Za hranicami vášne ✅

7.

        ,,Nechceš ísť dnu?" ponúkla som mu, ,,objednala som ich aj tak dve." Až po jeho skúmavom pohľade mne sprostej doplo, že som nenamaľovaná, neučesaná a vyzerám prinajlepšom ako medúza. ,,Dobre, rád." Vošiel dnu a ja som išla zaniesť pizze do kuchyne. ,,Vyzuj sa a choď do obývačky," zakričala som na neho z kuchyne. Bola som trošku nesvoja.

Pohodlne sedel v teplákoch a bielom tričku na sedačke. Páčil sa mi. Bol taký uvoľnený, zlatý. Miriam prestaň! Nemá o teba záujem, tak to už pochop.

,,Čo si chcela pozerať?" opýtal sa a odhrýzol si z pizze.
,,Insidious," odpovedala som mu a tiež si vzala pizzu. Hľadal medzi filmami. ,,Ehm, to je stagione pizza však?" Prikývla som. ,,Moja obľúbená," podotkol.

,,Aj moja," vyhŕkla som zo seba, majúc ústa plné pizze. Pozrel na mňa a žmurkol. Našiel ho a pustil. Do pohárov som nám naliala vineu, na stôl položila čipsy a nakoniec zhasla svetlo.
Film začal, nemala som žiadny strach, Martin sedel predsa vedľa. Ale keď som videla tie hrozné obludy škaredé, krivé mala som nutkanie chytiť Martinovu ruku. Bola veľká, teplá, správne chlapská. Skončil sa film, pizza bola takmer zjedená. Necítila som sa ani trošku trápne, mala som pocit, že ho poznám a že mu môžem dôverovať.
,,Nie si namaľovaná." Ak by niekto sledoval moje očné bulvy, bol by v šoku z toho ako dokážu byť vypúlené.
,,Ja viem, vyzerám hrozne, ale nechcelo sa mi maľovať, keď si ma doviezol domov." Vtedy som sa už cítila trápne.

,,Nie to nie. Si takto krajšia." Moje líčka nabrali farbu tej najčervenšej ruže. ,,A aj keď sa červenáš." Hlboko a priamo som mu pozerala do očí, boli tak krásne, plné citu, lásky, pokoja. Prečo mi je povedomý? Tá otázka ma sprevádzala stále v jeho blízkosti.
,,Rád by som ešte ostal, ale musím ísť domov strážiť sestru."
,,Ty máš sestru?" To ma prekvapilo. Potom sa v jeho tvári odrazilo prekvapenie v zmesi so smútkom a hnevom.
,,Áno, volá sa Ivanka a má 8 rokov." Zaťal sánku a ja som nerozumela prečo. Vari som urobila niečo zlé? ,,Tak bež domov."

,,Ďakujem za pizzu aj čas." Vzal si svoje veci, obul tenisky a bežal rýchlo k autu. Von stále pršalo. Nastalo ticho, nepríjemné ticho. Ostala som osamelá. Všetko mi prišlo prázdne, veľmi. Nemala som už na nič náladu. Učiť sa nebolo potrebné a ani čítať knihy sa mi nechcelo.
Bolo tu živo, keď tu bol on. Po jeho odchode to ostalo bez ducha. Rodičia odišli preč, netušiac kedy sa vrátia. Mobil mi oznámil správu. Pretočila som očami. Nemala som na nikoho náladu. Čo robí moja kočka? Pousmiala som sa. Tomáš, ten sa nikdy nezaprie.

Tvoja kráska smutne leží na postieľke a SAMA.. :(  To sama som skrátka musela zdôrazniť, nedalo mi to. Čakala som na spätnú odpoveď, ale nič. No ako dík, Tomáš, dík. Aj som prestala dúfať, že odpíše a preto som zavrela oči a pomaly zaspávala. Ale niekto zazvonil. Ak to bude tá otravná suseda ohľadom nášho trávniku, vypichnem jej oči vidličkou. Pri dverách, ale čakal niekto iný. Lakťom opretý o stenu sa predo mnou týčil nik iný ako neodpisujúci Tomáš. Opäť skvelo nahodený. Bez jedinej chybičky.
,,Takže niekto je sám," skonštatoval. A mohli sme začať v našej obľúbenej činnosti.

