I am not okay (Dokončené)

5.Kapitola

Keďže som minulú časť tak nádherne ukončila,dnes vám pridávam ešte jednu ako odškodné :D 

S jeho perami sa vrátilo všetko to čo sme spolu prežili. Chcela som sa od neho odtrhnúť, no namiesto toho som sa poddala jeho mäkkým a náruživým perám. Vedela som,že robím chybu a neskôr to budem ľutovať,no teraz som si len vychutnávala ten bozk. Zo začiatku jemné bozky sa teraz zmenili na bozky plné vášne a potreby. Potreby jeho a aj mojej. Bol to rok a pol čo som jeho pery cítila naposledy a teraz keď som ich ucítila znova nemohla som si pomôcť. 

Keď si ma pritiahol bližšie vôbec som neprotestovala a zaplietla som mu ruky do vlasov. Jeho bozky sa stali viac dravé a naliehavé. ,,Bria." Vzdychol a ja som ostala ako obarená. Toto musí skončiť. 

Odtrhla som sa od neho až sa zakolísal ale to mňa netrápilo a rozbehla som sa do izby. Prečo som tak hlúpa? Ako malo by mi lichotiť,že si pri bozkávaní predstavuje Briu. No keď vypustil z úst moje meno mala som zástavu srdca. Prečo sa to všetko musí tak komplikovať? 

Mala som vedieť,že sa raz stretneme a nedopadne to dobre,no toto som v živote nečakala. Preboha,veď sme sa ešte lne teraz "spoznali" a on ma už hneď bozkáva a vzdychá meno " inej " baby. Musí mi už šibať,že som to dopustila. 

Vošla som do izby a videla som ako Jess už spí. Nechcela som ju budiť a zaťažovať mojimi problémami.    

Ľahla som si do postele aj ja a vôbec som neriešila,že som stále oblečená. Do nosa ma pálila jeho vôňa,pretože ja hlúpa som mu nevrátila jeho bundu. Bolo to ako predtým keď som zaspávala s ním pre mne. Je tak blízko a zároveň tak  ďaleko odo mňa,no ja s tým nič nespravím. Musím sa mu vyhýbať najviac ako sa bude dať. Nesmiem riskovať,že sa zopakuje niečo takéto.

No jeho slová mi stále kolovali v hlave. Miloval ma. Miluje ma stále tak isto ako ja jeho. Cítili som to z jeho slov. Tak prečo to musí byť tak komplikované? Prečo sa nemôže dať všetko do poriadku a nezačneme si žiť svoj vlastný nový život. Namiesto toho sa stále motáme v tej istej pavučine. Krúžime okolo seba dookola a trápime sa obaja. To musí skončiť. A ak bude treba budem znovu utekať. Budem bývať u Matta nech si hovoria kto chce,čo chce. Je mi jedno,že sa zistí,že sme rodina. My sa za to nehanbíme.  Tak mám vplyvného brata a čo?!  Nemôžem žiť tu s pocitom,že on je len pár metrov odo mňa.

Zakutrala som sa do paplóna a vybrala sa do ríše snov.

,,Bee. No tak Bee vstávaj prídeš neskoro na prednášku." Povedala Jess na čo som hneď vyskočila z postele. ,,Koľko je hodí?" ,,Bude sedem." Dobre,mám ešte hodinu čas to sa dá zvládnuť. 

Vstala som z postele a chystala som sa ísť do kúpeľne ale všimla som si Jessyn  nechápavý pohľad. ,,Deje sa niečo?" ,,To je tvoja bunda?" Sakra! Ja som vedela,že si ju mám vyzliecť. Teraz som v peknom probléme. Jess sa nevzdá dokiaľ sa nedozvie čia je. ,,Ehm... nie?" ,,Koho je?" Uprela na mňa ten jej nekompromisný pohľad a ja som vedela,že  nemá cenu niečo zapierať. 

,,Bastiánová."  ,,,KOHO!?",,No tak nekrič. " ,, Tak moja milá,teraz poď pekne sem a povez mi čo sa stalo." 

