Za hranicami vášne ✅

27.

!POVINNE PREČÍTAŤ: v prvom rade chcem sa poďakovať za to nespočetné množstvo komentárov :3 som rada za každú čitateľku, ktorá si toto číta :) teší ma, že niekto dokáže oceniť moju tvorbu, dokonca posielate mi žiadosti na snap aj instagram, čo sa mi ešte viac páči a píšete mi tam :3 ďakujem za to...ďalej jedna dievčina recenzovala môj príbeh a vyjadrila sa v ňom, že príbeh je nevhodný, pretože obsahuje sexuálne scény a na wattpade je veľa detí, ktoré sa môžu k tomu dostať a tým pádom je to akože nevhodné pre nich :) snažím sa tie časti o sexe dávať primerane a rovnako aj opis s nimi, niektoré mi píšete aby tých scén bolo viac a potom sa zas niekto vyjadrí, že je to nevhodné..podľa môjho názoru to nie je nevhodné, pretože hlavná hrdinka má 19 rokov a je pre mňa logické, že niečo také zažije, určite sa v 19tich rokoch nebude hrať v pieskovisku :)..preto vás ŽIADAM o vaše vyjadrenie v komentároch, že čo si myslíte o tých scénach, bola by som šťastná :) ...ďalej pomaly ale isto dochádzame ku koncu :), nebuďte sklamané, príbeh skončí, ale prišla som s novým Dangerous Love, ktorý nájdete na mojom profile, kde som uverejnila už prológ..strašne sa na tento príbeh teším a sama som zvedavá, ako skutočne udalosti spíšem do riadkov :) a teraz vám prajem príjemné čítanie :) ♥

Všetci sme sedeli za stolom a neskutočne sa smiali na príhodách môjho otca z detstva. Ako hodil vajíčko von oknom z triedy, lebo mu niekto povedal, že sa vráti ako bumerang ale vletelo do otvoreného okna miestnosti, kde zasadala dedinská rada so starostom. Ako trhal učiteľke hlavy tulipánov, lebo ho nemala v láske.

Mama sem tam prekrúcala očami. Nepáčilo sa jej, že ocino nám hovorí zážitky, ktoré by sme mohli vykonať aj my. Potom si ale určite uvedomila, že devätnásť roční ľudia majú už dosť rozumu.

,,Maťko a teba rodičia prihlásili na kurz?" opýtala sa ho mamka a ja som pohľad upriamila na ňu.

,,Aký kurz?" odvetil Maťo nechápavo a následne pozrel na mňa.

,,No predsa ten, na ktorý ide aj Mirka od augusta." Stačila táto veta a vedela som, že je to zlé. Martin ničomu nerozumel. Ani sa nečudujem. Nevedel o tom. Nikto o tom nevedel. Len ja, rodičia a výchovný poradca v škole.

,,Mami, ja som mu to ešte nepovedala," povedala som veľmi zahanbene so sklopeným pohľadom k tanieru. Nechcela som vidieť pohľady troch párov očí.

,,Ty si mu ešte nepovedala, že na rok odídeš do Kanady?"

Mama všetko len zhoršovala.  Vedela som, že nebude nasledovať nič dobré. Nedokázala som sa na nikoho pozrieť. Namiesto toho som prehadzovala zeleninu v tanieri.

Po dlhých sekundách ticha Martin prehovoril. ,,Až na rok? A o aký kurz ide?" Jeho hlas bol iný. Nahnevaný a zároveň sklamaný.  Vtedy som už ozaj nemala odvahu sa pozrieť.

,,No áno na rok. Posunie jej to možno maturitu, ale je to skvelá ponuka. A ten kurz sa bude týkať staviteľstva a architektúry. Niečo aj z bytového dizajnu. Mirka matematiku ovláda a rovnako ma skvelé priestorové videnie a aj kresliť vie. Bola by škoda zahodiť taký talent."

,,To je skvelá príležitosť," na chvíľu sa odmlčal a následne pokračoval, ,,ak ma ospravedlníte, ale už musím ísť domov je toho veľa na zajtra, pôjdem už." Zdvihol sa zo stoličky a vtedy som sa konečne na neho pozrela. Nevenoval mi ani jediný pohľad. Ani jeden jediný. Vstala som od stola aj ja a bežala som za ním do chodby.

Všimol si ma a bol veľmi nahnevaný, škaredo na mňa pozeral. ,,Takže na rok Kanada, hej." Seriózne bol nahnevaný, nešlo o žiadnu z jeho hier. Zúrivo si obúval tenisky a hľadal svoj kabát.

,,Kedy si mi chcela povedať, že v auguste sa vyparíš. Na rok a ešte do Kanady, na iný kontinent."

Otvorila som ústa, ale prerušil ma. ,,Nič radšej nehovor. A to som si myslel, že včerajšok niečo znamenal. Pre teba očividne nie. Fakt si sa zmenila. Taká bezcitná si nebola." Z jeho slov ma pálili oči a v hrdle mi narastala obrovská guča. ,,Zbohom, buď šťastná." S týmito slovami buchol vchodovými dverami a odišiel. Ostala som zízať na dvere, bez akéhokoľvek slova či pohybu.