Za hranicami vášne ✅

33.

       

Prajem príjemné čítanie ♥

Martin:

Hádka s Adamom nemala nikdy, ale naozaj nikdy význam. Vždy mal v rukáve tie najlepšie argumenty a vedel kedy ich použiť, až ma to desilo. A inak tomu nebol ani vtedy.
,,Ako sorry kámo, ale aj ty si to dodrbal." Myslel som, že Adam mi aspoň trochu podrží stranu. Asi som sa mýlil. ,,Ide do Kanady proste. Začne nový život a vrátime sa do starých koľají, vyše desať rokov sme spolu neboli v kontakte. Tak sa ku tomu vrátime." Mňa samého prekvapili moje slová. ,,Povedz mi, že si robíš zo mňa prdel." Môj najlepší kamarát bol nejaký hnusný a vyzeralo to, že je na jej strane.
,,Nerobím, aj tak mám teraz iný problém," začal som s neistotou a pretrel si oči rukami. Od nervov som sa musel začať prechádzať, Adam stále čakal. ,,Dida je tehotná." Zastal uprostred pohybu a tak fľašu s pivom zastavil tesne pred ústami. Ticho. Len sme na seba pozerali.
,,Kurva!" Päsťou som vrazil do steny. Adam prešiel okolo mňa, k depozitáru, kde oco skladoval alkohol a vytiahol odtiaľ fľašu rumu. Odišiel po štamperlíky, bez slova nám nalial a podal mi pohárik. Súcitne ma stlačil za rameno, štrngli si a vypili celý obsah.
,,Si si istý, že je tvoje?" Adam nekričal, len ticho sedel a čakal.
,,Nie som si istý, ale vyzerá to tak." Všetko som mu vysvetlil.
,,Maťo nechcem tak, no niečo mi na tom kurevsky smrdí. Podľa mňa je to ofajč." Na jednej strane som veril Dide, aj keď nesedelo to a navyše vždy som si dával pozor, plus v tom čase to bolo medzi nami kadejaké.
,,Neviem, čo mám robiť." Bol som úplne stratený. Navyše to bol obrovský šok a nemilé prekvapenie. Nadával som sám sebe, že som bol nezodpovedný, ale Diana za to mohla tiež. Boli sme v tom obaja.

Najviac som sa bál to oznámiť rodičom. Určite mi budú vyčítať, že som nezodpovedný a podobné keci. Poprosil som Kiku, aby sme sa stretli a nejako mi poradila.
,,Ty si taký idiot! Že si nevieš držať vtáka na uzde!" hovorila rozhorčene, nahnevane a aj sklamane. ,,Kde ste mali rozum, keď si ju napustil? A ako môže byť taká tupá, že si na to nevie dať pozor?" Prekvapil ma jej expresívny slovník, niečo také som u nej počul prvýkrát. ,,Maťo, myslím, že je to aj tak klamstvo a to dieťa nie je tvoje," povedala po chvíľkovej odmlke už pokojnejším tónom. Skvelé! ,,To povedal aj tvoj miláčik." Pri slove miláčik sa jej rozžiarili oči a červenala sa. Mirka mala pravdu, keď tvrdila, že je po uší zaľúbená. Chyba! Boli sme zas tam, kde sme boli už aj predtým.
,,Však ty rozmýšľaš nad Mirkou?" opýtala sa a nevedel som reagovať. Neodpovedal som a vysvetlila si to po svojom.
,,Vieš, čo je s ňou?" Tú otázku som sa chcel opýtať už veľmi, veľmi dávno. Nerozprávali sme sa spolu už niekoľko týždňov, ani ja, Adam či dokonca Kika. Prerušila akékoľvek kontakty.
,,Neviem," začala potichu, sklamane a všetka zlosť bola z nej preč. ,,Iba od jej mami, že ide do Montrealu. No a ešte to, že v júni už nebude v škole." Strašne ma to sralo, že sa to ani nedá opísať slovami. Keby ma nebola tak vytočila po chate, nebol by s ničím problém.
Ešte sme chvíľu sedeli, potom sme už museli ísť obaja domov. Kristína navrhla, aby som zatiaľ nehovoril nič rodičom a počkal. Vraj si mám spraviť test otcovstva, lebo sa jej to nejako nezdá a keď nebudem otcom, tak bude jasné, že Diana si ma chcela poistiť dieťaťom. Mal som sa s ňou rozísť už po Paríži, ale ja idiot som to nespravil a provokoval Mirku. Svojim spôsobom som u nej dosiahol žiarlivosť. Na tej chate sa, ale všetko pokazilo. Úplne všetko.

Prebudil som sa a rukou chcel jemne pohladkať Mirku. Namiesto toho som pohladkal prázdny vankúš. Ihneď som otvoril oči, no jej nikde. Obzeral som sa po izbe a všetky jej veci boli fuč. Žiaden odkaz, či náznak jej prítomnosti. Spanikáril som. Nevedel som, či som jej ublížil, alebo čo sa také stalo. Obliekol som si tepláky a tričko a okamžite zbehol dole do obývačky. Topánky, bunda, cestovná taška, nič po nej neostalo. Chytil som sa za hlavu a neskutočne sa nasral. Vyspala sa so mnou, teda pretiahla ma kvalitne a potom si zdrhla bez jediného slova.

Nechcel som viac myslieť, na incident medzi nami. Chýbala mi. Každým dňom viac. V škole som ju zahliadol len občas, jedine hodiny matematiky som mal s ňou. Všetky povinnosti si plnila a dobiela všetko zameškané. Avšak stále si vedela držať odstup. Začal som robiť to isté, bolo to pre mňa sakra ťažké, ale kvôli nej...
Prehraboval som sa vecami na stole, pretože som hľadal uhlomer, keď som zhodil nejakú knihu a pár papierov. Zohol som sa po ne. Zospodu trčal kúsok fotky. Vytiahol som ju a bola to tá z našej večere. Keď sme sa bozkávali. A bol najšťastnejší v živote. A nadržaný. A zase šťastný. A zamilovaný...Stále. Celý čas.
Keby sa dal vrátiť čas všetko by som spravil inak. Rozumne.

ánko ja viem, že je krátka, ale potrebovala som Martinov pohľad a prelúsknuť sa až tam kam chcem :) neodsudzujte ani jedného z nich, všetko má opodstatnenie, ktoré vysvetlím :)
ĎAKUJEM! ♥

PS: pardón za chyby