***

,,Tak to si robíš srandu." ,,Bohužiaľ nie. Najhoršie na tom je to,že sa mi to páčilo." ,,Kamarátka moja,tak ty si potom mŕtvy človek. Vieš čo to bude ak zistí kto v skutočnosti si?"  ,,Nebude to nič,pretože to nezistí. Nebude mať na to šancu. " ,,Nezabudni že tu si zapísaná pod svojim menom. A aj na škole. Nebude trvať dlho a všimne si že v Bronxe sa nachádza nejaká Briana Fárová. ,, Idem bývať k Mattovi. Možno som zbabelá ale po včerajšku nemám silu sa s ním stretávať. " ,,Chápem ťa, no nemyslíš,že útekov už bolo dosť? Čo tak si spolu sadnúť a všetko si to nejako vysvetliť?" Chcela som jej niečo povedať,no prerušil ma vyzváňajúci telefón. Pozrela som naň a na obrazovke  svietil nápis otec. Zrušila som ho. Nemám naňho náladu.  ,,Prepáč Jess, ale budem musieť do školy. " Povedala som a vybrala sa na hodinu. Jednu prednášku som už zmeškala a ďalšiu si nemôžem dovoliť. 

,,Takže mi svoje práce nezabudnite poslať na e-mail. Chcem ich mať najneskôr do zajtra od každého doručené. Žiadane výhovorky nestrpím. "  Povzdychla som si. Naši profesori si myslia,že okrem ich predmetov nemáme žiadny iný. Zatvorila som zošit a opustila som miestnosť. 

,,Beee!" Otočila som sa a uvidela som ako za mnou uteká Nick. ,,Ahoj,čo tu robíš?" ,,Neuveríš ale hľadám ťa." ,,Aha a čo potrebuješ?" ,, Mám ti dať toto." Povedal a strčil mi do ruky poskladaný papier. ,,Čo to je?" ,, Neviem,nečítal som to,ale Bastián vyzeral smrteľne vážne keď to písal a podával mi to. " ,,To je od neho?" ,,Áno." Bez toto aby som si to prečítala som papier skrčila a hodila do najbližšieho smetného koša. ,, Inak Nick, keď si už tu,rovno ťa o niečo poprosím. Nemienim po vašej fakulte lietať ako ty po našej,takže mohol by si toto odovzdať Bastiánovi? " Povedala som a vytiahla som z tašky jeho bundu. Nick stále nechápavo pozeral zo mňa na kôš no potom to vzdal a pokrútil hlavou. ,,Jasné, dám mu ju. Stalo sa medzi vami niečo? Včera sa na izbu vrátil úplne zúfali a skoro roztrieskal všetko čo mu prišlo pod ruku."  Bože môj. ,,Nič vážne, len ma teraz ospravedlň. Mám dosť vecí ktoré musím do večera ešte stihnúť, takže sa dosť ponáhľam. " ,,Jasné,maj sa Bee." Kývla som mu na pozdrav a vybrala sa na izbu. 

Prezliekla som sa a otvorila notebook. Chcela som začať písať prácu pre Traffovú ale najprv som si šla skontrolovať poštu. Nebolo tam nič zaujímavé. Okrem reklamných ponúk sa tam nič nenachádzalo. No potom som si všimla správu od otca.  Vzdychla som si a otvorila ju.

Ahoj Bria,
Viem,že so mnou očividne nechceš hovoriť a preto mi nezdvíhaš telefón a keby nebolo Matta tak ani neviem či žiješ. No potrebujem aby si si aspoň tento mail prečítala. Dúfam,že si ho automaticky nevymazala a čítaš ďalej. 
Chápem,že si na mňa nahnevaná a máš na to právo. Správal som sa sebecky keď som sa utiahol do svojho sveta a teba nechal len tak. No tvoju mamu som miloval najviac na svete a jej strata bola pre mňa obrovská a keď som videl teba nemohol som si pomôcť, strašne mi ju pripomínaš.

A teraz k tomu prečo ti píšem. Ide o Mack Company. Spoločnosť tvojej mamy padá ku dnu a nedarí sa mi ju zachrániť. Viem čo pre teba tá spoločnosť znamená a tiež veľa znamená pre mňa. Je to spomienka na ňu. Banka mi nedá pôžičku na to aby som ju mohol dostať späť na hor. No našiel som jedno riešenie ako ju zachrániť. Jeden dosť veľký podnikateľ by bol ochotný nám pomôcť no má to jednu podmienku, ktorá je myslím celkom prijateľná pre všetkých. No nechcem sa s tebou o tom baviť takto,takže by som bol rád,keby si čo najskôr priletela do Londýna. 

Budem rád keď mi odpíšeš a udáš svoj dátum príchodu aby som mohol zariadiť stretnutie s tým pánom.
Prosím, pomôž zachrániť maminu firmu.
Otec.

Má pravdu,mamina firma pre mňa znamená až príliš. No som schopná sa vrátiť na to miesto ? 

Čakaj ma o dva dni. Briana.  

Napísala som a klikla na odoslať.

Čo myslíte o akú podmienku pôjde? :D