I am not okay (Dokončené)

Epilóg

,,Teraz! Poriadne zatlač Bee, už naozaj naposledy. " Počula som Adamov hlas." ,,Božéééé! Vykríkla som keď som pocítila tú bolesť. Zaprisahávam sa že rodím naposledy!  ,,Adam! Ak budem chcieť ešte niekedy dieťa, tak mi to pekne vyhovor!" Vykríkla som keď som znovu pocítila kontrakcie. 

,,Neboj sa, zapamätám si to,len poriadne zatlač!"  Nadýchla som sa a zo všetkých síl čo mi ostávali som zatlačila najviac ako to šlo. No stálo to za to.  No nekonečných hodinách bolesti som počula tú hudbu pre moje uši, plač mojej maličkej princezny. Od toľkého šťastia mi vyhŕkli slzy a len som sa smiala. Bolesť som už necítila, zaplavila ma len neskutočná eufória radosti.

,,Nech sa páči, princezná pre kráľovnú." Usmial sa na mňa Adam.

Keď som ju uvidela pomyslela som si že som v živote nevidela nič krajšie. Maličké klbko radosti otvorilo očká a na mňa sa upreli dve veľké orieškové okále. ,,Ahoj maličká." Zašepkala som. ,,Už vieš ako sa bude volať? " Opýtal sa ma Adam.  ,, Makenzie, bude to malá Meckie." 

,,Krásne meno. No teraz by sme ťa asi mali previesť na izbu, nemyslíš? " Zasmial sa Adam a ja spolu s ním.

Práve som uspala Mackie, keď sa konečne dostavil môj milovaný. ,,Prepáč mi, let mal hodinové meškanie." Povedal smutne. ,,To nevadí, hlavná vec je že už si tu s nami." Usmiala som sa na neho. 

,,Ako sa volá? Pokiaľ viem sme sa dohodli,že ak to bude dievčatko meno vyberáš ty a ak to bude chlapec meno mu vyberiem ja. No ako pozerám ružová perinka hovorí za všetko." Šepol a pobozkal ma. ,,Makenzie." 

,,Naša princezná, vieš o tom že ťa milujem?" Opýtal sa ma pomedzi bozky. ,, Hmm, no dnes si mi to ešte nepovedal." Zasmiala som sa. ,,Tak ti to hovorím teraz. Milujem ťa, milujem ťa a ešte stále ťa milujem." Pobozkal ma hádam na každý kúsok tváre načo som sa musela zasmiať. 

No na to sa ozvala aj Meckie. No moja láska na nič nečkala a zobral si ju na ruky. ,,No samozrejme aj teba milujem Makenzie. Akoby to bolo nie, keby sme teba nemilovali. To sa proste nedá, otecko vás milujem obe, teba aj maminku." ,,Vieš  o tom,že teraz si v menšine? Budeme mať nad tebou prevahu." Zasmiala som sa keď som si spomenula ako sa chválil že budú na mňa so synčekom  dvaja. No situácia sa trochu zmenila a sme na neho dve. 

,,Nevadí, pre vás som ochotný zniesť čokoľvek." Povedal a ľahol si s malou Meckie ku mne do postele.

,,Keď vás takto vidím, vidím jednú šťastnú rodinku." Objavil sa pri dverách Adam. ,,A to aj sme." Usmiala som sa naňho. ,,Mackie pozdrav strýka Adama." 

Adam sa zasmial a prišiel bližšie k nám. ,,Teraz neviem že na koho sa podobá viacej, buď na teba Bee, alebo na teba kamarát." ,,Myslím že sa podobá tuto na Bee, teda až na tie oči, tie sú určite moje." 

,,Aký si si istý miláčik, čo ty vieš koho sú to oči? Možno aj ja mám v rodine niekoho s orieškovými očami." Zasmiala som sa. ,,Nie,určite sú to moje oči." 

,,Tak ako povieš,zlatko.  Mackie, koho máš očká,mamine ale tatinkove? " Zašepkala som jej do uška. 

,,Heeej! Ja som to počul." Zasmial sa. 
,,Ľudia ani neviete aký som rád že vás takto spolu vidím." Usmial sa na nás Adam. ,,A ty nevieš aký sme my radi,že to takto dopadlo." Usmiala sa na mňa moja láska.

