Nájomná Vrahyňa

13

,,Tvoja mama bola výnimočná žena. Mala dobré srdce a vedela každému pomôcť,ale zato mala aj celkom výbušnú povahu. Mali sme ju veľmi radi. Jedného dňa sa začala stýkať s jedným mužom. Boli sme proti tomu,lebo ten muž nebol pre ňu dobrý. Bol to krutý človek,ktorý nepoznal lásku a nevedel akú hodnotu má ľudský život. Bol to proste zlý človek. Po čase sa z toho stalo niečo viac než len kamarátstvo. Naša rodina s tým človekom nechcela mať nič spoločné a tvoja mama to vedela. Odišla preč a my sme o nej nič nevedeli. Mali sme ju radi a preto sme sa rozhodli hľadať ju. Našli sme ju až po veľmi veľa rokoch, no už bolo neskoro a ona bola mŕtva. Zostala po nej už len jej dcéra,čiže ty" dorozprávala žena svoj monológ. Čakala na moju reakciu. Vypúlila som oči a chvíľu na ňu neveriacky pozerala. Ak rozprávala o mojom otcovi,tak to teda vonkoncom nechápem. Môj otec bol dobrý človek

,,Ak rozprávate o mojom otcovi,tak sa mýlite"povedala som s kľudom,,môj otec bol dobrý človek a záležalo mu na nás a priniesol by nám aj modré z neba"

,,Tak potom sme sa v ňom asi splietli. Ach,keby som mohla vrátiť čas nikdy by som jej nedovolila aby odišla"povedala žena a z oka jej vypadla jedna nenápadná slza,,a prosím tykaj mi a ak chceš volaj ma starká"povedala a na perách sa jej zjavil úsmev aj keď v očiach mala veľký smútok. Úsmev som jej opätovala. Bolo na nej vydno,že potrebovala objatie a tak som sa k nej priblížila a neisto ju objala. Chvíľu bola zaskočená,ale potom mi objatie opätovala. Tento krát sa už svoje slzy nesnažila skrývať a začala plakať ,,tak veľmi mi ju pripomínaš"povedala potichu. Mierne som sa usmiala. V objatí sme boli celkom dlhú dobu. Odtrhli sme sa od seba až nás prerušil Ashov hlas.

,,A mňa moja sesternica neobíme?"hodil na mňa psie oči. Musela som sa zasmiať a aj jeho som objala. Bola som u nich dlho. Ak mám pravdu povedať, bola som rada,že mám niekoho iného okrem Mansna,,vážne nechceš odprevadiť?"spýtal sa ma po asi dvadsiaty krát Ash.

,,Nie,ďakujem "usmiala som sa a vyrazila do chladných temných ulíc. Za mnou som začula kroky. Nenápadne som sa pozrela ponad rameno. Nejaký muž s kapucňou. Zahla som do jednej z uličiek,aby som sa uistila,či má sleduje alebo je to len náhoda. Na moje šťastie tá ulička bola slepá. Znovu sa za mnou ozvali kroky,ktoré po chvíli utíchli. Muž stál tesne za mnou.

Caw =×_×=
Vážne sa chcem ospravedlniť, že kapitoli nevydávam moc často,na jednu stranu nemám veľa času a na druhú som lenivá -_-
Chcem poďakovať každému kto tento príbeh číta,lebo ste úžasný ❤❤

xoxo😘