Krotiteľ

10. Kapitola - Tréning s prekvapením

Ráno sa prebúdzam znova sama. Carin, nech trávila noc kdekoľvek, sa očividne zastavila len po učebnice a prezliekla sa. Alebo aspoň to usudzujem podľa čiernych šiat prevesených cez stoličku, v ktorých včera opúšťala izbu.

Carin sa zdala byť ako... tornádo, ktoré sa cez váš život preženie a zanechá za sebou len problémy. Ešte včera večer som sa rozhodla zdržiavať sa v bezpečnej vzdialenosti od nej a od škôd, ktoré by mohla napáchať v mojom živote.

Neochotne opúšťam svoju teplú posteľ - nikdy som nemala v láske ranné vstávanie. To je vec, ktorá sa asi nikdy nezmení, nech som kdekoľvek. Ešte v polospánku na seba navlečiem voľný krémový sveter a bledomodré džínsy zo skrine. O moje oblečenie, učebnice či všetky potrebné veci pre život sa mi Axel postaral ešte v prvý deň.

Hnedé vlnité vlasy si zopnem do strapatého drdolu a s náručou plnou učebníc sa vyberiem na raňajky.

Hneď ako si naberiem jedlo, zbadám kývajúceho Elliota, ktorý ako sa zdá, sedí pri takmer najhlučnejšom stole. Zdrojom je samozrejme Carin sediaca uprostred.

Prepáč, možno nabudúce, naznačím mu perami a zamierim ku stolu, kde sedí Erin, Ray a ďalší skrotení, ktorí tiež zrejme patria k tej vyššej vrstve.

„Elliot očividne chcel, aby si si sadla ku ich stolu, prečo sedíš teda pri nás?" spýta sa zvedavo Erin a smerom ku spomínanej skupinke poslala zamračený pohľad.

Pokrčím plecami. „Momentálne sa nechcem zapliesť do niečoho, čo by mi mohlo spôsobiť problémy. Navyše Carin je moja spolubývajúca, takže stretávať sa budeme viac než dosť," poviem a tiež sa pozriem ponad plece. Vlastne zas až tak často nie vzhľadom na to, koľko času trávi v našej izbe. Alebo skôr netrávi.

„Múdre rozhodnutie," prikývne skrotený, ktorý sedí pri Erin z pravej strany a priateľsky sa usmeje. „My sme sa vlastne ešte nestretli. Som Arthur."

„May, ale to pravdepodobne už vieš," predstavím sa. Očividne on je ten tretí, o ktorom mi včera vravela moja spolubývajúca. „Myslela som, že všetci skrotení spolu vychádzajú."

„To ťažko," pobavene sa zasmeje Erin. „Skrotení a v podstate aj vlci sú tu rozdelení na dve skupiny - tí s budúcnosťou a tí, ktorí ju jednoducho nemajú. Významnejšie rody bývajú v našej pôvodnej zemi na severe Európy, kde aj my odídeme po skončení Akadémie. Ostatní sa roztratia po svete a už ich pravdepodobne v živote neuvidíš. Spolu príliš nevychádzame - kvôli rozdielnym prioritám a podobne. Väčšinou čas iba trávime spolu. Vždy to bolo takto. Čím sme sa menej miešali, tým bol život pre všetkých jednoduchší."

„Samozrejme, nikto ti nekáže s kým sa máš baviť, no takto je to jednoducho pre všetkých lepšie," doloží Ray, ktorý bol doteraz až príliš zaneprázdnený jedením raňajok.

„Čo sa teda odo mňa očakáva?" pýtam sa tak trocha stratená vo všetkých informáciách,

Arthur si vloží ďalšie sústo do úst, a potom zamyslene povie: „Ak nechceš, aby ťa vlci zosadili alebo aby sa skrotení vzbúrili, mala by si udržovať dobré vzťahy s tými vysokopostavenými. K ostatným by si mala byť prinajhoršom zdvorilá, síce ich názor nemá veľkú váhu, no tiež dokážu narobiť škody, ak si ich znepriatelíš. A o to, že máš splniť vlkom každé želanie skôr, ako si na to pomyslia, je už snáď samozrejmé."

„Takže vlastnosť hovoriť každému, čo si myslím tu asi nebude moc prospešná," zúfalo si povzdychnem a to som ešte nezačala so svojou prchkou povahou.

Skôr než mi stihnú povedať nejaké povzbudzujúce klamstvo, ukáže sa pri stole Axel. „Môžem s tebou na chvíľu hovoriť?"

Nečaká na odpoveď a hneď sa vyberie von z jedálne. Prekvapene nadvihnem obočie a váhavo sa vyberiem za ním.