I am not okay (Dokončené)

8. Časť

AhooJ :) Nová časť,na svete a ja dúfam,že sa bude páčiť. Užite si ju a nemusíte sa báť zanechať svoj názor.Beriem aj kritiku.        Vaša Veroncek_Ka :)  

,,Prijala si Jakeové pozvanie?" Prudko som sa otočila keď sa za mnou ozval Sebou hlas. ,,Áno,už dlho som nikde nebola." Videla som ako zaťal sánku a mňa to z nejakého dôvodu potešilo. Žeby žiarlil? Pomyslela som si.Nie,Briana nebuď hlúpa. Veď je to Sebastián Anthony Prize. On nežierli,nikdy. Už je to isté,som bláznivá,keďže sa hádam sama so sebou. ,,Nevadí ti to však?"Opýtala som sa ho. ,,Prečo by mi to malo vadiť?" ,,Ja len,že keď je Jake tvoj kamarát..." ,,Nie, je to v poriadku. A čo si myslela tým,že si už dlho nikde nebola?" ,,Určite vieš,že ja som nikdy nemala veľa kamarátov. A akcie na ktoré ma brávali rodičia.. no čo ti poviem. Všade bolo plno snobov,ktorých zaujímali len peniaze a..peniaze. To nieje nič pre mňa." Pozeral na mňa z nečitateľným výrazom a ja som sa začala cítiť trápne. Preboha,veď on patrí do najvyššej spoločenskej vrstvy a ja som práve povedala,že spoločnosť snobov nieje nič pre mňa. ,,Seb ja- " ,,Neospravedlňuj sa. Chápem to. Ale niečo musíme zmeniť. Teraz máš priateľov. Mňa a chalanov. Jake ťa pozval do kina,tak ja ťa pozývam na večeru. Dnes večer,dobre? Prídem o šiestej." Povedal akoby nič a odišiel. No ja som tam stála s padnutou sánkou k zemi. On ma pozval na večeru? Oh môj bože. Do čoho som sa to zaplietla?

V škole som ho už nestretla a to bol len začiatok dňa. Lukas mi povedal,že musel odísť,lebo si potrebuje niečo zariadiť. Vyučovanie sa vlieklo strašne pomaly a mám pocit,že to kvôli Sebovi. Keď sedí vedľa mňa,čas akoby plynul omnoho rýchlejšie. No teraz sa mi minúty zdali hodinami. Myšlienkami som bola mimo. Stále mi nešlo do hlavy prečo ma pozval na tú večeru. Nerozumieme si až tak dobre aby ma niekam pozýval. Ale potom sa  mi vybavili útržky nášho rozhovoru. ,,Už dlho som nikde nebola." ,,Niečo musíme zmeniť." Myslel tým toto? Mal potrebu ma niekam zobrať,lebo kvôli nemu a chalanom som nemala kamarátov? Ľutoval ma? Cítil povinnosť ma niekam pozvať?  Bože teraz nebudem rozmýšľať nad ničím iným,než nad dôvodom prečo ma pozval.

Na obed som to už nevydržala a vypýtala som si od Lukasa číslo na Seba. ,,Lukáás?" ,,No zbohom,čo potrebuješ?" ,,Ako vieš,že niečo potrebujem?" ,,Tento tvoj tón už poznám." Zasmial sa. ,,Okay,priznávam. Dal by si mi číslo na Sebastiána?" Hneď ako som to dopovedala sa na mňa otočili ďalšie tri páry očí. ,,Na čo ti je?" ,,No..vieš.. potrebujem mu niečo povedať, a keďže nieje v škole.." Nedopovedala som a len som pokrčila ramenami. ,,A čo také si s ním potrebuješ vybaviť?"Ozval sa Jake. ,,To je moja vec." ,,Máš pravdu. Ale prečo mu nenapíšeš na fabebook? Veď ti predsa posielal žiadosť." Povedal zas pre zmenu Lukas.,,Poslať,poslal. Ale ja netvrdím,že som mu ju aj prijala." ,,Ty si neprijala žiadosť o priateľstvo od Bastiána? " Opýtali sa všetci naraz. ,,Áno. Tak Luk,dáš mi to číslo? Pekne prosím." ,,Najprv nám povedz načo ti je." ,,Bože vy ste hrozný. Pozval ma na večeru ,stačí?" Ako som dopovedala, Jake a Lukas sa začali drhnúť obedom. Zato Chris a Harry sa tvárili,že ich to nezaujíma. Oni sa vlastne so mnou ani moc nebavili. Akoby ma stále neprijali medzi seba,akoby som stále bola len tá bezvýznamná šedá myš. Čo vlastne aj som. Len sa snažím hrať na princeznú. Ale myš,zostane myšou navždy. Pokrútila som hlavou aby som vyhnala tie myšlienky z hlavy. ,,On ťa pozval na večeru?" ,,Áno,ale ..to je zložité. Tak dáš mi to číslo?" ,,Fain tu ho máš." Rýchlo som ťukla na novú správu a začala som písať.

