Za hranicami vášne ✅

3.

        Myšlienku som ale okamžite zahnala. V hlave ma napádali rôzne kombinácie ale zvážila som všetky následky. Raz chcem mať deti. Svoju rodinu, vysnívané povolanie, byť tu pre niekoho, kto ma ľúbi. A po strednej sa zmeniť.  To je skrátka môj sen. Mať chlapca a dievča, chlapec by bol starší. Bývala by som so svojou láskou v nejakom dome, na dedine s krásnou záhradou plnou ruží a kvetov, s malým bazénom a chutným altánkom. Na terase by sme mali lehatká, s manželom sa pozerali na každodenný západ slnka, bozkávali sa, deti by pobehovali okolo nás a všetci by boli šťastní.
Nad touto myšlienkou som sa usmiala. Postavila sa zo zeme, zmyla so seba sprchový gél a šampón. Poutierala sa do uteráka a žiletky odložila mimo dosahu. Bolo to naposledy. Bol to posledný deň, kedy sa trápim minulosťou.
V izbe som si ľahla na posteľ a pustila si hudbu. Na mobile mi blikalo zelené svetielko, ktoré signalizovalo správu. Odblokovala som a mala som správu. Tomáš.
Chcel som aby sme sa spolu naraňajkovali. :-( Prepáč mi ak som niečo posral
Kto by povedal, že Tomáš je taký galantný. Usmiala som sa ale neodpísala. V pondelok pôjdem za ním a vyriešim to.
Zvonil mi mobil.
Kto mi v sobotu môže volať? Kikuš, oznamoval môj iPhone.
Čo môže chcieť?
,,Áno drahá?" opýtala som sa.
,,Cicuš, kde si?"
,,Doma a ty?" zasmiala sa.
,,Vieš čo, spamätávam sa po včerajšku."
,,Úúúú, takže bol sex." zahlásila som šťastne.
,,Bol bol," povedala, ,,ale nie s tým krásavcom z jedálne." Tentokrát smutnejším hlasom. A rozrozprávala sa o neznámom chlapcovi, ktorého stretla v nejakom klube.
,,Nevadí ale bol." Snažila som sa ju utešiť. Ju prejde hneď všetko.
,,Neskočíme spolu dnes večer niekam?"

Ten nápad sa mi páčil a bola predsa sobota, chcela som si vyraziť. ,,Dobre drahá tak o ôsmej pred Palacom." súhlasila a zložila. Musela som vyzerať dobre za každých okolností.
Ach, to moje prehnané sebavedomie.
Večný problém ženy je to, že nikdy nevie čo si obliecť. A keď si už konečne niečo vyberie, nesedia jej doplnky. Vsadila som na čiernu klasiku s čipkou a odhaleným chrbtom, toto mi vždy sedí. Vlasy som slabo zopla sponou, na pery naniesla jemný lesk, použila zlaté hodinky, kabelku so zlatou retiazkou, čierne matné lodičky s platformou, trochu parfému a mohla som ísť. Taxík hneď prišiel.

Kika tam ešte nebola, ale v jej prípade to nie je nič nové, mešká stále. O 10 minút ju niekto priviezol, žmurkla na neho a dotyčný odišiel. So zdvihnutým obočím som na ňu pozerala a čakala čo povie. Prepáč, ale mali sme menšiu zastávku. Chvíľu som nechápavo pozerala a potom mi trklo. ,,Ty šibalka," povedala som jej so smiechom.
,,No poď už, párty čaká." Chytila ma za ruku a bežali sme dovnútra.
Všade bolo veľa ľudí, DJ si užíval svoju chvíľku a barmani nestíhali nalievať alkohol. Páčilo sa mi to. Každý okolo nás tancoval a užíval si víkend.
Bola som ohromená.

.......

,,Kto je táto krásavica?" opýtal sa dotyčný do ucha a obzrela som sa za hlasom. Bol mi povedomý. Obzrela som sa a za mnou stál Tomáš. Oči sa mi rozšírili prekvapením.
,,Tomáš, čo ty tu?" objal ma a usmial sa.
,,Potreboval som von a chalani z triedy povedali, že dnes tu je nejaký večierok, tak som neváhal." Chvíľku bolo ticho. Váhavo si ma opäť obzeral. Mala som nutkanie prehovoriť a vysvetliť môj odchod. ,,Prepáč, že som odišla tak rýchlo a neozvala sa. Chcela som prísť osobne za tebou v pondelok."
Dotkol sa mi ramena. ,,To je v poriadku...Vieš čo musím ísť. Tak zatiaľ." Zrazu sa niekde vyparil. Toto ma trošku nahnevalo. Trošku dosť.
Čo som urobila zle? Predsa som sa mu ospravedlnila.
Požiadala som barmana ešte o jednu tequillu a hneď ju do seba otočila. Kašľala som na škoricu či citrón. Dnes sa idem opiť. – Povedala som si.

Zabávala som sa, tancovala, bola v pohode. No keď som si všimla Tomáša s nejakou blondínou, navyše peknou blondínou prešla mnou zlosť.
Prečo žiarlim ja krava?
V podstate spolu nič nemáme. Ale sralo ma to. Myslela som, že to niečo znamenalo. Preto tak rýchlo odišiel, veď jasné fľaša peroxidu mu bola prednejšia ako ja. Zrazu sa mu naklonila k uchu, niečo povedala a on sa zasmial. To je hrôza. Ježiši mária, polejem ju savom! Pripadala som si ako trafená trinástka, ktorej začala práve puberta a nevie držať na uzde svoje hormóny.

Kľud Miriam, hlavne kľud. Si dospelá, sebavedomá žena, niečo takéto ťa nerozhodí. Nepomáhalo mi to.
Pri bare som si usedlala miestečko a popíjala. Smutná, zarmútená, v sexi šatách. Celý večer bol totálne fiasko. Pozbierala som všetku hrdosť, vypila posledný pohárik a odišla. Už som sa nedokázala pozerať na celú situáciu okolo mňa.
Na ulici bolo príjemné ticho, prechádzať starými ulicami sa mi vždy páčilo. Vyzula som si opätky a kráčala po obrubníku.

,,Ja lítam jako ptáček," pospevovala som si a nepozerala na to, či ma niekto uvidí, alebo nie. Nikoho tam nebolo. Mohlo mi to byť jedno.. Šmyklo sa mi a padla som na zem.
Začala som sa smiať ako blázon. ,,Hihi to je srandam" mrmlala som si pre seba. Nešlo mi zdvihnúť. ,,Juj akosi to nejde."

Niekto ma chytil okolo hrudníka a zodvihol. ,,Si v poriadku?" V mojej hlave znel neznámy hlas. Otočil ma tvárou ku sebe. Bol mi povedomý. Ale aj rozmazaný, všetko sa krútilo.
Neodpovedala som mu. Potriasol mnou. ,,Dievča, žiješ?"
,,Som, neboj sa." Odpovedala som trochu nezrozumiteľne.
,,Som Mirka mimochodom," predstavila som sa. Skôr sa o to snažila. Musela som pôsobiť naozaj komicky a veľmi na šrot.  Usmial sa.
,,Teba poznám. Chodíš k nám do školy." Moja opitá hlava nevedela čo hovoriť. Všetko sa tak veľmi krútilo. Avšak stihla som ešte zaregistrovať, že boli dvaja. Moje podvedomie nadobúdalo dojem, že som im na smiech, súca na psychiatriu. Zveličovala som, áno. No všetko bolo na hovno. Sedela som na tom obrúbniku, pociťujúc zimu a smútok, ktorý bol bezdôvodný.