Nájomná Vrahyňa

15

Bolesť. Rozľahla sa mi po celom tele. Chytil ma za plecia,postavil a celou silou hodil do steny. Na nohách som sa nevedela udržať a tak som spadla na zem. Začínala som vidieť rozmazene. Videla som jeho postavu ako sa ku mne približuje.

,,Zapamätaj si,že sa so mnou nemáš zahrávať"skolonil sa ku mne a šepol mi do ucha. Potom sa postavil a ja som schytala ďaľší úder do brucha. Tlmene som vykríkla.

,,Nechaj ju!"začula som ďaľší hlas. Obzrela som sa za hlasom a zbadala postavu ktorá sa k nám rýchlo blížla.

,,Čo tu ty chceš?!"skríkol a začal sa odo mňa presúvať k blížiacej sa postave.

,,Nemohol by si s tým už prestať?! Znásilnil a zabil si až veľa ľudí!"na všetko som sa snažila pozerať ale videla som čím ďalej tým rozmazanejšie.

,,Vypadni odtiaľto! Do toho čo ja robím sa nemusíš starať!"

,,Odkiaľ máš zbraň?! Polícia ti všetky zabavila!" zakričal mierne zdesene ten druhý.

,,To ťa tak tiež nemusí zaujímať"z jeho hlasu bolo počuť ako sa uškŕňa. Ďalej som už nič nevnímala. Chvíľa v temnote a potom nádherná lúka. Predo mnou sa zjavili moji rodičia. Rozbehla som sa k nim a objala ich.

,,Tak hrozne mi chýbate"povedala som a začala plakať. Snáď prvý krát od ich smrti čo plačem. Počkať?!

,,Neplač"začal ma hladiť po vlasoch otec.

,,S-som mŕtva?"povedala som vystrašene.

,,Neboj sa,nie si"upokojovala ma mama,,za svojho života som urobila veľa chýb"začala,,chyby ktoré som neskôr ľutovala. Nechcem aby si urobila rovnaké chyby ako ja. Už si sa dozvedela pravdu,že som ti klamala o svojej rodine. Mala som ich vážne rada,ale urobila som z časti správnu vec. Od teba chcem,aby keď nastal správny čas si odišla a zostala s tými ktorých máš rada a odišla od toho čo ti ublížil. Aj keď s ním budeš navždy spojená....."povedala a zmizli.

,,Ja tomu nechápem! Koho mám opustiť?! Ako s ním môžem byť navždy spojená?! Prosím ja vás potrebujem!" kričala som. Sadla som si na zem a plakala. Toto je už druhý krát čo som ich stratila. Lúka sa začala vytrácať a ja som uvidela nejakú tvár skláňajúcu sa nado mnou.

,,Všetko bude vporiadku. Teraz ti pomôžem sa postaviť a zavediem ťa domov"mierne som prikývla. Jeho ruky sa obmotali okolo môjho pása a ja som mu jednu ruku obmotala okolo krku. Pomohol mi vstať,no hneď pri prvom kroku som bolestne sykla a sadla si na zem,,Postrelil ťa"povedal potichu.

,,To nič nie je budem vpohode"hovorila som a snažila sa robiť najmenej bolestnú grimasu akú som vedela. Pokrútil hlavou a chcel niečo povedať, no ja som už zase prestala vnímať svet. Hlava sa mi zatočila a ja som si ju tresla o betón.

,,Jane!" vykríkol. Zobral ma na ruky a posledné čo si pamätám boli jeho oči ktoré sú o veľa tmavšie než tie moje,jeho oceánovo modré oči v ktorých som sa už raz stratila........

Caw 👅
Snáď sa vám časť páčila
Ďakujem za každú vašu podporu
Tešíte sa na helloween? Slávite ho?

xoxo 😘