Za hranicami vášne ✅

19.

tak dievčatá v rekordnom čase sa mi podarilo ju napísať ♥ a to len vďaka vám..pretože čítala som tie komentáre a na to aké obdobie prežívam ma tie komentáre úprimne potešili a pocit zlého obdobia bol na malý moment preč :* keby sa dalo dať naraz aj 6 venovaní tak ich s radosťou dám ale nejde..asi od budúcej časti venujem jednu časť jednej :) prosím neurazte sa ak nebude jedna z vás prvá, ja si to vyberiem náhodne takže neviem ktorej bude pridelený ten "lepší" obsah budúcej časti..pomaly sa nám to vyvíja a blíži sa to k vyhrocovaniu a aj zmene príbehu pretože úprimne príbeh nepôjde nad 40 častí, dokonca si myslím že to bude aj pod 40, záleží od toho ako rozdelím jednotlivé časti a aj podľa dĺžok..chcem teraz pridávať čo najskôr pretože som v maturitnom ročníku a písomné maturity sú za dverami rovnako aj príprava na prijímačky na VŠ a ja to časovo nebudem niekedy ideálne stíhať preto prosím o strpenie :) v ďalšom rade nečítam po sebe hneď časť keď ju dopíšem, nikdy to nerobím lebo skrátka nemám na to náladu a prečítam si ju až po hodine zhruba preto ak sú nejaké chyby a hrúbky tak sa ospravedlňujem ja si to po sebe prečítam a kde uvidím chybu tak ju upravím :)
PS: ĎAKUJEM, ĎAKUJEM za druhé miesto v kategórii Romance, nebyť VÁS tak tam ani nie som a to len vďaka komentárom a votes, ktoré pribúdajú ..i love u ♥
PS2: musela som to takto rozseknúť aby som vás nechala vo väčšom napätí :) Enjoy it :* ♥ *I*

,,Mamina prosím. Ideme tam všetci aj z áčka aj béčka," skoro som kľačala na kolenách a prosila ju aby ma pustila.

,,Ide aj Maťko?" pri spomienke na jeho meno som sa tajne usmiala.

,,Áno mami ide. To ti jeho mamka určite spomínala." Neodpovedala a začínala byť zúfala. Zaplatím si tretinu," môj nápad ju zaujal a tak som pokračovala, ,,a je to len na dva týždeň. Chápeš mama, to je Paríž!" Už týždeň sa ju snažím presvedčiť, aby ma pustila na dvojtýždňovú exkurziu, ktorú usporadúva naša škola každoročne pre všetkých tretiakov a prípade maturantov z francúzskeho jazyka.
Chvíľu len tak pozerala a pozerala a rozmýšľala. Prosíkala som v tom momente anjelov strážnych, všetky romantické hrdinky v mojich knihách, moju filmovú platonickú lásku Channinga Tatuma a samozrejme vyššiu silu. Po asi minúte rozmýšľania a pozerania na mňa povedala prosté áno. Zvýskla som, vyskočila do výšky ako Michael Jordan a zobrala ju do silného objatia. Poskackovala spolu so mnou, pretože nemala na výber a ja som sa neskutočne tešila. Paríž. Moje vysnívané miesto a o dva týždne tam budem.

,,Očakávam slušné správanie a tie najlepšie známky v škole mladá dáma."

,,Jasná vec." Až po vyslovení mojich slov som si uvedomila, že ich rád používa Martin. On ich používa v podstate stále.

...

Bol deň do odchodu a cítila som sa bezmocná. Nevedela som čo všetko si pobaliť a navyše som nemala pocit, že môj fialový kufor bude dostatočný. V Paríži musím vyzerať čo najlepšie, predsa mesto lásky a mágie, to nie je len tak tam prísť ako chodím tu v meste. Tomáš bude našťastie v druhej výpravnej skupinke ako ja, bohu vďaka. Od toho incidentu ako sa pobil s Maťom ma úplne ignoruje a tvári sa, že ma nepozná. Ani sa len nezdravíme. Aký paradox však? Z ľudí, ktorí si boli tak blízki sa stali zo dňa na deň cudzincami, ktorí si nevedia ani len prísť na slovo. Martin, už len pri spomienke na jeho meno sa usmievam a som šťastná. Je medzi nami ešte silnejšie puto ako bolo, akceptuje ma a aj moje jednonočné radovánky s náhodnými chalanmi. Ale aj ja mám svoju úroveň. Nevleziem do postele s kýmkoľvek a musí mať ten dotyčný niečo v sebe. Martinovi o tom aj tak niekedy nehovorím, lebo je poriadne vytočený a nerozpráva sa so mnou. A je to jediná osoba, ktorá ma vníma normálne a nie hlavne ako sexuálny objekt.