Nájomná Vrahyňa

16

Pomaly sa snažím otvoriť oči. Moje viečka sú ťažké,ako keby boli z kameňa. Po nejakej chvíli sa mi oči podarí otvoriť. Pomaly si začnem zvykať na svetlo v miestnosti. Prvé čo uvidím je biely strop nado mnou. Ležím v bielej posteli. Vedľa mňa je veľa prístrojov a v ruke mám hadičku. Alebo lepšie povedané zaviedli mi infúziu. Toto je určite nemocnica. Ale čo tu sakra robím? A kto je ten chalan ktorí sedí na stoličke a spí? Je celkom zlatý keď spí to musím uznať. Od kedy rozmýšľam nad chalanmi?!

,,Prebrala si sa!"vrátil ma späť do reality hlas toho chalana,ktorí sa medzi tým stihol prebrať. Na tvári mal úsmev.

,,K-k-kto si?"vykoktala som zo seba nesmelo. Z tváre mu zmizol úsmev.

,,Jane, to som ja Christian "furt som nechápala,však ja žiadneho Christiana nepoznám. Dvere sa otvorili. Stál v nich sympatický chalan v bielom plášti,čiže zjavne doktor a usmieval sa.

,,Som rád,že si sa už prebrala,bola si v bezvedomí týždeň,urobíme ti určité vyšetrenia a ak budú vporiadku tak za pár týždňov ťa pustíme domov" povedal.

,,P-prečo som v nemocnici?"

,,Asi si stratila pamäť,čo si pamätáš naposledy?"čo si pamätám? Mala som nastúpiť na strednú,pamätám si prvý deň kedy som bola stredobodom posmechu a potom,......... už nič, len prázdno.

,,Naposledy si pamätám prvý deň školy na strednej"povedala som už bez koktania.

,,Prišla si o veľa spomienok,možno sa ti vráti pamäť a možno nie"povedal a odišiel. Ako si môže takto odkráčať?! To mi ani nepovie ako som sa sem dostala? Koľko dní,týždňov,mesiacov alebo rokov si nepamätám?

,,A ty si teda kto?"otočila som sa na chalana po mojej pravici a posadila sa. Hneď mi vystrelila bolesť do pravej nohy,no bola tu ešte jedna čudná vec. Od kedy mám ja krátke vlasy?!

,,Ako som už hovoril,volám sa Christian a som tvoj spolužiak"chvíľu bolo medzi nami ticho. To ticho prerušil on ,,vieš čo? Začnime odznovu, tak či onak si ma nepamätáš. Christian "natiahol ku mne ruku. Tretí krát za dobu čo som hore povedal svoje meno. Pozrela som sa na jeho ruku. Bolo vidno,že má menšie obavy. Usmiala som sa a jeho ruku prijala.

,,Jane" povedala som. Vyzeralo to,že bol z mojej reakcie prekvapený až úplne vykolajený,,S-si môj spolužiak z triedy alebo..."spýtala som sa nesmelo. Áno som dosť hanblivý človek. Nestihla som však ďalej pokračovať,lebo ma prerušil.

,,Tvoj spolužiak z triedy a nehanbi sa,kľudne sa ma pýtaj na to čo chceš vedieť. Ja nehryziem zlatko"uškrnul sa a ja som pri tom slove stuhla.

,,Z-z-zlatko?"prečo mi tak povedal? Je to snáď môj priateľ? Vylúčené,ja predsa nemám ani len kamarátov a to už vôbec nie frajera. Aj keď,čo ak predsa len? Vyzerá milo, je pekný,jeho havranie vlasy ktoré mu padajú do tváre a tie jeho oči...........modré ako oceán. Aahhh v tých jeho očiach by som sa vedela utopiť. Ale noták dievča spamätaj sa! On je síce možno pekný, ale pozri sa na seba! Čo by kto videl na dievčati ako si ty? Na dievčati ktoré je terčom posmechu a šikany? Moje podvedomie má pravdu,ale čo robí potom tu v nemocnici a prečo ma nazval zlatko? Môže byť on mojím princom? Z myšlienok ma prebral zase on,no tento krát nie slovami. Chytil moju ruku a pevne ju stisol. Najprv som sa zľakla,no potom sa na mňa povzbudivo usmial a ja som v tej chívili nevnímala žiadnu bolesť,len jeho. Navzájom sme si pozerali do očí a ja som sa začala utápať v jeho modrých očiach. Vravela som,že by som toho bola schopná. V tejto chvíli boli nám obom slová zbytočné. Bola to dokonalá chvíľa po ktorej túži každe dievča, vydržala by som takto hodiny,no niekto nás prerušil,............

Caw 👻
Som neskutočne rada,že toto čítate robí mi to neskutočnú radosť 😍
Bola by som strašne rada,keby ste mi vyjadrili názor do komentárov 😇
Čo hovoríte na to že stratila pamäť? Má niečo Christian zaľubom alebo nie? A žeby sa nám Jane predsa len zamilovala?
Užívajte si prázdniny 😊

xoxo 😘