Za hranicami vášne ✅

24.

tadadadááááááá ♥♥ áno, trvalo mi to, ale prepáčte..v škole som toho mala ozaj veľa a nemala som vôbec čas napísať čo i len slovo, ale myslím, že oplatilo sa čakať a táto časť sa vám bude páčiť :3 lebo mne sa veľmi ľúúúúbi..nejdem tu teraz robiť zbytočné preslohy a moje monológy,pretože gif hovorí za všetko..ospravedlňujem sa za chyby v texte ak sú..
užite si to ♥ s láskou *I*

Mali sme nejaké špeciálne rodičovské združenie.

Úprimne povedané, veľmi som sa bála. Bála som sa toho, čo na mňa povedia niektorí profesori na individuálnych pohovoroch.

Doma po škole som poupratovala celý dom, priam sa blyšťal od čistoty. Dokonca som odpratala sneh z chodníku pred domom, pred garážou, vzadu na terase. Tatkovi som povysávala v garáži.

Mamu som očakávala v nervozite, sediac na vankúši. Počula som otváranie garážových dverí a zvuk jej auta. A už je tu. Nemala som žiadny dobrý pocit. To bude zlé. Pomyslela som si.

Následne sa otvorilo dvere, štrngli kľúče v miske, určenej na to a mamine čižmy. Poslušne som sedela v obývačke a mala pustený dokumentárny kanál.

,,Ahoooj." Otočila som sa na ňu a milo usmiala. Úsmev mi ale zmizol z tváre, keď som zbadala jej výraz. To bude naozaj zlé.

,,Mladá dáma," začala jej oslovením, keď bolo zle. Ouch! Z toho sa nijako nedostanem, nezachránia ma anjeliček strážniček.

,,Áno," odpovedala som jej slušne a jemne.

,,Musíme sa vážne porozprávať!" Tak z tohto sa už vôbec nedostanem. ,,Idem sa prezliecť, o päť minút som naspäť dole a povedieme vážnu debatu a priprav sa, čo mi odpovieš." Mama vybehla hneď po schodoch do spálne. O päť minút bola dole, ako povedala.

Sadla si na sedačku oproti mne. Až nebezpečne blízko. Trochu som sa jej bála.

,,Nechceš mi niečo povedať?" opýtala sa a čakala, že sa asi vzdám bez boja. Tak to ale nebude.

,,Nič vážne sa nestalo." Po vyslovení mojich slov som si uvedomila, že to nebolo správne riešenie.

Namosúrene sa postavila a prehovorila: ,,Nič vážne sa nestalo? To myslíš azda vážne?" Hrozili ti štvorky z niektorých predmetov, na hodinách si nesústredená, chodíš veľmi vyzývavo oblečená do školy a to nie je vážne?" Mala som pocit akoby kričala a to len zvýšila trochu hlas.

Neodpovedala som a tak sa rozhodla pokračovať. ,,Veľa profesorov sa na teba sťažovalo, jediný kto ťa pochválil bol nejaký mladý učiteľ geografie, ktorý aj tak naďalej supluje toho starého a ešte slovenčinárka a angličtinárka. Inak nemá na teba nikto pekného slova. Uvedomuješ si, že si na matematickom gymnáziu?" Myšlienkami som išla k Dominikovi, ktorému som momentálne ďakovala za to, že ma nepotopil a rovnako mojej úžasnej slovenčinárke i angličtinárke, nečakala som od nich pochvalu, ale ostatní ma nahnevali.

,,A to nehovorím o sestre mníške, ktorá bola najviac pohoršená z tvojho správania." Tá stará hnusná motorka. Ja som vedela, že budem mať problémy kvôli nej. Mama si stále išla svoje. ,,Čo si tým dokazuješ, keď sa obliekaš ako ľahká žena? Myslela som si, že máš nejaký bontón. A že sa vieš slušne a elegantne obliecť. Asi som sa mýlila." Prekrútila som očami, nevedela som, čo jej na to povedať.

,,Neprekrúcaj tými očami! Máš jediné šťastie, že som stretla Maťka a všetko mi vysvetlil, ako to je." Nevedela som, či sa báť, alebo byť šťastná. ,,Povedal mi, že si mala teraz ťažké obdobie a preto ti to nešlo v škole." Moje podvedomie sa usmialo.