,,Áno." povedala som smutne. To už bol v dome a bozkával ma. Vášnivo a dravo. Bez opýtania si ma bral. Vedel čo sa mi páči a čo chcem, ale neviem či som toto práve potrebovala. Páčilo sa mi to, bola som vzrušená, no nebolo to však ono. Potrebovala som iné. Rozhovor, pokoj, objatie, niekoho komu môžem plne dôverovať. Vtedy mi napadol Martin. Neviem prečo. Možno preto, že môžem byť pri ňom sama sebou, moje pravé ja sa nemusí skrývať za "novou" Miriam. A to, že niečo mi bolo na ňom povedomé.
Tomáš si musel všimnúť, že niečo nie je v poriadku. Zabudla som aj bozkávať pri toľkom rozmýšľaní. Tupá hlava.
,,Kočka, čo je s tebou?" opýtal sa a držal ma okolo pása. Vedela som to, nemohla som mu, ale povedať, že chcem pri sebe iného človeka momentálne a inak ako sexuálne. Citovo. Nechcela som si to ani sama pripustiť. Lebo ak sa pri chlapcovi cítim dobre po citovej stránke, fakt veľmi dobre, tak je to zlé. Tak som sa cítila pri Martinovi, priveľmi dobre. Fuj Miriam, zahnaj tie myšlienky! V poslednej dobe som často viedla vnútorné rozpory.

,,Nič nič. Len vieš škola, počasie a všetko do toho." Snažila som sa z toho vykrútiť a viac na Martina nemyslieť.

,,Počul som, že si dnes excelovala v triede na matematike," pripomenul mi dnešnú udalosť. Ako dlho sa to bude riešiť?

,,Nooo vieš, osvietilo ma," prehlásila som nevinne. Opäť to otrepané klamstvo ako pri Martinovi v aute. Dúfala som v to, že to nebude analyzovať.

,,Juj moja šikulka." Usmiala som sa a dala mu bozk na pery. Odľahlo mi ,,Dáš si niečo?" opýtala som sa ho a kráčala do kuchyne. Nasledoval ma.

,,Niečo na pitie, ak ťa môžem poprosiť." Prikývla som a zohla sa do špajze po fľašu spritu. Vedela som, že ho má rád. ,,Vieš, že aj v obyčajných teplákoch z teba vyžaruje sex?" Nad tou poznámkou som sa v duchu usmiala. Pohľadom prechádzal po mojom tele, hore a dole. Mala som pocit, že ide po mne röntgen. Nahlas som sa zasmiala nad tou banalitou.
,,Tak toto som fakt ešte nepočula." Naďalej sa usmieval. ,,Myslíš aj na niečo iné?" túto otázku som si nemohla odpustiť ja.

,,V tvojej prítomnosti to ani nejde." Opäť som sa len usmiala a pokrútila nad tým hlavou. Popravde som ani nevedela odpovedať. Posunula som mu pohár a sadla si na kuchynskú linku. Sedel oproti mne za ostrovčekom, ktorý sme niekedy používali nielen na prípravu jedál, ale aj samotné jedenie. Dokonca aj keď pil pozeral na mňa. Postavil sa a pomalým krokom kráčal ku mne. Ako šelma. Zastavil sa tesne pri mne a potiahol si ma bližšie k sebe. Pozerali sme si do očí a dotýkali sa nosmi.

,,Ale, ale , kto sa tu chce zapojiť do hry," skonštatovala som a pozrela na jeho rozkrok.
,,Je rovnako nadržaný ako ja," povedal skoro na mojich perách. Jemne a potichu ako jarný vánok. Cítila som sa ako básnik, toľko prirovnaní som už dlho nepoužila.

,,Asi by to chcelo zmeniť, nemyslíš?" zašepkala som, ale to už sa neovládol, vzal ma do náručia a kráčal do mojej izby. Potlačila som v sebe všetky záporné a melancholické myšlienky na povrch sa vydrala namyslená Miriam, ktorá po novom dostala to, čo chcela. Napadla mi myšlienka, že nakoniec to bude pekný večer. A pekný aj bol, aspoň na malý moment. Nezahnalo to moje pocity stopercentne, ale odreagovala som sa. Mravčeky minulosti chodili so mnou všade.

Je vlastne sex to čo naozaj potrebujem? Predsa mala som iné sny, chcela som rodinu... Bože stop! Okamžite! Zase som sentimentálna. Zabíjajú ma vlastné myšlienky. Musím žiť a nie zožierať sa. Zajtra pôjdem na nákupy, ale ešte predtým si to v škole rozdám s Tomášom na záchodoch. Presne to spravím. Nedám dopustiť, aby ma tá jemná a citlivá Miriam dostala späť, kde bola.
Nie to už je dávno za nami a aj on. Pomaly som si uvedomovala jednu vec. Oni dvaja sú si podobný, ešte aj tie mená. Dookola som si to opakovala v hlave aj s Tomášom vedľa mňa. Ponorený do ríše snov nevidel čo sa mi odohrávalo hlavou. Nebolo by to ani fér voči nemu. Ja som bola rada férová. A nech som konečne nadobudla pocit, že vyhrávam nad samou sebou, stačilo pár sekúnd v jeho prítomnosti a strácala som samú seba. Moje zlé ja vyprchávalo a trvalo mi tak dlho pokým som ho vybudovala a dala mu poriadny uveriteľný rozmer, aj pred inými ľuďmi.