Pre Sebastiána
Ahoj,keďže si zmizol skôr ako som ti stihla odpovedať,musela som siahnuť po núdzovej možnosti.
No ale späť k veci. Ľutujem, ale s tou večerou to nepôjde. Nehnevaj sa . B. Fárová

Klikla som na odoslať,no ten ťaživý pocit zo mňa neopadol. Naozaj ľutujem tú večeru? Samozrejme,že neľutuješ! Ozvalo sa vo mne znovu moje podvedomie. Ách prečo to musí byť tam ťažké? Srdce mi hovorí aby som šla a rozum? Ten sa rozhodol,že tam nepôjdem. Prečo ho musím milovať? Teraz to bolí ešte viac. Keby som k nemu nič necítila,všetko by bolo oveľa jednoduchšie. Rozhodovala by som sa iba rozumom.  Srdce by v tomto nemalo žiadne slovo.
Radšej som sa začala venovať svojmu obedu. Lenže po chvíli ma vyrušil zvuk sms-ky. S malou dušičkou som sa pozrela na mobil,že od koho to je. Seb.

Od Sebastiána
OK.
Ps. Povedz Lukasovi,že ho zabijem.
       S. A. Prize

OK. Dvojpísmenková odpoveď? Priznám sa, čakala som viac. 
Ukázala som odkaz Lukasovi načo sa len zaškeril. ,, Nejaký čas ho už poznám a Ok to nebude. Uvidíš.''
Usmiala som sa a venovala som sa ďalej obedu.
Už som dojedala keď mi zapípala nová smska.

Od Sebastiána
Trieda 135C, ihneď!

