Krotiteľ

28. Kapitola - Motivácia

„Odkedy spolu tak vychádzajú?" opýtam sa zamračene Elliota, ktorý práve prichádza k nám.

„Myslíš Mandy so zombíkmi a šprti?" Tiež sa na nich pozrie a pokrčí plecami. „Nikdy som si nevšimol, že by sa v jedálni nejako dali do reči."

„Však vieš, ako to býva. Nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ," Carin vyčarí sladký úsmev a zamáva im, keď si všimne, že nás tiež pozorujú. „Myslela som si, že väčší idioti už nemôžu byť. Nechápem, ako si sa s nimi mohla baviť."

Posledný krát sa na nich pozriem. „Ani ja nie."

-*-

„Tak dobre, vážení!" upúta našu pozornosť trénerka. „Postavte sa po krajoch haly, dnes si znova dáme súboje. A opovážte sa baviť, po každom súboji sa opýtam, čo kto spravil zle, je to jasné?"

Miestnosťou sa ozvalo súhlasné šomranie, no každý sa hneď zatváril o niečo menej otrávene. Súboje sú niečo, čo tu má každý rád. Nie je to len spôsob, ako si zlepšiť svoje postavenie u vlkov, ale aj ako si vyriešiť nevybavené účty. Tiež aj dôvod, prečo som tak túžila nakopať Amande zadok.

Nič z toho sa však nestane.

Nekonečne vlečúce sa minúty stojím opretá o stenu a ledva vnímam bojujúcu dvojicu predo mnou. Trenérka o mňa ani nezavadí pohľadom. Nespokojne si povzdychnem. Keď som bola neschopná, volala ma do súbojov jedna radosť a teraz? Keď mám konečne šancu vyhrať, len tu stojím a snažím sa nezaspať.

„Veľmi dobre! Ešte jeden súboj a na dnes končíme!" zakričí Trénerka, čím ma vytrhne z mikrospánku. „Nováčik do stredu! Dáme ti ešte šancu, aby si nás presvedčila, že za niečo stojíš."

Na tvári sa mi zjaví úškrn. Konečne. So sebavedomým výrazom prejdem do stredu a žmurknem na Elliota, ktorý mi ukazuje vztýčené palce. Toto bude zábava, kiežby vybrala Amandu ako moju protivníčku.

Trénerka pohľadom skenuje ostatných až sa jej pohľad zastaví na... Nie. Vážne? Prečo práve ona?

„Erin, poď! Budeš bojovať proti nováčikovi. A vy ostatní dávajte pozor a nespite!"

Moja bývala kamarátka sa odhodlane psotaví oproti mne. V očiach jej zbadám ľútosť, no zároveň aj odhodlanie. Podľa toho viem, že nepôjde o priateľský súboj.

Keď dá trénerka znamenie, súboj začína. Erin sa rozbehne ku mne, no ja ostávam stáť na mieste a ani sa nepohnem. Toto si ešte rozhodne užijem. Nie je to Amanda, no Erin tiež potrebuje naučiť, kto je tu teraz vo vedení.

Rýchlo si spomeniem, čo robila zle pri všetkých našich súbojoch. Nikdy nedokázala predvídať krok protivníka, čo ju značne stavalo do nevýhody. Dokonca ani nemala bohvieakú výdrž, takže jej jediné šance sú rýchlo to so mnou skončiť. To ani náhodou nedovolím.

Nebolo to tak, že by som ju nenávidela. Boli sme kamarátky, hoci len krátko, no nebolo to niečo, na čo som mohla len tak zabudnúť. Hromadila sa vo mne však zlosť. Na to, ako sa na mňa vykašľala, ako ma obvinila, na Amandu, s ktorou je zrazu kamarátka, na to, ako na mňa zabudla.

Zaženie sa, no je príliš pomalá. Bez akejkoľvek námahy sa jej uhnem a s úškrnom na ňu pozriem. „To je všetko, čo dokážeš?"

V očiach sa jej mihne hnev. Prichádza ďalší úder nasledovaný výkopom, no znova neúspešne. Vidím, ako ju to vytáča. To, že kedysi ma porazila v priebehu pár sekúnd a teraz mi ani nemôže zasadiť úder. Mám chuť sa zasmiať nad tým, ako sa za tak krátky čas vymenili role. Teraz som tu ja,  čo má navrch.