I am not okay (Dokončené)

23.Kapitola

Neverím ja som to dnes stihla :D Poprosím si potlesk :D Príjemné čítanie :) 

Sebastián

,,Som tehotná." 

Krv v žilách mi stuhla. Nebol som schopný jediného pohybu. V hlave mi stále kolovali tie dve slová. Som tehotná. Tehotná. Čo to znamená? Budem otec? Preboha ja neviem čo robiť. 

Pozrel som sa na ňu no ona sa môjmu pohľadu vyhýbala. Akoby som mal asi reagovať ? Však mám dvadsať a budem otcom?  A k tomu som podal žiadosť o rozvod!  Všetko je to strašne komplikované.

Všimol som si ako jej po líci stiekla slza a vo mne sa niečo zlomilo. Cítil som ako sa mi srdce rozpadá keď ju vidím plakať a uvedomujem si,že toto proste nemôžme. Zobral som jej papiere z rúk a pretrhol ich na polovicu.

,,Čo si to spravil?" Hlesla načo som sa na ňu nechápavo pozrel. ,,Teraz to musíš robiť odznova, predtým stačilo upraviť len jeden detail." ,,O čom to hovoríš?" Opýtal som sa. ,,Predsa o tej zmluve. Stačilo tam prepísať jeden údaj a všetko by bolo vyriešené." ,,Nie Briana. Zle si ma pochopila. Nič sa nebude prerábať. Tá žiadosť bolo proste chyba. My sa rozvádzať nebudeme." 

,,Robíš to len z povinnosti,pravda? Ja  som vedela,že ti nemám nič vravieť. Teraz si myslíš že kvôli malému musíš so mnou ostať. No ja chápem,že to chceš skončiť. Nebude mi to vadiť. Kľudne ti podpíšem rozvod a nebude ti robiť žiadne problémy. Sľubujem. 

Keď sa chceš rozviesť kľudne to urob. Ja to zvládnem,už mám všetko premyslené." Hovorila a mierne vzlykala. Ak som správne pochopil jej slová tak si myslí že som to zrušil len kvôli tomu že je tehotná. 

,,Bee,upokoj sa. Ja to nerobím preto lebo cítim povinnosť sa o vás postarať,ale pretože chcem. Už sme raz mohli mať rodinu a ja som to všetko pokazil. Tentokrát sa to už nestane. 

Možno nebudem ten najlepší otec,no viem že ty budeš tá najlepšia mamina aká by mohla byť. Chcem byť s tebou keď ma budeš potrebovať, keď budeš plakať pre nejakú banalitu, keď budeš vyberať meno a oblečenie pre to malé. Chcem tu byť pre teba keď ma budeš potrebovať, chcem tu byť keď budeš potrebovať pomasírovať nohy alebo ti bude treba dať masáž. Chcem tu byť keď sa to malé bude učiť hovoriť a chodiť. Chcem byť s vami pretože vás potrebujem a aj milujem. Teba a aj to malé škvrňa. Nech sa deje čokoľvek navždy chcem byť s vami. 

To že som ťa od seba odohnal bola moja najväčšia chyba v živote a viac sa jej nedopustím. Veril som,že so mnou ťa nič dobré nečaká tak som sa ťa chcel vzdať. No neskoro som si uvedomil že ja bez teba nedokážem existovať." Povedal som. Ani neviem ako,proste sa zo mňa tie slova sypali a ja som ich myslel vážne.

Pozrel som sa na ňu a to čo som uvidel mi vyrazilo dych, nechcel som tomu veriť no v očiach sa jej odrážala čistá láska.,,Takže sa mám vrátiť k tebe? Si si istý,že ma po týždni zase nevyhodíš? " 

,,Úplne istý. A nejdeme ku mne. Ideme domov. Do nášho domova." 

***

,,Nechaj, pomôžem ti." Povedal som keď som si všimol ako sa Bee snaží vytrepať hore schodmi s dvoma kuframi.  Nič nepovedala len sa na mňa usmiala . Zobral som jej ich a vyniesol do našej izby. Ukladal som jej kabelku na posteľ keď jej z nej vypadla nejaká knižka. Nechcel som byť zvedavý,no aj tak som sa doň musel pozrieť.

