I am not okay (Dokončené)

14. Časť

Víkend prešiel akosi prirýchlo. No ale zas nič zvláštne sa nedialo. Rodičia sa vrátili domov,dali mi peniaze k narodeninám a to bolo všetko. Babka sa vrátila domov a ja zas trpím samotou a tichom v našom dome. No vďaka Mattovi a Sebovi bol víkend o niečo lepší. No a konečne som Sebovi aj potvrdila žiadosť o priateľstvo. Už mi za to aj pekne vynadal.Že spolu chodíme a ja ho stále nemám v priateľov. Trochu sme sa aj pohádali a ja som s ním nechcela byť na nože tak som klikla na pridať.

Teraz sedím v škole a čakám na našu milú pani profesorku Stealovú. Učí nás krásnu občiansku výchovu. Komu to je treba ? Myslela som si že na strednej od nej budeme mať pokoj,ale očividne som sa mýlila. Ťahá sa s nami až do konca.

,,Tak študenti,dnes budeme preberať strašne ťažkú tému. Tému s názvom rodina." Takže ťažká téma ? ,,Chcem aby každý z vás napísal úvahu na túto tému + doneste si nejaké rodinné fotky.Budeme rozoberať vaše vzťahy..." Pfúú rodinné fotky? To pri mojej rodine bude menší problém. ,, Hej je ti niečo?" ,,Opýtal sa ma Lukas ktorý sedí po mojej ľavici. Namiesto Seba. Znovu.Znovu sa niekde fláka a nechodí do školy. ,,Nie, som v pohode. Len mi chýba Seb. To je všetko." ,,Poviem ti tajomstvo. Nemusí ti byť smutno. " ,,Ako to myslíš? " Na to mi už neodpovedal len sa lišiacky usmial. Lukasa mám rada.Je s ním sranda a vždy mi vie zlepšiť náladu. Chcela som sa ho ešte na niečo opýtať,no v tom sa ozvalo klopanie na dvere. Dnu vstúpil Sebo a niečo šepkal profesorke. Pozrela som sa na Lukasa a on sa len usmieval. ,,Briana? Môžte sa zbaliť a ísť. Už vás tu nepotrebujem,ste dosť šikovná takže to nebude problém." Povedala profesorka a usmiala sa na mňa. Čo sa to dnes deje? Každý je ku mne milí a usmieva sa na mňa. Bez slova som si zbalila veci a vyšla von za Sebom. ,,Môžeš mi vysvetliť čo sa to tu deje? " ,,Prepáč ale ešte nie. Teraz poď so mnou."Povedal a vybral sa hore schodmi.

,,Budeš poslušná a nebudeš sa pozerať alebo ti mám zaviazať oči šatkou ? " Opýtal sa ma. ,,Budem poslušná." ,,Takže si to žiada šatku." Prešiel za mňa a cez oči mi previazal čiernu šatku. Povzdychla som si no neriešila som to. Chytil ma za ruku a viedol ma chodbou niekam do neznáma. ,,Teraz tu stoj. Ani sa nepohni, neskúšaj sa pozerať cez šatku. Ja som za chvíľu späť. " Počula som ako odchádza poza mňa. Bola som zmätená. Nevedela som čo chystá no zároveň som bola aj vzrušená od prekvapenia. ,,Môžeš sa pozrieť. " Povedal a ja som od strachu výkrikla. ,,Vystrašil si ma. Vôbec som ťa nepočula. " ,,Prepáč. To som nemal v pláne. " Otočil si ma k sebe a jemne ma pobozkal. Keď sa odtiahol nespokojne som zamrmlala. ,,Na to si musíš počkať neskôr." Povedal a rozviazal mi šatku. To čo som uvidela ma prekvapilo. Boli sme na úplnom vrchu školy,ale vďaka sklenenej streche tu nefúkal vietor takže som to predtým nemohla zistiť. V strede strechy bol stôl na ktorom bola zapalená sviečka. Všade boli kytice kvetín. Bolo to proste nádherné. ,,Všetko najlepšie k narodeninám,láska. Viem že neskoro ale aj tak. Dúfam že sa nehneváš. " Láska. Povedal mi láska. Otočila som sa k nemu a prisala som sa mu na pery. Do toho bozku som vložila všetko čo sa dalo.
Milujem ho ale to mu nemôžem povedať. Nie je na to pripravený, nie je pripravený počuť tie slová. Slová ktoré znejú tak ľahko no hovoria sa tak ťažko. Slová ktoré znamenajú tak veľa. ,, Na teba sa nedá hnevať. " Povedala som keď som sa od neho odtiahla.,, Dúfal som, že to povieš ." Posadil ma k stolu a odniekiaľ vytiahol podnos s tortou. Podal mi pohár šampanského a ja som sa rozplakala.,, P-pre-páč. Ale je to tak dokonalé. Nečakala som to. Narodeniny neoslavujem takže ma to prekvapilo. ",,Ja to chápem. Láska, chcel som aby to pre teba boli tie najkrajšie narodeniny aké si kedy mala. Tak som behol za riaditeľom a všetko som vybavil. Nemal žiadne námietky a bol doslova uchvátený mojím nápadom. " ,,Podarilo sa ti to. Sú to tie najlepšie narodeniny aké som kedy mala. Seb, som ti za ne vďačná. Vôbec neprekáža, že si to zorganizoval neskôr." Usmial sa a na vidličku napichol jahodu ktorú namočil do čokolády . ,,Nie je to pre teba moc romantické? Moc klišé pre Sebastiana Prizea? " ,,Možno, ale pre teba urobím čokoľvek. " Usmiala som sa a odhryzla som si z tej jahody. Prehltla som a všimla som si, že na mňa nejako divne pozerá. ,,Deje sa niečo ? " Priblížil sa ku mne a na perách mi zašepkal. ,,Máš tu čokoládu. " A hneď nato sa naše pery spojili v sladkom bozku. Naše bozky boli iné ako predtým. Bolo v nich veľa citu ktorý sa neskôr premenil na číru túžbu. Nabrali na vášnivosti a dravosti. Naše jazyky začali vojnu o nadvládu a keby sme neboli na streche školy,bez najmenšieho zaváhania by som pokračovala aj ďalej. To poznanie má zasiahlo ako blesk z neba. Rýchlo som sa od neho odtiahla a nervózne som zažmurkala. ,,Deje sa niečo Bria? " opýtal sa ma Seb. ,,N-nie. Len m-musím ísť. Na niečo som si spomenula a tak.. Jednoducho musím ísť. " Vykoktala som zo seba a vydala sa na útek. Sebo za mnou aj niečo kričal no ja som tomu nevenovala pozornosť. Bola som zaujatá svojimi pocitmi. Bola som vystrašená náhlim návalom chtíču čo sa vo mne prebudil. Chcela som Sebastiána a toho som sa zľakla. Lebo chcieť jeho,znamená istú smrť pre mňa.

Som hrozná,priznávam sa bez mučenia. K časti sa radšej ani nevyjadrujem. Ak toto ešte niekto číta, tak ho obdivujem za to že ho neomrzelo to čakanie. Vaša Veroncek_Ka :)