I am not okay (Dokončené)

22.Kapitola

  Sebastián

,,Seb." Zašepkala.,,Nie. Odíď Bria. Nerob nám to ťažším než to je. Každý si budeme žiť vlastný život ako si chcela." Odpovedal som  tvrdo. Nechcel som aby vedela aké je to pre mňa ťažké.,,Ja nechcem."Hlesla. ,,Nechápeš? Toto nikdy nebolo o tom čo chceme. Choď a buď šťastná s niekým iným." Povedal som a zaťal päste. Nechcel som sa na ňu pozerať, nechcel som vidieť tú lásku v jej očiach pretože to ma zabíjalo.No aj tak som na na ňu nenápadne pozrel práve v tedy keď jej z oka vypadla slza a za ňou ďalšia.Rýchlo si ich utrela a vydala sa smerom ku mne. Snažil som sa si zachovať chladnú tvár aby nevidela ako ma to bolí. Trápili sme sa obaja no ja som vedel že toto je to najlepšie riešenie. Pristúpila ku mne a na líce mi venovala maličký bozk. Teraz naposledy cítiš jej pery. Ozvalo sa moje podvedomie ktoré by som v tej chvíli najradšej poslal do horúcich pekiel. Do ruky mi vložila prsteň a bez ďalších zbytočných slov som opustila náš dom.  

Otočil som sa k dverám a pozeral sa na miesto kde stála naposledy. Sledoval som dvere a dúfal som že sa každú chvíľu otvoria a ona vojde dnu so slovami že nech si hovorím čo chcem,ona so mnou ostáva. 

Milujem ju a chcem pre ňu len to najlepšie,preto som to urobil. Počul som čo jej hovorila babka a mala pravdu. So mnou ju žiadna budúcnosť nečaká. Aj keď ma bolí čo i len pomyslenie na to,že by sa jej dotýkal iný muž, budem to musieť prežiť. Ja len dúfam,že ona neurobí nejakú hlúposť a bude šťastná. Avšak teraz mi napadlo,že  ona vlastne ani nemá kam ísť.

No po pár minútach pozerania sa na dvere som sa postavil a rozbehol sa von. No našiel som len prázdnu ulicu a po Brii nebolo ani stopy. Neviem čo som čakal. Že bude sedieť na chodníku a čakať či sa rozhodnem inak? Dá sa povedať že som ju od seba vyhnal. Sám som jej predsa povedal,nech si zbalí veci a odíde. Vyhodil som ju z nášho domu.

A až teraz som si naplno uvedomil čo som urobil.

Briana o 5 dní neskôr 

Už je to päť dní čo som od neho odišla. Päť dní bývam v hoteli a stále trčím v Londýne. Neviem čo je horšie. To že som už päť dní bez neho alebo tie nepriaznivé následky ktoré nastali. 

No aby som bola konkrétnejšia stali sa dve veci. 

Po prvé: Včera mi môj právnik doniesol papiere- zo súdu. Sebastián podal žiadosť o rozvod.Keď som si to prečítala na mieste som sa zrútila. Nedokázala som prestať plakať aj keď som veľmi chcela. Nešlo zastaviť ten príval sĺz ktorý sa mi nahrnul do očí. Takže sa ma chce ofiaciálne zbaviť. Kto vie ako sa má. Našiel si už za mňa náhradu?  Nie, na tieto myšlienky nemôžem myslieť. Po pravde som sa k nemu ešte pred dvoma dňami chcela vrátiť pretože nastali menšie komplikácie, ale to je až tá druhá vec. No keď som si prečítala tie papiere vedela som,že návrat nebude možný ani keby sa čo stalo, takže hneď po rozvode opustím Londýn a Anglicko navždy. Už ma tu nič nedrží.

Po druhé: Ťažko sa mi o tom premýšľa. Nechcem si to pripustiť, no je to pravda. Je to potvrdené a tým sa aj spečatil môj osud. Už dávno som mala dostať svoje dni no nič sa nedialo. Najprv som si myslela že to je len kvôli stresu a podobne, no mýlila som sa. Keď som začala vracať na nič som nečakala a navštívila svoju doktorku ktorá nado mnou vyniesla ortieľ smrti. Som tehotná. Čakám jeho dieťa a ja neviem či sa mám smiať alebo plakať. Naozaj je ten svet tak krutý?  

