I am not okay (Dokončené)

35.Časť

Nikdy som si nemyslela,že skončím ako psychicky labilný ľudia. Nechápala som,prečo si zámerne ubližujú. No teraz to už chápem. Tá bolesť proste nejakým spôsobom musí ísť preč a toto je jediný spôsob. Možno za sebou nechám pár ľudí ktorým budem aj chýbať,ale oni to bezo mňa prežijú.

Matt sa aj tak vracia do New Yorku a ja by som ho tu len zdržovala. Takto môže odísť a žiť ako predtým. Predsa len už má svoj život má tam a sem prišiel len kvôli tomu aby ma našiel. Podarilo sa a teraz môže pokračovať vo svojom živote. Ja by som mu bola len na príťaž.

Otec si ani nevšimol,že som u Matta, nechýbam mu,ocitol sa vo vlastnom svete. Aj keď to pre neho bude dvojitá strata,nejako to prežije.Je silný,škoda,že som nezdedila jeho povahu ale maminu.

Sebastián, čo si mám o ňom myslieť? V jednej chvíli mi hovorí že ma miluje, potom som len stávka,smeje sa mi a potom ma zas miluje? Neviem čo je pravda a bolí ma nad tým premýšľať. Moja psychika utrpela až moc veľké škody a každá myšlienka na to pekné,ma zožiera za živa. Myslela som že medzi nami to bolo silné, bol pre mňa všetkým, teraz neznamená nič . Pre neho to všetko boli len prázdne slová, jeho milujem neznamenalo nič. Moje srdce to nezvládlo a preto robím to čo robím.Nechcem sa vrátiť na školu kde si na mňa každý bude ukazovať prstom,že som bola naivná. To viem aj bez nich.

Nepotrebujem mať to čo na začiatku. Chcem byť voľná a to sa mi tu nepodarí.

Papier na ktorý som napísala všetko čo som chcela som preložila a položila na posteľ. Postavila som sa a vošla som do kúpeľne. Keď som sa uvidela v zrkadle chcela som plakať. No načo roniť ďalšie slzy? Už ich bolo dosť a nik ich nie je hoden.

Jeden,druhý,tretí krát. Tá bolesť čo mi prúdi telom je oslobodzujúca. Krv mi stekala po ruke a a pomaly mi otupovala všetky zmysli. Odpúšťam mu. Odpúšťam všetkým čo mi v živote ublížili. Na čo v sebe držať všetky tie nenávistné pocity? Nikomu to nerobí dobre.

Oprela som sa o kachličky a zatvorila oči. Prestávala som vnímať čo sa okolo mňa deje. Možno sa mi zdalo,že niekto prišiel a možno nie. Nechala som sa unášať na vlnách slastného pokoja.

Cítila som ako ma niekto vzal do náruče a zanechával mi jemné bozky po tvári,no ja som nemala silu otvoriť oči. Počula som slová,no nedokázala som rozoznať čo znamenajú. Dostávala som sa tam, kam som chcela. Preč od všetkých a všetkého. Niečo mokré mi padalo na tvár,neriešila som to. Chcela som mať už len pokoj a byť vo vlastnom svete.

Pár krát sa mi pred očami mihlo svetlo,no potom už nastala len tma.

O mesiac

,,Máš všetko?" Opýtala sa ma Anna. ,,Už sa ma to pýtaš asi stý krát." Zasmiala som sa. ,,Opatrnosti nie je nikdy dosť." Zvážnela. A ja som vedela na čo myslí. ,,Je to v poriadku." Odpovedala som aj keď nebolo. Za posledný mesiac sa toho udialo až príliš.

Môj nevydarený pokus o samovraždu zmenil každú osobu v mojej blízkosti. Matt ma nechce nechať samú,stále ma kontroluje. Otec sa ako tak prebral zo svojho sveta ale stále to nie je to čo bývalo. Anna priletela z Montany hneď ako sa dopočula čo som urobila. Vlastne všetci v mojom okolí sa o mňa stále boja. Vedia,že aj keď sa snažím tváriť v poriadku, opak je pravdou.

