Pohľadom som ho našla a ukázala ho Kike. Chvíľku na neho civela. Všimol si, že na neho pozeráme, žmurkol na mňa a vrátil sa k rozhovoru s kamarátmi. Kika sa otočila späť na mňa celá obarená.

,,Takže dnes bude sex s tamtým sexuálnym predátorom a ja som bez ničoho." musela som sa zasmiať, pretože keď som videla výraz jej tváre dostalo ma to.

,,Drahá môžeš mať ktoréhokoľvek chalana z tejto jedálne len vyberaj."

,,Keď proste nikto taký, ktorého by som teraz chcela tu nie je." povedala smutne. Bola poriadne vyberavá a nezačala si len tak s niekým. Práve vtedy k nášmu stolu prišiel nejaký chalan, úplne neznámy.

,,Dámy prosím vás, neviete kde by som našiel učebňu biológie?" ten mal sexi hlas. Ja som nebola schopná slova, kopla som Kiku do nohy nech sa trošku spamätá. Prebralo ju to. Bol jej typom.

,,Jasné poď, ukážem ti ju." usmial sa na ňu a spolu odišli. Počas cesty sa na mňa ešte otočila celá šťastná, že asi niekoho ulovila. Ach tá sa nikdy nepolepší. A možno bude mať menší problém, pretože nepôsobil typickým frajerským dojmom.

Vyučovanie ubehlo, išla som domov, trochu som sa pozrela do kníh, dala si sprchu a vôbec som netušila čo na seba. Chcela som vyzerať sexi, no nie až na toľko aby som vyzerala ako ľahká korisť. Vraj Tomáš privádza každú hneď do šialenstva, ani jedna sa nesťažovala, ba dokonca každou bol ospevovaný.

Natrela som sa telovým mliekom, obliekla si čierne čipkované spodné prádlo. Nakoniec som sa rozhodla pre čierne obtiahnuté rifle, biele tielko, sýtočervené sako, vlasy som si nechala padať vo vlnách dole na chrbát, na pery som si dala jemný lesk, oči zvýraznila špirálou, do kabelky nahádzala potrebné veci, obula si čierne lodičky, navoňala sa a vydala sa na cestu. Mamina mi požičala auto, tak som bola u Tomáša za 7 minút. Bola som nervózna. Zazvonila som. Otvoril mi. Opäť mal čierne rifle no teraz mal k tomu sivú košeľu.
Vošla som dnu, stál ale medzi dverami tak to bol trošku problém. Bol príliš blízko.
,,Si strašne sexi." zašepkal mi do ucha a dal naň jemný bozk. Vtedy sa ozval malý démon pochybnosti, ktorý ma neustále otravoval a minulosť mi vyťahoval na oči. Never chlapcovi, ktorý ti hovorí, že si sexi a nie krásna. Musela som privieť viečka a užiť si tú vlnu, ktorá prešla mojím telom.
Navečerali sme sa. Podľa mňa to jedlo objednal z nejakej reštaurácie. Na lyžiarskom mu vykypeli aj párky. Rozprávali sme sa o všetkom. O rodine, priateľoch, škole, tajomstvách, ale tú jednu vec som mu nedokázala povedať. Nejde to. Držala som sa. Niečo nedovolilo ukázať, že aj ja mám svoje slabosti a problémy.
,,Nechceš si zatancovať?" zdvorilo sa opýtal a podal mi ruku. Súhlasila som. Hýbali sme sa v pomalom tempe, pripomínajúc rumbu. Toto je opäť po dlhej dobe kedy mám pocit, že ide asi o normálne rande, ktoré sa mi páči a čiastočne si ho užívam, napriek pochybnostiam, ktoré neustále potláčam do úzadia.
Plnými perami obkružoval elipsy na mojom krku, slabučko dýchal a hladkal ma po chrbte. Táto jemnosť sa mi páčila, chcela som však viac.

,,Vezmi si ma konečne." zašepkala som. Že nevieš držať jazyk za zubami! Pokarhala som samú seba. Nakoniec sa sama podvolím ako ľahká korisť.

no ospravedlňujem sa za nejaké chyby ale prepisovala som to na mobile preto prepáčte :) každopádne...potešilo by ma každé pozretie príbehu, vote alebo komentár dakujem :)