Zase sa so mnou osud zahráva a mieša naše karty. Myslela som si že už nemôže byť horšie ale očividne som sa mýlila.

Dieťa všetko mení. Neviem čo mám urobiť. Mám mu to povedať a žiť v manželstve z povinnosti? Pretože si myslím,že keď sa to dozvie bude chcieť pokračovať v tejto "hre" na šťastných novomanželov.  No možno ho ani nebude chcieť a len ma obviní že je to moja chyba. Bože čo mám robiť? Povedať alebo zamlčať pravdu že bude otcom? 

Jedno z toho si musím vybrať a neexistuje možnosť že si ho dám vziať. To by som v živote nedokázala. Aj keby som ho mala vychovávať sama, to dieťa by som si nechala a vychovávala ho so všetkou láskou ktorú by som mu bola schopná dať. 

***

Dnes sa mám so Sebastiánom stretnúť a prediskutovať rozvod. Najprv som chcela namiesto mňa poslať právnika no nakoniec som sa rozhodla že tam pôjdem a nebudem zbabelá. Nebudem pred ním utekať, predsa len to bude otec môjho maličkého. 

Asi o hodinu mám byť v reštaurácii hneď na buku môjho dočasného bývania,takže mám čas. No aj tak sa pomaly začínam chystať. Aj keď je vonku chladno dala som si na seba pletené šaty a tenisky. Odmietam si obuť topánky na podpätku,pretože ma z nich strašne bolia nohy a tej bolesti si v budúcich pár mesiacov užijem ešte dosť. Treba si nohy šetriť. Vlasy som si zaplietla do vrkoča a naniesla len ľahký make-up. 

Na vrch som si prehodila kabát a pomaly sa vydala na cestu. Kráčala som uličkou a dýchala čerstvý vzduch. No neviem teda či sa dá považovať za čerstvý keď tu chodia samé autá,no nechala som to tak. Keď z tadiaľto odídem chcela by som ísť bývať niekam na vidiek. Niekam kde bude krásna príroda a nebude tam veľkomestký hluk. Niekam kde by som v pokoji mohla vychovávať dieťatko. 

Prišla som pred reštauráciu a všimla som si,že Sebastián tam už je. Dokážem to. Pomyslela som si a vošla som dnu a zamierila si to k nemu. ,,Ahoj." Povedala som a on sa hneď na to obrátil ku mne. Musím povedať,že vyzeral hrozne.  Oči podliate krvou a obrovské kruhy pod očami mu hneď pridali niekoľko rokov. Vlasy nemal upravené ako zvyčajne,len ich mal všeliako pohádzané na strany. 

Posadila som sa a hneď k nám prišla čašníčka. ,,Máte vybrané?" Opýtala sa načo som sa v duchu zasmiala. Človek ešte len príde a už aj musí mať vybraté? No v poslednej dobe som sa sem chodila stravovať tak viem čo si dám. ,,Ja si prosím jedny palacinky plnené tvarohom a s čokoládou so šľahačkou na viac." Povedala som načo sa Sebastiánovi mihli kútiky úst. No a čo. Proste mám svoje chute čo on proste nepochopí. ,,Ja si dám len vodu." Povedal a čašníčka sa vybrala nachystať naše objednávky. ,,Tak čo si chcel prebrať?" Opýtala som sa pretože som to chcela  mať čo najskôr za sebou. Nič nepovedal len mi posunul nejaké papiere. Rozvod.

Prečítala som si to a potom som sa vrátila na riadok kde sa písalo,že v tomto manželstve sa nenachádzajú žiadne deti. Poviem alebo nepoviem? Áno či nie? Čo mám urobiť? ,,Máš tu chybu." Povedala som skôr než som  sa stihla zastaviť. Zatváril sa nechápavo a zdvihol jedno obočie. ,,Áno a kde?" 

Preglgla som a zhlboka sa nadýchla. Pôjde to,uvidíš. Nič sa nezmení a len ti bude prispievať na výchovu. Ozvalo sa moje podvedomie, no nejako sa mi s ním nechcelo súhlasiť. 

A potom sa to stalo.

,,Som tehotná!" 

Ešte stále ma máte chuť zabiť? Čo myslíte ako bude Seb reagovať? 
Pokračovanie zajtra :D ( dnes ste mali až dve časti tak si to vážte, to sa tak často diať nebude :D ) Veroncek_Ka :)