Nechápavo som pozerala na obrazovku neschopná pohybu. Spamätala som sa až keď do mňa Lukas drgol. ,,Vidíš? Ja som ti to hovoril. Tak už choď.'' Prikývla som a a odniesla som tácku s nedojedeným obedom. Zamierila som na tretie poschodie a šla som do opustenej časti školy. Teraz sem nikto nechodil,pretože sa to tu prerába.  Našla som danú triedu a vstúpila som dnu. Hneď ako som zatvorila za sebou dvere,ocitla som sa v niekoho objatí. Aj by som sa zľakla,no zacítila som vôňu ktorú spoznám aj na kilometer. Vedela som,že to je on. Otočil ma aby som mu videla do očí. Zrazu sa mi stratila zem z pod nôh a ja som si nohy z reflexu obmotala okolo jeho tela. Uškrnul sa a pritlačil ma na dvere a potom sa konečne ozval. ,,Tuším som na tvoju smsku odpovedal,že OK.No, nie je to OK. '' Hneď nato som cítila jeho pery na svojich. Konečne,dávka mojej drogy. Už som skoro mala absťák. Bozky som mu bez akéhokoľvek zaváhania oplácala rovnakou silou. Rukami som mu zašla do vlasov a jemne som ich potiahla načo mi zavzdychal do úst. Jemne som sa usmiala do bozku ale aj tak to vycítil a pre zmenu mi on stlačil zadok. Neubránila som sa a zavzdychala som tiež. Presunuli sme sa od dverí ku stolu na ktorý ma posadil. Stále sme sa však od seba neodlepili. Bozky priberali na intenzite. Stávali sa čoraz viac vášnivejšími. Jazyky bojovali o nadvládu. Celé vnútro sa mi chcelo od rozkoše ktorú mi jeho bozky priniesli. Perami mi zablúdil na krk,kde mi sal pokožku. Myslela som si,že z toľkého blaha zošaliem. Ruky som mu premiestnila z vlasov na plecia a pritiahla som si ho bližšie aj keď to už nebolo ani možné.Ruky mu putovali po mojom chrbte no ja som aj cez tričko cítila "silu" jeho  dotyku. Po celom tele mi naskočila husia koža. ,,Je.. ti ..zima ?" Opýtal sa ma medzi bozky. ,,N-nie." Horko-ťažko som mu odpovedala. Tento krát sa na mňa pritlačil on a stál medzi mojimi nohami. Ja som ho znovu nimi objala a dravo som ho pobozkala. Nebránil sa a jeho bozky pribrali na drsnosti. Prsty som mu zakvačila do trička náhlim návalom slasti. To tričko mi prekáža,pomyslela som si. Na nič som nečakala a prevliekla som mu ho cez hlavu a odhodila kto vie kam. Seb sa na mňa len usmial a pritiahol si ma späť do bozku. Rukou mi zablúdil pod tričko kde mi hladil pokožku. Znovu sa pustil do útoku na môj krk načo som slastne zavzdychla. ,,Se-" No bola som prerušená prudkým otvorením dvier. Prudko sme sa od seba odtrhli a pozreli na neželaného hosťa.,,Nechcem vás rušiť hrdličky,ale mali by ste zmiznúť. Ide sem riaditeľka s celou armádou robotníkov. " Povedal Lukas. So Sebom sme sa na seba pozreli a ja som si v momente naplno uvedomila čo sa dialo. Cítila som ako sa mi do líc ženie krv. Bože. ,,Daj nám minútku chlape." ,,Ja by som vád dal aj dve, ale na to nieje čas." Seb si len povzdychol,schmatol tričko a mňa za ruku a začali sme utekať druhou stranou schodiska. Keď sme zišli na druhé poschodie vtlačil ma do školníkovej kutice. ,,Lukas,môžeš ísť. My si musíme ešte niečo doriešiť." ,, Ale-" Chcela som protestovať,no on ma umlčal bozkom. A vôbec mu nevadilo,že na nás Lukas pozerá.  ,,Majte sa hrdličky, ja idem lebo z vás dostanem asi cukrovku." Povedal Luk a už ho nebolo. ,,Ták a teraz mi láskavo povedz,čo mala znamenať tá tvoja smska ? " ,,No vieš, ja som rozmýšľala a neprišiel mi to ako najlepší nápad." ,,Presne,rozmýšľala. To je tvoj problém, nad všetkým až priveľmi  rozmýšľaš. Skús spraviť niečo bez rozmýšľania. Uvidíš,že nebudeš ľutovať."  Ja som už spravila pár vecí bez rozmýšľala a neľutovala som." ,,Zamrmlala som si pre seba ale asi to počul pretože si ma pritiahol k sebe. ,,Vidíš? Niektoré spontánne veci sú pekné. Tak čo ? Pôjdeš so mnou na tú večeru? Sľubujem, že to bude len večera v nejakej reštike. Najeme sa, možno sa prejdeme po parku, ukradnem si pár bozkov, odprevadím ťa domov a to bude všetko." Nedalo mi a musela som sa usmiať.Nahla som sa k nemu a zašepkala som. ,,Ako vieš,že práve ty si ukradneš pár bozkov?" Videla som ako mu zažiarili nezbedné plamienky v očiach. ,,Tak teda pôjdeš? " Prikývla som na súhlas. ,,Dúfam,že to nebudem ľutovať. " ,,Neboj sa. Postarám sa aby si neľutovala.Bude to to najlepšie rande aké si kedy mala." Rande? Rande!! O môj bože za čo ma takto trestáš? ,,Rande?!",,Presne tak. Ja a ty,Brií pôjdeme spolu na rande." Povedal a naposledy ma pobozkal.

Na obrázku máte Seba :))