Nájomná Vrahyňa

28

Tak a dosť! Spamätaj sa Jane! Nebudeš tu predsa sadieť na zemi a plakať ako nejaký slaboch! Musíš začať konať! Postavila som sa a pozrela sa, kedy mi najbližšie ide lietadlo. Zajtra o ôsmej ráno, to je tak akurát. Ešte tá identita. Idem radšej hneď, aby som na to nezabudla. Otvorila som dvere, no v momente som sa zarazila. Sedel na schodoch. Otočil sa na mňa, chcel sa postaviť a niečo povedať, no stihla som zavrieť dvere. Tak predom to asi nepôjde. Skúsim zadné dvere. Prešla som na druhú stranu domu ku zadným dverám z ktorých sa mi podarilo nepozorovane výjsť, našťastie. Prechádzala som sa po uliciach Denveru, asi moja posledná prechádzka v tomto meste, a hľadala som jednu sivo-čiernu hrdzavú dodávku. Po asi pol hodine som ju našla. Päsťou som zabúchala na zadné dvere. Otvoril mi Johnson, ako inak.

,,Kto si?" on ma nespoznal? Aspoň niekto.

,,Povedzme, že niečo potrebujem a pre tvoje info" naklonila som sa k nemu, aby som mu mohla zašepkať do ucha ,,Malá Smrť si prišla vyrovnať účty" uškrnul sa a kývol hlavou, aby som išla dnu

,,Ani som ťa nespoznal" vážne?! Nevšimla som si ,,Čo by si potrebovala?"

,,Chcem zmeniť identitu"

,,Ako si želáš. Tak preto ten nový výzor, čo? Už si rozmýšľala nad menom? A ostatnými vecami?" spýtal sa a sadol si za počítač.

,,Tak meno povedzme,....... Jenna Smith, vek mi nechaj, len si zmením dátum narodenia, čo tak,.... 12.4? Áno to celkom ujde" prečo práve tento dátum? Narodil sa vtedy môj otec.

,,Okej" povedal a o pol hodiny som vyšla z jeho dodávky už s novou identitou a potrebnými dokladmi ,,Maj sa Jane, či teda Jenna" zasmial sa a zavrel dvere. Domov som sa vrátila znovu zadným vchodom, istota je istota. Večer som šla spať pomerne skoro, nastavila som si budík na šiestu, to aby som všetko stihla, a išla som spať.
Ráno som si zobrala kufor, batoh v ktorom boli Adisove hračky, jedlo, misky, vodítko,.... a vyrazila som ku dverám. On nie je normálny! On spal celú noc pred mojimi dverami? No nič, zase pôjdem zadným vchodom. Dorazila som na letisko, dala Adisa do prepravnej klietky a prišla ku kontrole, kde na moje prekvapenie stál Johnson. Keď ma uvidel uškrnul sa a pustil ma ďalej. Našťastie tam bol on. Neviem, čo by som robila, keby mi kontrola našla nožík a pištoľ. Nasadla som do lietadla a začala o všetkom premýšľať. Je to predsa len správne rozhodnutie? Už s tým tak či onak nič nespravím, keďže lietadlo práve vzlietlo. A teraz ma čaká dlhý let.

*****

,,Tu máte kľúče, snáď sa vám tu bude dobre žiť" povedal chlapík a predal mi kľúče od domu. Páni. Je celkom dobrý, ale na môj starý nemá. Vybalila som si veci a zapla facebook. Nový život, nový profil. Povedala som si a vytvorila si profil s mojou novou identitov. Práve som dostala skvelý nápad!

,,Adis!" zakričala som a vybehla von. O chvíľu stál predo mnou a radostne vrtel chvostom. ,,Čo by si povedal na menšiu prechádzku po okolí?" povedala som a vybrala sa na prieskum. Po asi nejakej hodine sme s Adisom objavil park. Bol krásny, ešte krajší než v Denvri.

,,Pozor!" zakričal niekto. Nestihla som sa unúť a tak som skončila na zemi a dotyčná osoba ležala na mne.

,,Prepáč nechcel som" povedal chlapčenský hlas a tlak na mojom tele začal miznúť, čo bolo znamenie, že vstal. Pozrela som sa na neho a musím uznať, že vyzeral dosť dobre! Medené vlasy, smaragdové oči a tá postava! Ale Chris je krajší. Vážne svedomie?! Prečo sme ťaháš Chrisa?! Aj keď z časti máš pravdu,... ,,Ešte raz prepáč" povedal a usmial sa. Ach ten úsmev! Chris má o veľa krajší úsmev! Môžeš s tým láskovo prestať svedomie?! Podal mi ruku. Prijala som ju a on mi pomohol zdvihnúť sa ,,Inač ja som Ted"

,,Ja-Jenna" milo som sa usmiala

Caw ＼(☆o☆)／
Kto sa teší na prázdniny? 🙌
Prepáčte, že kapitola je tak neskoro, ale som hrozne lenivý človek 😑😂
A pre všetkých, ktorý nechceli, aby odišla, všetko sa ešte môže zmeniť 😉

xoxo 😘