I am not okay (Dokončené)

17. Časť

O týždeň 

Prečo musí byť všetko tak komplikované ? Presnejšie ja,Matt, rodičia a Seb. 

Už je to týždeň čo som sa dozvedela,že mám brata. 

Týždeň čo som sa s Mattom nerozprávala. 

 Týždeň čo doma vládne napätie.

Týždeň čo sa so Sebom k sebe chováme divne. 

Neviem ale od toho osudného týždňa ide všetko dolu vodou. Rodičia sa so mnou ohľadom Matta odmietajú baviť. A ja sama neviem čo mám robiť. Na jednej strane som šťastná že mám brata a chcem ísť za ním a povedať mu to. Ma druhej strane sa bojím. Bojím sa toho,že ma bude viniť za to že sa mu rozpadla rodina. Čo je vlastne sprostosť ,pretože ja za to vlastne ani nemôžem. Musím to vyriešiť raz a navždy. A to všetko. Tak ako vidím dnes to bude namáhavý deň. A to som dúfala v pokojnú nedeľu. 

Obliekla som si džínsy a čierny top,koženú bundu. Vlasy som si stiahla do gumičky. Make up nepotrebujem,takže môžem ísť na to. 

Zišla som dole ku dverám no potom som si to rozmyslela a zamierila si to do obývačky. Rodičia majú dnes voľno a tak keď chcem niečo vyriešiť,začnem s nimi. ,,Mami,oci. Viem,že asi nemáte čas,no musím vám niečo povedať. Tak bola by som rada ak by ste ma neprerušovali a nechali ma povedať čo chcem. " Prikývli no tvárili sa dosť zmätene. A ani sa im nečudujem. ,,Takže. Viem,že nechcete aby som sa stretávala s Mattom, ale musíte pochopiť že je to môj brat. Oci,viem že ti to vadí ale musíš sa cez to preniesť. On je skutočnosť ktorá sa nedá odstrániť. Mami, viem že si nerozumieme nejako veľmi ale mám ťa rada. To čo si urobila ... Neviním ťa za to. Láska je nevyspitateľná to už viem a minulosť nezmeníme. Matta mám naozaj rada a bola by som naozaj veľmi rada ak by si aj ty bola k nemu milá. Predsa len si aj jeho mama. On nemôže za to že si za zamilovala do ocka. No predsa je to tvoj syn. Nemá ťa bohvieako rád ale os svoj názor zmení viem to. Všetci sme predsa ľudia a tí sa mýlia. To je presa naša vlastnosť. Mýliť sa,robiť nesprávne rozhodnutia. Nikto nie je perfektní. Mám vás rada. Aj keď vám to nehovorím. Aj keď spolu nevychádzame tak ako by som si priala mám vás rada." ,,Poď sem zlaťíčko." Povedala mama medzi slzy a vtiahla ma do svojho objatia.,, A len tak mimochodom keď už mám to slovo,mám priateľa." ,,Čože? " ,,No mám priateľa,frajera?" ,,A to sa kedy stalo ?!" Opýtal sa ma otec. ,,Ehm..uhm ..nejaký ten mesiac ?" Povedala som nevinne. ,,Mesiac?!!"  ,,Simon!" Okríkla otca mama. ,,A kto je ten šťastný ?" ,,Sebastián Prize."  Povedala som potichu no oni ma ja tak počuli. ,, Ty chodíš s mladým Prizeom?" ,, Uhm." ,,Tak o tom nám musíš povedať viac." ,,Poviem,sľubujem. No teraz musím ešte zariadiť dve veci. Zatiaľ sa majte." Povedala som a odišla som smerom k bodu dva.

Zastala som pred jeho domom a rozhodovala som sa či mám zaklopať alebo odísť. Si tu,tak už konečne zaklop! Okríklo ma moje podvedomie. To zvládnem. Na tri. Raz, dva, tri. Zazvonila som. Nemala som zaklopať?  To je už teraz jedno.

