Krotiteľ

30. Kapitola - Za múrmi Akadémie

A zrazu sa mi v hlave vynorí spomienka na tak vzdialený školský ples. Jeden z tých, ktoré som tak neznášala, no aj tak ma tam Walter, môj najlepší priateľ, vždy donútil ísť. A na ten jeden konkrétny, ktorý sa konal cez moju poslednú noc v ľudskom svete.

Potom sa všetko zmenilo. Prišiel Axel, Akadémia a smrť mojej rodiny. Zrazu ma prechádza chuť baviť sa a jediné, čo chcem je tiché miesto, kde ma nebude obklopovať dav neznámych ľudí, ktorí nemajú ani poňatia, čo sa vo svete skutočne deje.

Potrebujem na vzduch.

Po tom, ako som sa predrala stovkami tiel, sa konečne ocitnem na čerstvom vzduchu. Prejdem do bočnej uličky pri klube a zhlboka sa nadýchnem. Pokoj si však nevychutnávam dlho, keď si všimnem, že na konci uličky stojí Carin a s niekým sa rozpráva. Keď si uvedomím, kto to je srdce mi vynechá jeden úder.

Darien.

„A máme tu spoločnosť! Vitaj, kráska, vravel som ti, že ťa prídem pozrieť," prehovorí skôr, než sa stihnem spamätať.

Carin sa na mňa otočí s nečitateľnou maskou, no v očiach jej zbadám náznak paniky. Ktovie, čo by sa stalo, keby som sem neprišla. Ak by sa stala ďalšou z jeho obetí, asi by som to už nezvládla. Nechcem stratiť už nikoho ďalšieho a obzvlášť nie kvôli Darienovi.

„Si okej?" spýtam sa dôrazne, keď podídem k nim. Carin prikývne a ja si trocha vydýchnem. Toto zvládneme, Darien sa zatiaľ vždy vyhrážal, no v mojej blízkosti nikdy nič nespravil, radšej sa len schováva za svojich špehov v Akadémii. Zbabelec.

Carin nespúšťa z Dariena, ruky ma zaťaté do pästí. Nie som si istá či od strachu alebo hnevu.

„Nemusíš sa obávať, tvojej spolubývajúcej som nič nespravil. Len som sa chcel trocha porozprávať, však vieš, život upíra v Akadémii je hrozne nudný. A domov sa smiem vrátiť až keď vybavím túto záležitosť. "

„Samozrejme, záležitosť, o ktorej nechceš ako vždy nič povedať. Prečo nás vlastne sleduješ? Čo od nás chceš?"

Založí si ruky na hrudi a oprie sa o stenu z červených tehál. „Predsa som ti to včera vravel, chcem vedieť, o čo tebe ide. Dochádza mi čas a potrebujem zaistiť, aby Axel robil, čo mu poviem a to bez teba nepôjde."

„A ja stále trvám na svojej odpovedi," tvrdohlavo zdvihnem bradu. Odmietam byť prostriedkom k Axelovej skáze. Nech radšej ublíži mne ako jemu.

Na jeho tvári sa objaví chladný úškrn. „Si o tom presvedčená, kráska? Fajn, nech je po tvojom."

Kývne hlavou niekomu za mnou. Keď sa obzriem, skameniem od hrôzy. Stoja tam traja upíri a držia Emu, Elliota a Dereka pod krkom a s jasne zreteľnými predĺženými zubami pri ich krku. Darien rovnako chytí Carin a bez akéhokoľvek náznaku emócie prehovorí: „Naozaj?"

Otvorím ústa, no nevyjde z nich ani hláska. Čo mám robiť? Dať mu prostriedok na zničenie Axela alebo spoliehať sa na to, že im neublíži? Čo si to nahováram, je jasné, že by neváhal aj zabiť, ak by tým dostal to, čo chce.

„Tak čo to bude, kráska? Zapredáš svojich priateľov alebo Axela?"

Zaváham. Akoby som ho mohla zradiť? A znova kvôli Darienovi. Niečo také by mi už v živote neodpustil, keby sa to dozvedel. Keď však nechám teraz všetkých umrieť, pravdepodobne si to neodpustím ja.

„Spravím, čo chceš," vypustím vzduch z pľúc, „len.. len im neubližuj."

Usmeje sa. „Som rád, že sa konečne na niečom dohodneme," povie a pozrie na upírov. „Nechajte nás teraz osamote. Môžete ich pustiť, no dávajte pozor, aby neodišli."