Krotiteľ

15. Kapitola - Zahrávanie sa so životom

Dni pomaly plynuli.

Teplé leto prechádzalo do upršanej jesene, čo značne sťažovalo vonkajšie tréningy. Ako keby neboli dosť ťažké už aj bez toho. Naozaj som sa snažila zlepšiť. Od onej udalosti som pravidelne trénovala s profesorom Farrellom, no z nejakého dôvodu som sa jednoducho nevedela pohnúť z miesta, zlepšiť sa, akoby ma niečo stále držalo späť. Moje teoretické znalosti sa však pomaly rozvíjali.

Na svoj starý život som čoskoro zabudla. Na Axelove otázky ohľadom môjho citového rozpoloženia som vždy odpovedala rovnako - mám sa fajn. A myslela som to vážne. Cítila som sa akosi prázdno, čo by v iný okamžik nebolo dobré, no mne to vyhovovalo. Páčilo sa mi, ako ma žiadne emócie neovplyvňujú. Cítila som sa slobodne, konečne som mohla myslieť len sama na seba a nebrať ohľad na následky. Axel mi neustále pripomínal, že len dočasne prehliadam dôležitý problém, no jeho slová som nikdy nebrala vážne.

Na život v Akadémii som si zvykla. Na učenie spoločne s Erin, Rayom a Arthurom, na zriedkavý kontakt so svojou spolubývajúcou, na zvláštne priateľstvo s Axelom a dokonca aj na tréningy, kde sa mi zúfalo nedarilo.

Pokojné dni však netrvali dlho. Mala som to očakávať, pretože môj život nemôže byť pokojný. A všetko sa to začalo kaziť v jeden jesenný večer.

S Elliotom postávam pri okraji lesa a hľadím na západ slnka. Vietor mi príjemne naráža do tváre a hrá sa mi s vlasmi. Obloha je pokrytá chumáčmi mrakov, z ktorých sa určite čoskoro rozprší.

Užívam si čas strávený v Elliotovej aure bezstarostnosti a čakám na začiatok tréningu. Trojica mojich ďalších priateľov ešte nedošla, takže si môžem užívať pokojnú atmosféru. Arthur, Ray a Erin z nejakého mne nepochopiteľného dôvodu Elliota neznášajú a vždy keď s ním chcem stráviť nejaké čas, tvária sa prinajlepšiom urazene či ublížene. Prišlo mi to mierne detinské, no zatiaľ som ich nechávala tak, aj keď som sa občas cítila, akoby sa dve deti hádali o obľúbenú hračku.

Keď už spomínaná trojica dorazí a uvidí, pri kom som, radšej mi len zakývajú a postavia sa na opačnú stranu.

„Naozaj ako malé deti," zašomrem si popod nos a odkývam im. „Prečo nemôžte spolu vychádzať, aspoň kvôli mne."

„Prepáč, kočka," pokrčí nevinne plecami, keď si všimne, kde sa pozerám. S prehnane sladkým úsmevom im tiež zakýva. „S tými snobmi jednoducho nie je žiadna zábava. Nechápem, ako s nimi môžeš vydržať, keď sa len učia a učia a učia."

Štuchnem ho do boku. „Nebuď drzý, sú moji priatelia rovnako ako ty."

„Keby si sa nekamošila aj so mnou, asi by som spochybňoval tvoj výber," potichu zašomre a ja sa musím zasmiať. „Choď za nimi, nech sa náhodou neurazia, že sa bavíš s niekým, kto vie, čo je to zábava."

„Som najvyššia skrotená, neprijímam  rozkazy od nikoho," poviem s predstieranou nafúkanosťou.

Elliot so smiechom pokrúti hlavou. „Ako keby som sa ocitol v paralelnom vesmíre, kde je na tvojom mieste Amanda," prudko potriasol hlavou. „Hrozná to predstava."

Všetky rozhovory utíchnu, keď sa ukáže trénerka a za ňou sa v skupinkách kráčajú vlci, ktorí sa tvária nadšene. Naopak, medzi skrotenými sa ozve len šomranie.

Skôr než sa stihnem opýtať o čo ide, ozve sa Trénerka. „Dnes som znova požiadala vašich krotiteľov, aby sa k nám pripojili. Pre tých, čo potrebujú osviežiť pamäť," očividne som jediná, čo mi trénerka dá pohľadom jasne najavo. „Tréning sa bude odohrávať v lese a v tme, čo má precvičiť vaše zmysly. Vašou úlohou bude získať šatku, ktorú bude mať váš krotiteľ. Dopredu vás varujem, že pokiaľ sa z lesa vynoríte bez šatky, pobežíte tri koliečka okolo Akadémie. A pre teba nováčik to bude šesť koliečok, aby si mala dôvod snažiť sa."