Krotiteľ

28. Kapitola - Motivácia

Axelov otec čoskoro opustil Akadémiu.

Podľa toho, čo som počula sa vraj vyskytli naliehavé záležitosti s upírmi a musel odísť. Nieže by som sa sťažovala. Odkedy ma všade neprenasledoval jeho mrazivý pohľad, som mohla konečne slobodne dýchať. A hlavne prestať predstierať, že medzi mnou a Axelom je všetko okej.

Má sa vrátiť až na koniec súťaže, čo bude o mesiac - po skončení vianočných prázdnin. Pokiaľ je Axel v bezpečí Akadémie, môj odchod očividne nie je až tak súrny. Našťastie.

Aj keď si už ani nie som istá, či chcem vyhrať. Nezdá sa, že by mi Axel tak skoro odpustil. Od našej hádky prešlo už pár dní a stále vytrvalo prestiera, že neexistujem. Možno by som to aj vzdala, keby som mohla len potom slobodne odísť. Alebo ostať v Akadémii. Lenže ak prehrám, nie som si tak celkom istá, že by som skončila dobre.

„Dnes máme spoločný tréning, tak pohni zadkom. Možno trénerka konečne vyskúša tvoje nové ninja schopnosti v súboji s Amandou. Tak rada by som ju videla ležať na zemi s tým jej nafučaným výrazom!" povie Carin, keď vyjde z našej spoločnej kúpeľne. Uterákom si suší svoje krátke čierne vlasy a na perách sa jej drží úškrn.

Zdvihnem pohľad od knihy, ktorú som si požičala z knižnice a tiež nedokážem zadržať úsmev. „Kiež by! Rada by som si vyskúšala nejaký ten súboj. S hocikým, no od súťaže sú to len samé kondičné tréningy a cvičenie so zbraňami," zatvárim sa kyslo. „Chcela by som skúsiť, či tie schopnosti len tak nezmizli."

„Jasné, že nie!" prehodí uterák cez stoličku a nahne sa, aby si prečítala názov mojej knihy. Zatvári sa zmätene. „Najsmrteľnejší vrahovia v upírskych dejinách. Prečo čítaš tieto bludy? Pokiaľ viem, tak preberáme na histórii čarodejnice, nie upírov."

S povzdychom zaklapnem knihu. „Hľadala som nejaké informácie o Darienovi. S Axelom sa nenávidia viac než čokoľvek a nikdy mi nechcel neprezradil prečo. Ale to je jedno. Aj tak v tejto blbej knihe nič nie je."

„Jasné, že nie. V tejto knihe sú len premenní upíri. Pôvodní sú úplne iní level a nedajú sa s nimi porovnať. Keď chceš niečo vyhrabať o ich minulosti skús knihy o pôvodných. Ale o tej prekliatej pijavici toho moc nenájdeš. Všade sa píše to isté - jeden z najstarších a najsmrteľnejších upírov v dejinách, nekoneční zoznam jeho obetí a možno pár poznatkov o tom, kde žil. Nič moc."

„Zdá sa, že v tom máš prehľad. Celkom nezvyčajné na to, že tak nenávidíš učenie," pozriem na ňu prekvapene.

Trpko sa usmeje. „Vďaka nemu som stratila brata, snažila som sa spraviť všetko preto, aby som ho zachránila, no proti niekomu ako je on ťažko niečo zmôžeš. Nie je to len o jeho sile, ale skôr o tom, že sa nezastaví pokiaľ nedosiahne svoj cieľ. Nájde to, čo si najviac ceníš, aby ťa prinútil robiť veci, ktoré by si nikdy ani nechcela urobiť."

Zahryznem si do pery a sklopím zrak. Nevedela som, že Carin mala brata. Ale je v tomto svete vôbec niekto, kto niekoho nestratil?

„To je jedno, mali by sme už ísť, nech neprídeme neskoro a nedostaneme zabehnúť o koliečko viac," dá na seba hrubú mikinu a zrazu je to znova tá stará Carin. Niekedy ma prekvapuje, ako rýchlo dokáže nasadiť svoju bezstarostnú masku.

Napriek tomu, že vonka nie je žiaden sneh, teploty sa už držia blízkosti nuly. Strčím si ruky do vreciek, aby som ich uchránila pred chladom. Jediné šťastie, že teraz už vonku len zabehneme tri koliečka okolo Akadémie a zvyšok trávime v tréningovej hale.

Všimnem si, ako kúsok od nás postáva Erin a Ray. Spolu sa o niečom horlivo rozprávajú a zjavne si ani nevšimli náš príchod. O chvíľu k nim podíde aj Amanda so svojou skupinkou a pripoja sa k nim. Očakávam hádku alebo aspoň nevraživé zazeranie, no nič z toho nepríde. Len sa normálne rozprávajú, ba dokonca sa čoskoro začnú na niečom nahlas smiať.