Krotiteľ

21. Kapitola - Podceňovanie

Stalo sa vám niekedy, že ste začali niekoho nenávidieť už po prvom stretnutí? Nie?

Mne áno.

Axelov otec a kráľ vlkov v jednom je snáď ten najneznesiteľnejší človek, akého som kedy stretla! A to nepreháňam! Ak som myslela, že Axel sa správal ku mne zle, tak som si mala potom počkať na jeho otca, ale aspoň viem odkiaľ to zdedil.

Ale vráťme sa k téme. Ešte sa mi nestalo, že ma niekto neznámi donútil cítiť sa tak mizerne, akoby som bola úplne neschopná a nič neznamenala. Aha, však May to nezvláda, tak spravíme súťaž, nech sa vlci zabavia!

Kto by čakal, že ich uctievaný kráľ bude tak neznesiteľne arogantný, panovačný a odporný? Teraz sa prestávam čudovať upírom, že ho chcú zabiť. Ja by som to hneď ochotne aj spravila, kebyže môžem.

„May?" oslovuje ma Axel, ktorý na mňa čaká na chodbe. Práve sa všetci trúsia do jedálne na večeru s kráľom, kde im pravdepodobne oznámi novinku o tej nezmyselnej súťaži.

Keď zbadám Axela, znova sa vo mne zdvihne ďalšia vlna hnevu. „Ty si o tom vedel, že? Preto si vravel nech sa správam ako poslušná skrotená, ktorá je vďačná, že ti môže slúžiť?" pýtam sa nevrlo, no v tej chvíli mi je to jedno rovnako ako to, kto ma môže počuť.

„Tu nie," zavrčí potichu a odtiahne ma do odľahlej chodby, kde nikto nie je. „Tak a teraz mi pokojne povedz, prečo si taká nazúrená?"

Hneď ako sme sami, vytrhnem si ruku z jeho zovretia a pokračujem v kričaní. „Prečo som.. prečo som nazúrená? To si zo mňa robíš srandu? Vieš o tom, že tvoj otec mi v podstate naznačil, že som neschopný idiot, ktorý nič nezvládne a je len odporný hmyz na podrážke jeho topánky, ktorý nič neznamená a ešte k tomu mi povedal, že o miesto tvojho skroteného sa koná súťaž? Potrebuješ viac dôvodov, prečo mám zúriť? A ešte som zabudla dodať, že si zo mňa chceš spraviť osobnú slúžku! Vynechala som niečo?"

„To snáď nie je pravda," zastoná potichu a prehrabne si rukou ebenové vlasy.

„To je všetko, čo povieš?" Zasmejeme sa neveriaco. „Nechápem, čo tu vôbec robím a prečo som neodišla už pred tým."

„Už sa upokoj, áno?" Uzemní ma autoritatívne, keď začínam hysterčiť. Na prekvapenie nás oboch stíchnem. „Nevedel som, čo otec chystá. Vedel som len, že asi s tebou nebude moc spokojný a niečo s tým bude chcieť robiť, no nevedel som, že to bude niečo také drastické. Je to však súťaž, nie? Môžeš to predsa vyhrať."

„Vyhrať, hej?" Pozriem na neho so zdvihnutým obočím. „Vieš, že som tu pár mesiacov a budem musieť súťažiť proti Amande, ktorá sa už teší, kedy si bude môcť z mojich kostí spraviť náhrdelník?"

„Prestaň toľko dramatizovať, May," vydýchne už pokojne a teraz vyzerá skôr unavene. „Nezačne to hneď teraz a máme ešte čas. Niečo vymyslíme. To však nie je dôvod, prečo som na teba čakal. Máme tu jeden nedokončený rozhovor."

Zhlboka sa nadýchnem, aby som aspoň trocha skrotila svoje rozohnené emócie. „Takže teraz chceš hovoriť o tom, prečo ti odmietam slúžiť?"

„Tu vôbec nejde o slúženie, čo to nechápeš?" Naštvane rozhodí rukami. Očividne nie som jediná, koho omrzelo viesť tento rozhovor stále dokola. Nuž, Axel má asi smolu, že si vybral takú tvrdohlavú skrotenú.

„Naozaj?" spýtam sa s neprehliadnuteľnou dávkou irónie. „Pretože mne sa zdá, že splnenie každého tvojho želania bez námietok znie ako slúženie."

„Nie, May," pokrúti hlavou s neveselým úsmevom. „Tu ide o počúvanie rozkazov. O to, aby si sa ku mne správala tak, ako sa skrotení má správať ku svojmu krotiteľovi - s rešpektom. Nechcem, aby si mi slúžila, na to je tu dosť iných, ktorí sa mi pchajú do zadku. Ty ma máš chrániť a tiež chrániť ostatných. Lenže ty robíš presný opak. Odmietaš sa mi podriadiť a protestuješ proti každému môjmu príkazu. Staráš sa predovšetkým o seba a vôbec sa nezaujímaš o svoje okolie."