No hneď po prvých stránkach som vedel že som to nemal robiť. Bol to totižto jej denník. Chcel som ho rýchlo vrátiť na miesto no nedalo mi to a prešiel som pár strán.

Dnes mi zase ublížili,skončí to niekedy? 

Prečo si vybrali práve mňa? Čím som bola pre nich tak zaujímavá,že si vybrali práve mňa pre strpčovanie života? 

Už som aj prestála rátať tie modriny čo mám z tých pádov. Chcem to niekomu povedať, no bojím sa že tým len všetko zhorším.

Prelistoval som pár strán ďalej a pokračoval v čítaní.

Bojím sa že sa doň zamilujem. Pretože len v jeho prítomnosti sa cítim byť sama sebou a som s ním rada. No čo ak je to len krásny sen ktorý sa čoskoro skončí?

Nový vzhľad,nové ja. No pomôže mi to začať odznova? 

Nejakým zázrakom som sa dostala k nim do skupiny. Neviem ako mám na to reagovať. Popravde to bol pre všetkých, že práve so mnou sa začali baviť. Vyvolalo to rôzne teórie ktoré sa snažím si nevšímať, no to proste nejde.

Pobozkal ma. Práve on ma pobozkal a mne sa to páčilo.

Dali sme sa do kopy. Ja s ním chodím! Anna sa mi to snaží vyhovoriť, no ja viem, že je neskoro. Zamilovala som sa doňho!!! 

Láska k nemu = moja smrť. Bojím sa že mi ublíži.

Briana

Sedela som dole na gauči a čakala kedy príde Seb. 

Keď hovoril o našej budúcnosti vedela som,že to myslí vážne. A preto ho milujem. Viem že sa na to malé teší rovnako ako ja. Možno to budeme mať zo začiatku ťažké, no spolu to zvládneme. Verím tomu. 

Posledných pár dní bolo pre mňa peklo, pretože som nebola s ním.

Keď už prešlo niekoľko minút a Seb sa stále nevracal, vybrala som sa za ním.

Vyšla som schody a keď som sa dostala k nám do izby skoro som dostala infarkt. Seb sedel na posteli a v rukách držal môj denník! Čítal niečo čo malo byť prísne tajné! Už som chcela začať kričať keď som si všimla,že mu po lícach tečú slzy.

Keď som si v hlave spomenula čo všetko som tam písala skoro som odpadla. V tom zošite bol celý môj život. Všetky moje pocity, myšlienky. Proste všetko čo som za posledný čas prežila.

 ,,To si nemal čítať." Hlesla som. Ihneď sa ku mne otočil a denník sa snažil schovať. Len som sa nad tým usmiala. ,,Už je neskoro sa ho nažiť schovať,nemyslíš? Stojím tu už nejakú dobu. Ako si ho našiel?" 

,,Vypadol ti z tašky." Povedal nesmelo. Bolo na ňom vidieť,že ho to trápi a oči mal stále červené od plaču. ,,Naozaj si to všetko prežívala? Teraz keď som to čítal som sa cítil ako najväčší pokrytec na svete." ,,Čas sa už nedá vrátiť späť. Tak načo sa trápiť minulosťou? Máme pred sebou budúcnosť a tá je dôležitá. Len ty, ja a maličké." Povedala som sa pobozkala ho.

Najprv jemné a opatrné bozky sa onedlho zmenili na plné túžby a všetkých našich pocitov. No z tejto krásnej chvíle nás vyrušil zvonček.

,,Nech je to ktokoľvek v tejto chvíli je to mŕtvy človek." Zavrčal Seb keď som sa od neho odtiahla načo som sa zasmiala. ,,O chvíľu sa vrátim." Povedala som a vydala sa otvoriť. 

,,Jess! " Vykríkla som keď som uvidela svoju kamarátku stáť na našom prahu. No musím povedať,že nevyzerala práve nadšene. Asi máme problém.