Za hranicami vášne ✅

30.

Konečne som sa hecla! Prajem príjemné čítanie ♥

Vždy som chcela zabudnúť na zlé veci, ktoré sa mi prihodili. Nikto z nás určite nechce mať na pamäti škaredé veci, ktoré zažil a ktoré mu ublížili.

Ja som však chcela zabudnúť aj na to dobré. Chcela som zabudnúť na to, čo som urobila, aj keď to bola najlepšia vec v mojom živote.

Sedela som v lavici, na hodine voliteľného seminára geografie a nevnímala Dominikov výklad. Dokonca som ani nevnímala reči chalanov. Nevnímala som nič. Výnimkou bol tok mojich myšlienok, ktoré boli rýchlejšie ako ktorákoľvek rieka.

Cítila som niečiu ruku na mojom páse a teplý dych vo vlasoch. Najskôr som sa preľakla, no potom som si uvedomila, čo sa stalo. Martin ešte pokojne spal a bol nahý. Jeho teplo ku mne doľahalo z každej strany. Na tvári mal pokojný výraz. Keď som si uvedomila, že aj ja som pod prikrývkou nahá, bolo jasné, čo sa v noci stalo. Mala som výčitky, obrovské výčitky. Vyzeral tak šťastne. A ja som sa s ním v noci vyspala. Ako som mohla byť taká nezodpovedná? Bála som sa hlavne toho, ako to bude ďalej vyzerať. Pomaly som sa postavila z postele, po špičkách som zo zeme zbierala svoje veci, no aj tak sa stále uisťovala, či som ho náhodou nezobudila. Stále mal ten pokojný výraz. Užívala som si ten jeho výraz, lebo to bolo asi naposledy. Opäť. Začínala som mať pocit, že osud nám ozaj nepraje. Keď si k sebe konečne nájdeme cestu, vždy sa niečo zomelie. A mňa to už prestávalo baviť.

,,Mirka vnímaš ma?" Do uší sa mi dostal Dominikov hlas. Obzrela som sa po triede a boli sme tam už sami. Tak som bola ponorená do vlastných myšlienok, že som si nevšimla kedy skončila hodina.

,,Oh jasné. Prepáč, len som sa zamyslela." Falošne som sa usmiala a tvárila sa, že je všetko okej. Do kabelky som vložila zošit a peračník, chcela odísť, ale zastavil ma Dominik.

,,Poď so mnou do kabinetu." Bez akýchkoľvek slov som ho nasledovala do kabinetu, ktorý bol oddelený od triedy len dverami. Nevedela som o čo mu ide alebo čo chce riešiť. Od nášho intímneho incidentu v kabinete si odo mňa držal odstup a choval sa maximálne profesionálne. Dokonca ma na hodinách neprovokoval ani nič podobné. ,,Posaď sa." Sadla som si na kreslo, ktoré ukazoval a on si sadol k stolu. ,,Čo sa deje?" opýtal sa ma bez akýchkoľvek okolkov. Chcela som klamať, no nebola som si istá, či je to vhodné. Radšej som neodpovedala. ,,Chcem ti pomôcť, ale dá sa to len v tom prípade, že povieš o čo ide." Jeho hlas bol upokojujúci. Ruky som držala v lone a skúmala svoje rifle.

Vedela som, že mu môžem veriť. Vedela som, že sa mi uľaví, ak sa mu zverím.

,,Moja najlepšia kamarátka je na mňa nahnevaná. Rovnako aj jej priateľ a ešte jeden chalan. Opila som sa a spravila pár chýb." Pozorne ma sledoval a počúval. A išlo to zo mňa všetko samo. Porozprávala som mu, čo sa odohralo na chate, o Kanade, opísala som mu vzťah s Martinom a Tomášom.

,,Chce to čas," začal, postavil sa, zadkom sa oprel o roh stola, prekrížil si ruky na hrudi a pokračoval, ,,Kika na teba dlho nahnevaná nebude, zober si, odišla si z oslavy jej narodenín. Adam je Martinov najlepší kamarát, tak je pochopiteľné, že sa hnevá. No a Martin je už iný oriešok. S ním to bude najťažšie. Chalani sú v takom veku veľmi nevyspytateľný a občas nevedia čo chcú."

,,Nechcel si byť náhodou výchovný poradca v škole?" zasmiala som sa, pretože mi príde ten typ a že to takto rieši.

Usmial sa a poškrabal na zátylku. Inokedy by ma to neskutočne vzrušilo a dala by som návrh, ale teraz? Myšlienky mi utiekli k Martinovi a zamyslela som sa nad tým, či aj on niečo také robí. ,,Robím si externe psychológiu. Rád by som bol aj výchovným poradcom." Obdivne som sa zahľadela. Možno Dominik je iný, ako som si myslela. Určite to nie je ten typ, ktorý zvádza svoje študentky a potajme ich preťahuje v kabinete. Mýlila som sa. Zase. Ach bože.

Chvíľu som ešte u neho sedela, rozprávali sme sa o škole, Kanade a odišla z jeho kabinetu. Pri odchode som zbadala Martina. To znechutenie v očiach bolo tak viditeľné. Otočil sa a kráčal opačným smerom, aj keď mal mať hodinu v Dominikovej triede. Tlačili sa mi slzy do očí a rovnako aj výčitky, že som to zase posrala. Uvedomila som si, že Kanada bude pre mňa najlepší nápad. Za ten rok možno zabudnem a všetko bude lepšie.

Vraj sa človek chybami učí. Ja som tých chýb robila ešte viac a z ničoho som sa nepoučovala. Keby som s ním do tej postele neliezla. Alebo keby som aspoň počkala, keď sa zobudí a nezdrhla odtiaľ počas toho ako oni spali. Sklamala som všetkých. Sklamala som seba. A sklamala som hlavne jeho. A uvedomila som si, že odvtedy, čo som si pustila ľudí k telu, všetko nabralo katastrofálny spád.

Schválim mame jej nápad toho pobytu a bude to nová príležitosť. Z myšlienok ma prerušil vibrujúci mobil. Odomkla som ho a všimla si správu od mami.

Dnes sa ponáhľaj domov. Ideme k Lehotským. Maminka :*

Niekto tam hore ma naozaj nemá rád. Krucinál!

joj dievčatá ani si neviete predstaviť ako ma to mrzí, že ste museli čakať na časť tak dlho :(...no hrozná som viem, nejdem sa tu ani nejako obraňovať zbytočne alebo čo, no ale dostala som dáky blok preto je aj táto časť kratšia a je taká aká je, ale hádam to pochopíte no :) :*