Stále ma to bolí aj keď sa na to snažím nemyslieť. Každý sa dáva pozor aby sa v mojej blízkosti nevyslovovalo jeho meno. Sebastián. Vždy keď naňho pomyslím ma pichne pri srdci. Matt mi prezradil,že to on ma našiel vtedy v kúpeľni. To len vďaka nemu som stále na žive.

Keď som bola v nemocnici dokonca ma prišli pozrieť aj Luk a Jake. No on sa tam neukázal. Luk mi povedal,že sa zrútil a chce ma nechať žiť. No ja som stále dúfala,že ho uvidím. Aspoň na malý okamih zazriem a pozriem sa mu do očí. No nič také sa nestalo. Celý mesiac som ho nevidela,nechodil mojim smerom, nemal so mnou hodiny proste nič. Akoby ani nikdy neexistoval. Jediná spomienka naňho je fotografia ktorú mám schovanú v denníku.

Keďže som zmeškala maturity,riaditeľka mi vybavila mimoriadny termín aby som nemusela čakať zase do septembra. Zlatá to osoba. Teraz mám po maturite a rozmýšľam čo s mojim životom ďalej. Podala som si pár prihlášok na Univerzity tak čakám na odpovede.

,,Čo si aká zamyslená?" Objavil sa pri mne Matt. ,,Len premýšľam čo ďalej." ,,A na čo si prišla?" ,, Zatiaľ na nič,ale chcela by som si spraviť nejaký vysokú,nech mám aj nejaké to vyššie vzdelanie aby si sa za mňa nemusel hanbiť." Zasmiala som sa a Matt spolu so mnou.

,,Niekto tu má dobrú náladu ako vidím,no povedzte aj mne, nech sa zasmejem."

,,Anna! Ehm, ja-ja už pôjdem a nechám vás." Povedal Matt a doslova od nás ušiel. ,,To mu sa čo stalo?" ,, Je podľa všetkého zamilovaný." Odpovedala som s úsmevom. Už dávnejšie som si všimla,že môj braček pokukuje po mojej kamarátke a vždy je v jej prítomnosti nervózny. ,,Nekecaj a do koho?" Opýtala sa. No ako vidím najväčší odborník na chlapov si nevšimol,že sa niekomu páči,tak to ma podrž. ,,Ty to nevieš sestrička?" ,,O čom to hovoríš?" ,,O tom aká je láska nevyspytateľná. " ,,Stále nechápem."

,,Tak to budem mať pekne blbú sestru." Tvárila sa nechápavo,no potom jej konečne svitlo a vypleštila na mňa oči. ,,On- on,naozaj?" Začervenala sa Ann. Takže som si dobre myslela,že chémia prebehla u oboch. Teším sa s nimi. Nech sa aspoň oni dočkajú svojho happy endu keď mne dopriaty nebol.

,,Neviem ako ty Ann,ale ja by som rada konečne upustila toto miesto. Tráviť tu mesiac, nie je bohviečo aj keď Matt je dosť štedrý sponzor." Zasmiala som sa a konečne som opustili nemocnicu.

Strávila som tu celý mesiac kým si doktori boli istý,že som na tom psychicky dobre. Ako som sa dozvedela Matt financuje túto kliniku takže ako jeho sestre mi bola pridelená špeciálna starostlivosť a najlepšia izba. Dostala som aj mimoriadne voľno keď ma pustili aby som si spravila maturitu. Ale inak som celý čas trávila tam.

Vyšli sme na parkovisko kde na nás čakal Matt a Theo. Oni dvaja spolu s Ann sú to najlepšie čo ma v živote stretlo. Neviem si predstaviť čo by som bez nich robila.

Nastúpili sme do auta a vydali sa smer Mattov dom. Ako sme vychádzali z parkoviska všimla som si skupinku chalanov. Sedeli pri parku a na niečom sa smiali. Potom som si všimla že ich poznám. Boli to oni. A bol tam aj on. Usmiala som sa sama pre seba keď som si všimla, že sa práve bozkával s nejakou blondínkou.

,,Buď šťastný,Bastián." Zašepkala som.

Večer čakajte epilóg :)