Nájomná Vrahyňa

10

Spomalila som až na obrovskej lúke ďalej od mesta. Celú cestu sem som bežala. Zamierila som si to medzi stromi do tieňa. Nachádzala sa tam stará lavička,ktorá bola úplne obrastená rastlinami. Bolo to celkom romantické miesto. Pri tejto myšlienke som sa musela zasmiať. Od kedy rozmýšľam JA nad niečim romantickým? Adisovi som odopla vodítko a nechala ho voľne behať. Nemám o neho strach,aj keď je ešte celkom malý. Moja mama sa živila cvičením psov a každú chvíľu ma so sebou brávala do práce. Niečo som sa tam naučila a preto vie Adis už teraz tak veľa vecí. Stala som sa jeho najlepšiou kamarátov za ktorú by bol schopný obetovať život. Sedela som na lavičke a rozmýšľala koľko vecí sa stalo za týchto pár dní. V hlave sa mi znovu vynorila spomienka na môj prvý bozk. Na ten úžasný pocit,...... Dosť! O tomto som si už povedala,že nebudem rozmýšľať,no nie? Pozrela som sa pred seba a to čo som videla ma prekvapilo. Ten chalan za mnou šiel až sem?! Keď ma zbadal, bez slova si prisadol na lavičku a po pár minútach tichá začal.

,,Pozri,viem je to totálne šialené a keby som bol na tvojom mieste zachoval by som sa asi rovnako. Nejdem to klamať o tom,že viem ako sa cítiš lebo by to nebola pravda. Nepoznám ťa. A ak mi neveríš,že som tvoj bratranec,čož mi neveríš určite dovoľ mi aby som ťa spoznal aspoň ako kamarátku"dokončil. Rozprával to s kľudom v hlase a to ma tak trochu desilo. Mám mu dôverovať? Mám sa ho pokúsiť spoznať ako kamaráta? Mám na neho nakričať? Alebo ho zbiť? To by asi nebolo najlepšie riešenie. Nahlas som si povzdychla. Vážne som nevedela čo mám robiť. Všetko je domotané a ja ničomu nechápem. Ale čo keď je naozaj môj bratranec? Vždy som túžila mať inú rodinu okrem rodičov a Mansna. Niekoho v mojom veku s kým by som si dobre rozumela a dokázala mu dôverovať.

,,Tak fajn"povedala som potichu. Svoje ústa som nevedela ovládnuť,proste mi to nejako vykĺzlo.

,,Ak ti mám povedať pravdu viem o tebe len to,že sa voláš Jane a máš 17"

,,No ja o tebe neviem ani to"povzdychla som si. Znovu. Zasmial sa.

,,Vieš čo začnime úplne od začiatku. Som Ashton Clamns"podával mi ruku. Musela som sa zasmiať

,,Som Jane. Jane Reeser " jeho ruku som prijala. Vážne neviem,či toto celé spoznávanie bolo dobré rozhodnutie. Predsa len som sa nerozprávala s veľa ľuďmi nikdy a počas týchto rokov ešte menej.

Caw 👽
Ospravedlňujem sa,že kapitola vychádza až teraz,ale nemala som čas :/
Dnes je aj trochu kratšia za čo sa tiež ospravedlňujem :/
Dúfam,že sa vám aj táto krátka kapitola páčila 😊
Na minulej kapitole bolo 26 zhliadnutí a 3 votes ľudia moji ste naprosto úžasný

411 zhliadnutí a 46 votes???? Ja nemám slov normálne som tomu neverila keď som to tam zbadala 😍😍😍

xoxo 😘