Dvere sa otvorili a stál v nich prekvapený Matt. Bodaj by aj nebol prekvapený. Pred týždňom som mu povedala,že si to musím dať všetko do kopy a už som sa odvtedy viac neozvala. Skôr než stihol čokoľvek povedať som sa mu hodila okolo krku a silno som ho objala. ,,Ešte stále chceš byť môj veľký brat ?" Nesmelo som zašepkala. ,,Samozrejme sestrička. " ,,Prepáč mi, že som ťa nechala tak dlho čakať. Nebolo to odo mňa fer, no nevedela som ako ďalej.
Až teraz som sa horko - ťažko dokopala aby som sem vôbec prišla. Nevedela som ako zareaguješ. Bála som sa, že si zmenil názor byť so mnou rodina. " ,,Nikdy. Nikdy by som sa nevzdal mojej malej sestričky. " Povedal a ja som sa usmiala. ,,Môžem ísť ďalej?" ,,Nemôžeš. Ty musíš. " povedal na čom sme sa obaja zasmiali. ,,Máš to tu pekné. " Na chalana tu mal prekvapivo čisto a poriadok. ,,Taák, posaď sa u mňa moja malá sestrička. " ,,Nie som až taká malá.Som len o 4 roky mladšia od teba. " ,,Dobre, ako si praješ moja trpasličia sestrička. " ,,To nie je od teba pekné , ja predsa nemôžem za to že ty meriaš dva metre a ja meter šesťdesiat. " Povedala som na oko urazene. ,,Nevadí. Aj tak stále budeš moja malá sestrička. " ,,A ty môj veľký braček ." ,,Tak, povedz mi niečo o sebe. Nejaký objav alebo tajná láska? " Opýtal sa ma. ,,Tajná láska?  Nie, nič také. A možno aj áno. " ,, Tak áno, či nie? " ,,No som vo vzťahu. " ,,Aleee, a kto je ten šťastný? " ,,Sebastian Prize. " ,,Ty chodiš  s Prizeom!!!?" Doslova vykríkol. ,,A-áno. " ,,To nemyslíš vážne!  To nie je partia pre teba. Nepoznáš ho, nevieš aký je. ",,A ty snáď áno?  Poznáš ho keď o ňom tak hovoríš? " ,,Prepáč. Nechcem sa s tebou hádať. Len sa mi nezdá že by bol tvoj typ. Ty si proste taká milá,podstivá a učenlivá. No a on, ako som počul na školu kašle. Proste mi nejdete dohromady. Ste úplne odlišný. " ,,Matt. Proste je to moje rozhodnutie a ty s tým nič neurobíš. A veď sa hovorí že sa protiklady priťahujú. Možno je to aj náš prípad. " ,,Len nechcem aby si bola sklamaná. Nechcem sa i teba báť. ",,Ani nemusíš. Viem sa o seba postarať a ak sa sklamem bude to moja chyba. Už budem musieť ísť. Ešte musím vyriešiť jednu vec. " ,,Ale vrátiš sa ešte. Nenahnevala si sa na mňa, však nie? ",,Samozrejme ,že sa nehnevám.  No mám ešte niečo čo musím vyriešiť. " ,,Dobre tak ahoj. "

Už len pár minút a som pri tom osudnom dome. Nie som si istá či idem vlastne urobiť aj správnu vec, ale musím byť úprimná. Tak ako k sebe tak aj k nemu. Možno to skončí a vysmeje ma. Možno to bude brať ako vtip, možno bude všetko ako predtým, možno... Tých možno je strašne veľa a to mi naháňa najväčší strach.  Nikdy neviem ako zareaguje ,je tak tajomný a ťažko predvídateľný. Možno to,sa mi na ňom páči. Ale.. Vždy je tu nejaké ale.

Zastala som pred jeho domom. Zhlboka som sa nádychla a kým ma neopustila odvaha som rýchlo zaklopala. Po chvíli sa otvorili dvere a stál v nich on. Skôr než som si uvedomila čo vlastne robím som vykríkla.

,,Milujem ťa. "

A je to tam  :D Čo myslíte,ako to bude pokračovať?  Poprípade mi možte napísať aké by ste chceli pokračovanie. Možno ma váš nápad záujme a zapracujem to tam. :) Veroncek _Ka :))