Nájomná Vrahyňa

35

,,Aké dojímavé" povedal Ted s pištoľou priloženou na Chrisovej hlave ,,Prepáč Christian, ale tuto ja a cica máme dohodu. Nerád ti ju preberám,... Vlastne rád" smial sa.

,,To by som ti neradil" povedal Ash ktorý sa tu záhadne zjavil a zbraň mal namierenú na Tedovu hlavu ,,Daj tú zbraň preč!" precedil pomedzi zuby.

,,Aká pekná chvíľa, dve rodiny pokope" povedal niekto, kto začal vyliezať spoza stromu. Sakra! Manson! ,,Dve rodiny, jedna s mafiánskou krvou a druhá s krvou agentov" odfrkol si ,,Aj keď dalo by sa o tom či máš aj ty len agentskú krv rozprávať, že Jane?" povedal slizko.

,,Drž hubu!" precedila som pomedzi zuby.

,,Takto sa správaš k svojmu strýkovi, ktorí ťa utešil hneď potom ako najal niekoho aby zabil tvojich rodičov?" smial sa a mne vrela krv v žilách ,,Vlastne, som ti len pomohol. Tvoj otec bol špina, rovnako ako tvoja matka! Nezabúdaj, nebyť mňa, nikdy by si nebola tým čím si! Stále by ťa šikanovali... A ty sa chceš teraz vzdať svojho sna? Len kvôli niekomu ako je on?! Máš na viac! A týmto sa dostávame aj k ďaľšej téme. Čudujem sa, že tuto Christian ešte žije, Cal mi vravel, že si sa o neho postarala..." pozrela som sa Chrisovi do očí v ktorých som videla sklamanie a strach.

,,Tak za prvé! Nikdy to nebol môj sen, jasné?! Za druhé, moji rodičia neboli žiadne špiny! A za tretie, ako si sa opovážil poslať nájomného vraha na mojich rodičov?! To si odskáčeš... Oko za oko, zub za zub,... smrť za smrť a prisahám ti, že budem nasledovať otcove šlapaje a ako náhle s tebou skončím, skončím aj so všetkým ostatným a tie prekliate špinavé peniaze dám na charitu!" kričala som. Vrhla som sa po ňom a za pár minúť ležal na zemi mŕtvi v kaluži krvi.

,,To si nemala!" skríkol Ted a zbraň namieril na mňa vystrelil, no guľka netrafila mňa, ale Chrisa ktorý skočil predo mňa. Slzy mi začali tiecť vodopádom. Počula som aj druhý výstrel a Ted padol mŕtvi na zem. Kľakla som si k Chrisovi, zobrala do rúk jeho hlavu a položila si ju do lona. Žil a bol stále pri vedomí.

,,Chris prosím neopúšťaj ma,..... ja ťa potrebujem,.... prosím odpusť" hovorila som mu. S veľkou námahou sa usmial.

,,Tebe odpustím kedykoľvek" povedal chrapľavo a ja som sa rozplakala ešte viac.

,,Chris, zostaň so mnou,... keď som s tebou som šťastná, nič ma netrápi, cítim sa byť v bezpečí, ďaleko od krutého sveta,..... Chris ja-ja ťa milujem" dostala som zo seba. Palcom mi utieral slzy z líc a usmieval sa ako slniečko na hnoj, aj keď musel prežívať obrovskú bolesť.

,,Prosím neplač Jane.... Milujem ťa a nikdy neprestanem, nech sa stane čokoľvek" pomedzi slzy som sa usmiala. Moje srdce plesalo šťastím, no zároveň som mala o neho veľký strach. Čo budem robiť ak zomrie? O pár minút prišla sanitka do ktorej naložili Chirisa.

,,Poď Jane, ideme za ním do nemocnice" povedal Ash a spolu s ním som sa vydala k nejakému autu. Nastúpili sme, ja na miesto spolujazdca, Ash na miesto vodiča. Celá cesta prebiehala v tichosti. Ticho prerušovali iba moje vzlyky. V nemocnici som si sadla do kresla. Ash dakam odbehol.

,,Operujú ho" povedal keď sa vrátil.

,,Nechcem aby zomrel" pošepkala som. Ash prišiel ku mne dal mi medvedie objatie, ktoré som práve teraz potrebovala.

,,Pšt,... neboj sa, on nezomrie" utešoval ma

,,Ale čo ak áno? Čo bude potom?"

,,Kľud, uvidíš, v tejto nemocnici sú úžasní doktori, oni sa o neho postarajú" stále ma objímal a ja som stále plakala. Už mal od mojich sĺz premočené tričko, no bolo mu to asi jedno. Objímal ma ešte dlhú dobu, až dokým sa nevrátil doktor z operačného sálu.

Caw 😙
Tak snáď sa posledná kapitola páčila 😀
Ešte bude epilóg a poďakovanie ❤

xoxo 😘