Prológ

1.2K 53 6
                                    

Dnes budem deň znovu tráviť u strýka.Je sobota a rodičia majú nejakú prácu.Myslia si,že som malá na to aby som ostala sama doma a tak ma poslali za strýkom.Mám už 9 čiže doma by som to sama zvládla no nevadí.Strýka Mansona mám veľmi rada.Žije sám.Vždy sa k nemu hrozne teším. Nie len,že mi rozumie ale každý krát ma učí strieľať z rôznych zbraní.Baví ma to.

*****

,,Prečo ju učíš strieľať zo zbraní a učíš ju bojovať?!"začula som ako mama kričí na strýka.

,,A prečo nie?V živote sa jej to zíde"povedal strýko

,,My si neprajeme aby si ju to učil!"zakričal otec.

,,Ale,ale braček.Zabudol si na svoju minulosť?Zabudol si na to kým si bol a vždy budeš?Je ešte lepšia ako si býval ty a to má len 10 a nechápem ako,ale vždy trafí svoj cieľ"povedal strýko.Netušila som čo to má znamenať.Pravda,že sa vždy trafím kam chcem,ale čo má znamenať to s mojím ockom?!

******

Je 1.December.Som v prvom ročníku na strednej a som centrom posmechu a šikany.O mojich problémoch rodičia nevedia,vie o nich len Manson.Pomáham mame variť večeru.Niekto silno zabúchal na dvere.Otec šiel otvoriť.

,,Vypadnite!!"zakričal otec.Potom už bolo počuť len mne dobre známy zvuk.Výstrel zo zbrane.Mama spozornela a vybrala sa za otcom chodbu. Z chodby sa ozval výkrik a potom ďaľší výstrel.Zobrala som do ruky nožík a rozbehla sa na chodbu.Otec aj mama ležali v kaluži krvi.Otec dostal zásah do hlavy a mama do srdca.Otec bol mŕtvy a mama ešte žila,čiže guľka musela tesne minúť jej srdce.Muž bol otočený chrbtom ku mne. Pomaly som sa k nemu priblížila.Keď som stála už len pár centimetrov od neho otočil sa ja som zapichla nôž rovno do srdca, z ruky mu vytrhla zbraň a zahodila ju nevedno kam.Keď som videla,že padol na zem rozbehla som sa k mame.Kľakla som si do kaluže krvi a jej hlavu som si položila do lona.

,,Mami pozri sa na mňa"hovorila som celá zúfalá.Z posledných síl sa na mňa pozrela.

,,Je.....mi to.....ľúto"povedala a prestala dýchať.

,,Mami,....nie prosím,......povedz niečo.......alebo sa na mňa aspoň pozri"hovorila som s plačom. Jej telo bolo nehybné.Bola mŕtva.Zavrela som jej oči a plakala ďalej.Po asi pol hodine som sa rozhodla zavolať Mansnovi.

,,Halo?Jane?"spýtal sa do telefónu.

,,Manson prosím príď sem"povedala som a zložila.O pár minút tu bol.Utíšil ma.Šla som bývať k nemu.Rodičov sme pochovali na cintoríne. Prešla som celkovou zmenou výzoru.Moje dlhé vlasy vystriedali krátke.Farbu som si nechala,čiže moje vlasy sú čierne.Zmenila som aj štýl oblečenia a správanie.Manson ma potom čo zomreli rodičia ma naučil,ako sa uzavrieť do seba a neveriť nikomu.K štýlu môjho oblečenia.Vymenila som šaty,sukne a rôzne svetríky za roztrhané rifle a tričko.Zostala som doma s Mansnom od vtedy čo mi zomreli rodičia a do školy som plánovala ísť až po prázdninách. Manson má som mnou jeden plán.Spraviť má nájomnou vrahyňou.Zo začiatku som s tým nesúhlasila,no potom som to prijala.

****

Prišli sme pred malú chatrč.Manson otvoril dvere.Bola tu len jedna miestnosť a poklop dole do zeme.Poklop otvoril a mi sme zliezli dole po rebríku.Ďaľšie dvere.Otvoril ich a pustil ma dnu.Ocitla som sa v miestnosti plnej zbraní a mužov.Hneď za mnou vošiel Manson a zavrel dvere.

,,Čo tu chceš?"spýtal sa jeden z nich a zastal si predo mňa

,,Chce sa k vám pridať"povedal za mňa Manson

,,Dievčatá neprijímame a už vôbec nie malých usmrkancov ako ona"povedal

,,Teraz!Dokáž,že nie si usmrkanec a srab!Ukáž im,že majú mať pred tebou rešpekt!"zašepkal mi do ucha Manson.Vytiahla som z opaska zbraň a strelila ho do hlavy.Spadol na zem a ja sama som neverila tomu,čo som práve urobila.

,,Ešte niekto má so mnou problém?!"spýtala som sa dosť ráznym a rozhodným hlasom.Jeden z nich prišiel ku mne a podal mi nejaké papiere.

,,Tuto je tvoja prvá práca.Máš na to týždeň. Ak to spravíš zaplatia ti 20 litrov a mi ťa príjmeme medzi seba"povedal a my sme odišli.

***

,,Ale,ale kto sa nám to po mesiaci vrátil?A zmenila si štýl.To ale nič nemení"povedal Thomas,chalan ktorý ma šikanoval a robil peklo zo života. No s tým je koniec!

,,Strč sa!"povedala som mu

,,Ale niekto tu má aj odvahu zrazu"chcel ma strčiť do skriniek,no ja som mu ruku vykrútila za chrbát.

,,Tak ty takto?"spýtal sa ma a snažil sa mi vymaniť zo zovretia.Ja som mu ruku začal vytáčať.

,,Aaauuuuu!!!!Prestaň!!!"zakričal

,,Ale čo sa ti chudáčikovi stalo?"spýtala som sa posmešne

,,Pusti ma!!!Budeš mať z toho problém! Vieš kdo je môj otec??!!"začal kričať a v hlase mu bolo počuť strach.Ruku som mu úplne vykrútila,no teda najviac ako sa dalo.

,,Mňa to nezaujíma"ruku som pustila a kráčala do triedy. Predbehol ma.S ľavou rukou teraz nemohol veľmi hýbať.Napriahol pravú a chcel mi jednu vraziť,no ja som sa mu šikovné vyhla.Teraz som napriahla ruku ja a vrazila mu päsťovku do tváre.Začala sa medzi nami bitka.Ja som skončila v riaditeľni s jednou modrinou a on na ošetrovni.Odvtedy majú všetci predo mnou rešpekt a nikto sa do ničoho som mnou nechce pustiť.Na škole mám rešpekt a nikto ma neotravuje alebo sa do mňa nestará.Všetci sa ma boja a tak to aj má byť.









Caw 😸
Ďakujem, si si prečítal/a prológ k tomuto príbehu 😘
Bola by som rada ak by si mi dal/a vedieť tvoj názor na tento príbeh či komentom alebo dáš vote
(za kritiku budem vďačná, aspoň budem vedieť čo treba zmeniť)

xoxo 😘

Nájomná VrahyňaWhere stories live. Discover now