Krotiteľ

31. Kapitola - Nekončiaca sieť klamstiev

Za ten čas, čo som v Akadémii, som sa stala majstrom v predstieraní.

Mala som predsa toľko príležitostí, kedy som si to mohla precvičiť a stále mám. Každý deň, inak by som pravdepodobne nebola tam, kde som a čo je najhlavnejšie, tiež by som už nebola živá.

Predstieram, že k Axelovi nič necítim, dokonca aj sama pred sebou, akoby to mohlo pomôcť. Možno keď niečo predstierate dostatočne dlho, stane sa to skutočnosťou. A tiež predstieram, že smrť mojej rodiny je už dávno za mnou, aj keď stále je tu tá prázdnota, ktorú už nič nezaplní. Poslušne predstieram, že sa nič nedeje a Akadémia je bezpečná, presne ako ostatní. Predstieram, že sa Dariena nebojím.

V skutočnosti som vydesená. Zo všetkého.

Prešli dni a nič sa nestalo. Neviem, čo som vlastne očakávala, že sem Darien len tak pribehne a zabije Axela? Že už to konečne skončí? Dávno však viem, že tu ide o niečo viac ako len o vzájomnú pomstu medzi Darienom a Axelom.

Tento pokoj ma však desí. Je to ako ticho pred búrkou, ktorá všetko zničí.

No teraz? Teraz si každý žije svoj život, vzrušení z blížiaceho sa konca súťaže. To som asi nespomenula, že? Prvé kolo zvládli desiati, vrátane mňa. V druhom kole nepôjde o žiadny boj ani zabíjanie, to by aspoň bolo niečo, čo by som mohla ovplyvniť. Nie, v druhom kole pôjde o niečo iné.

Každý skrotený či krotiteľ bude hlasovať za jedného z finalistov a tí dvaja, čo budú mať najviac hlasov postupujú do veľkolepého záverečného kola, ktoré sa bude konať po vianočných prázdninách.

Ak mám pravdu povedať, príliš sa toho neobávam. Posledné týždne som sa po spoločenskom rebríčku vyšplhala celkom vysoko. Ktovie, či to je preto, že na tréningoch som, nanešťastie pre Amandu, najlepšia alebo skôr preto, že sa s Carin, Emou a Elliotom ukazujeme na takmer každej párty. Každopádne, musím uznať, že je to skvelý pocit konečne nebyť neviditeľná, ale uznávaná. Už viac nie som vydedencom, na ktorého sa pozerali pomedzi prsty, teraz patrím medzi nich.

„May!" počujem, ako na mňa niekto kričí. Povzdychnem si, keď zbadám, že je to Erin.

„Čo chceš?" spýtam sa, cítiac sa viac nepríjemne ako naštvane. Už je to dávno za mnou, to však neznamená, že teraz trávim čas v jej spoločnosti s bohvieakým nadšením. Stále sa jej radšej vyhýbam.

„Poslal ma po teba riaditeľ, prišiel kráľ a chce niečo súrne vyriešiť. Vraj je to naliehavé, tak by si sa mala poponáhľať," povie. Už sa viac ku mne nespráva nepriateľsky, len.. akoby sme sa nikdy pred tým nepoznali.

Keď mi dôjde význam jej slov, stuhnem.

Kráľ je tu. A chce ma vidieť.

Čo sa muselo stať, keď nechal tak svoje dôležitejšie veci, aby prišiel sem? Čo sa musel dozvedieť? V hlave sa mi premietne všetko zlé, čo som spravila.

Rozhovor s Darienom a to, čo som bola nútená prezradiť.

Alebo sa možno rozhodol, že nebude strácať čas so súťažou a rovno ma vyhodí, aby sa ma Axel zbavil. Axel.

Čo ak sa dozvedel o tom, čo k nemu cítim?

Je to proti ich zákonom. Po tom by určite neváhal, aby ma zavrel kdesi do podzemia v Akadémii, aby som tam bola uväznená do konca svojho života. V tom lepšom prípade.

Pohľad mi padne na Erin.

Nie.

To by predsa neurobila.