Flashback

  Zabudnem naňho a začnem od začiatku. Veď keď ste bláznivo zamilovaný urobíte čokoľvek pre toho druhého. A ja pre šťastie mojej lásky som schopná všetkého.Vyprázdnila som si hlavu od pochmúrnych myšlienok s vydala sa za novým začiatkom. Za začiatkom len s mojou malou princeznou a znova bez Sebastiána Anthonyho Prizea. 

Naštartovala som auto a chcela som sa vydať na cestu keď sa mi pred autom objavil Sebastián. Nechápavo som sa na neho pozrela a zatrúbila naňho nech mi vypadne z cesty načo on len pokrútil hlavou. Povzdychla som si a vystúpila si z auta. ,,O čo sa pokúšaš?" Vyštekla som na neho nahnevane. ,,Nepustím ťa. Znova už nie." Povedal. Neveriacky som na neho pozerala nechapajúc čo tým myslí. Sebastián, choď preč. Ja som sa snažila s tebou vychádzať aj cez tvoje správanie no ty si my to vôbec neuľahčoval. Tak mi teraz daj konečne pokoj." Povedala som netrpezlivo. ,,Viem,že si to nezaslúžim no nedala by si mi ešte jednu šancu?" ,, A prečo by som to mala urobiť? Aby si mi znovu ublížil? Nemyslíš si že toho už bolo dosť?! Ja sa chcem posunúť niekam kde nebudem každú noc plakať do vankúša pretože ten koho milujem ma nenávidí.  Chcem byť konečne šťastná. A keď to znamená byť bez teba som ochotná to risknúť." Povedala som. ,,Čakáš moje dieťa." ,,Na to si si spomenul až teraz? No vďaka nie som neschopná a dokážem ho vychovávať aj sama." ,,Tak som to nemyslel. Viem, že to zvládneš aj bezo mňa. To si už dokázala viac krát. Si silná žena,ktorá nepotrebuje niekoho ako som ja, no viem,že ja potrebujem niekoho ako si ty. Nespával by som s tebou v spálni keby som si to nemyslel aj keď som si nepamätal náš spoločný život. No včera keď som bol v hosťovskej a premýšľal nad všetkým čo sa stalo som si to uvedomil. Ja ťa potrebujem Bee a aj keď si nespomínam na to čo sa dialo som ochotný bojovať len aby som ťa nestratil. Včera keď si mi vravela,že ma nenávidíš sa vo mne niečo zlomilo a ja som si uvedomil hneď pár vecí. Po prvé, že ma neuveriteľne bolí len pomyslenie na to,že by som mal byť bez teba a bez toho maličkého, po druhé že som ťa stratil a neuveriteľne to bolí a za tretie,že ťa milujem." Povedal a v očiach sa mu leskli slzy.

Ja som tam len stála a nevedela si čo myslieť. Moje srdce plesalo radosťou keď som počúvala jeho slová,no rozum ich odmietal prijať.  ,,Prosím povedz niečo." Hlesol keď videl,že sa nemám k slovu.

,,Ja neviem čo. Som zmetená z tohto všetkého,že neviem čo spraviť. Srdce mi hovorí jedno no rozum druhé. Nechcem už znova skončiť na dne. Pretože pri tebe sa to stáva zvykom." Povedala som po pravde. ,,Chápem. No ver mi,že už sa to nestane. Milujem ťa." Hovoril a približoval sa ku mne až kým nespojil naše pery v jedny. ,,Bee,daj mi prosím poslednú šancu." Šepol do nášho bozku.

Koniec flashbacku. 

,,A ja som rada,že som počúvla srdce nad rozumom a skúsila to s tebou naposledy. Ukázalo sa že to bola dobrá voľba." Povedala som načo sa Seb široko usmial. ,,Vidíš? Oplatilo sa ti to. Nakoniec všetko dobre dopadlo. Mne sa vrátila pamäť a máme náš malý pokladík.  Všetko je tak ako malo byť už dávno." ,,Áno, obaja sme dostali šancu žiť svoj šťastný život. Inak tak nejako za to musíme poďakovať tvojmu otcovi. Pretože len vďaka nemu sme spolu." Usmiala som sa. 

,,Máš pravdu láska. No na to budeme mať čas neskôr. Teraz je hlavné to že sme spolu a to že ťa milujem, Bee." 

,,Milujem ťa Sebastián Prize."

Asi budem mať cukrovku :D