Krotiteľ

16. Kapitola - Hlúpa May

*

Zvuky boja sa zrazu zdali byť na míle vzdialené, takmer nepodstatné. Veľa vecí sa zdalo byť zrazu nepodstatných, keď som stála tvárou v tvár smrti.

Spomínala som na mamu a jej slová, že moja horkokrvnosť ma raz privedie do hrobu. Zdalo sa to byť ako v minulom živote, ktovie, či vedela, že to bude naozaj pravda. Mala som si to premyslieť, toto nie je dobrodružstvo ako v knihách.

Mala som byť zbabelá.

Na to už však bolo neskoro. Otočila som sa, pripravená čeliť smrti.

Oblohu osvecoval žiarivý mesiac, ktorý presvital aj cez husto rastúce stromy. Hneď som ho zbadala. Vždy som si myslela, že upíri majú jasno červené oči a ostré tesáky. Namiesto toho vyzeral ako ľudia, takmer obyčajne. Iba jedna vec sa ukázala byť pravdivá – bol nadpozemsky krásny.

V Axelovej kráse som vždy dokázala nájsť chlad, živočíšnu dravosť, ktorá ma desila. Naopak, u neho bola chladná temnota v oslnivom vzhľade. Bol vysoký a štíhly, tmavé vlasy mal krátke a prudko kontrastovali s jeho bledou pokožkou.

„Axelov maznáčik, nemýlim sa?" spýtal sa. Na tvári mal úškrn dravca. „Vieš, dúfal som, že sa dnes stretneme. Nebojíš sa tu sama v lese?"

Intuitívne som ustúpila dozadu. Cítila som sa ako plachá laň zahnaná do kúta lovcom. „Zabiješ ma?"

„Hm, ešte som sa celkom nerozhodol. Priznávam, že som celkom smädný," povedal ľahostajne, akoby nešlo o niečí život. Môj život. „Na druhej strane, s tvojim krotiteľom mám niekoľko nevyriešených záležitostí. Musím pripustiť, že by bolo zábavné sledovať, ako sa ťa snaží zachrániť."

Jeho hlas bol tichý, podmaniví až takmer hypnotický. Mohli by ste ho počúvať celú večnosť. Akoby ma lákal do svojej pasce, ktorá ma zabije.

Toto bolo kúzlo upírov? Takto vábili nič netušiace obete do svojho náručia?

„Potom ťa musím sklamať. Nikdy by kvôli mne neriskoval svoj život. Skrotení sú pre nich ako domáce zvieratka, ak zomriem nájde si niekde na ulici ďalšie," povedala som. Zovrelo mi žalúdok, keď som si uvedomila, že je to pravda.

„Mýliš sa, vieš?" prehodil konverzačne. „Očividne si v tej vašej zázračnej škole nedávala pozor. Alebo možno je to tým, že si stále viacej človek ako skrotená a nechápeš to. Skrotený je ako časť krotiteľovej duše. Axelovi na tebe záleží viac ako si myslíš a to z teba robí veľmi cenný predmet medzi upírmi."

Predmet, skvelé.

To som si myslela, že nás vlci nedoceňujú.

„Ak je to pravda, potom som len náhrada. Tak či tak, nič mojou smrťou nezískaš."

„Áno, máš pravdu. Nesmieme predsa zabudnúť na Katiu, však? Bola jej celkom škoda. Musím povedať, že pre vlkov bola vždy príliš dobrá. Nenechala sa obmedzovať ich zastaranými pravidlami."

„Snažíš sa ma presvedčiť, že vlci sú zlí a vy ste skutoční hrdinovia?"

Zasmial sa. „Ak si myslíš, že v tomto svete existujú hrdinovia, tak sa veľmi mýliš. Ani tvoji drahocenní vlci nie sú bez viny. Ich ruky sú rovnako krvavé ako moje. Áno, aj tvojho Axela. Jediný rozdiel medzi nami je ten, že sa nesnažím tváriť, že taký nie som."

„Axel by nikdy nikomu neublížil!" bránila som ho.

„Naozaj?" opýtal sa. Podišiel znova ku mne bližšie.

Chcela som ustúpiť, no ucítila som za chrbtom kmeň stromu. „Snaží sa všetkých zachrániť, zatiaľ čo vy ste na nás bezdôvodne zaútočili. Stavila by som život na to, že je stokrát lepší ako vy."