I am not okay (Dokončené)

28.Časť

,,Ja som ti povedala môj príbeh o láske, čo ty ,je tu nejaká ktorá ovládla tvoje srdce?"

,,To je zložitý príbeh, aj by som ti ho povedal ale nie tu. A nechcem aby si sa so mnou prestala baviť.Vieš je to iné než u ostatných. "
,,Rozumiem, čo tak si zájsť na čaj a tam sa lepšie spoznať?"
,,Rande? Od teba Bee?" Zasmial sa.

,,Skôr kamarátske stretnutie kde sa lepšie spoznáme. A Bee?"
,,Nepáči sa ti to?"
,,Nie o to nejde,je to milé,len je to nové."

,,S novým človekom musí prísť aj nová prezývka,nemyslíš?"

,,Keď to hovoríš ty. Tak pôjdeš?"
,,Rád."

,,Bria?" Ozval sa za nami Lukov hlas.

,,Ospravedlníš ma na moment Theo?"
,,Jasné,počkám ťa pred školou."
Prikývla som a otočila sa k Lukovi.

,,Deje sa niečo?"

,,Prečo to robíš?"
,,Robím čo?"
,,Bavíš sa s ním,ideš s ním na ples ničíš tým Sebastiána."

,,Akože mi chceš povedať,že mám zakázané mať kamarátov?"
,,Nie, len ubližuješ mu."

,,A keď on ubližuje mne to je v poriadku? Je v poriadku keď mi klame do očí,zahráva sa so mnou a neverí mi natoľko aby mi povedal pravdu?"

,,Lenže ty tu pravdu nechceš vedieť."
,,Ty! Ty vieš o čo ide však!? Ty vieš čo mi tají."
,,Viem ale nepoviem ti to.To musí urobiť len on. Nik iný na to nemá právo."

,,Tak mu láskavo odkáž,že ak bude schopný mi povedať pravdu ja budem schopná sa k nemu vrátiť. Milujem ho a to sa nezmenilo ani teraz. Len už viac nechcem žiť v tajomstvách. Nech mi to povie a ja sľubujem,že ostanem s ním nech sa deje čokoľvek. Lukas veď ja bez neho nedokážem existovať, celý víkend som revala a hádala sa sama zo sebou prečo som to urobila. Dávala som si dohromady pre a proti prečo by som sa k nemu mala vrátiť,no bohužiaľ vždy mi vyšlo viac proti tomu. Tak ma láskavou nepoučuj že som spravila chybu."
,,Poviem mu to,ale ak ti to povie...skús mu dať šancu. Je to pre vás oboch dosť ťažké byť bez seba tak prečo si to sťažovať? Uvažuj prosím."
,,Dobre,ale už musím ísť."
,,Nerád to hovorím ale skús sa zabaviť." 

Zasmiala som sa ale prikývla som. Zakývala som mu a vydala sa za Theom.

,,Tak tu si. Už som si myslel,že si mi ušla."
,,Ja neutekám. "
,,To bol kamarát?" Opýtal sa.

,,Aj tak sa to dá povedať. Je to najlepší kamarát Bastiána. A jediný normálny človek z tej skupiny."

Kráčali sme k malej ale útulnej kaviarni. Mám to tu rada,vždy je tu súkromie a príjemná atmosféra.

Objednali sme si a usadili sa do pohodlných kresiel.
,,Tak kde začať?" Zasmial sa  a ja spolu s ním.
Som z Oklahomy a do Londýna sme sa presťahovali kvôli moje babke. Už je starší človek a nechceme ju dať do domova. Tak sme sa rozhodli presťahovať sa za ňou. 

A aby som nadviazal na tvoju otázku v škole,kamarátok som mal vždy veľa. Ale len kamarátok. Musíš uznať,že v mojom vzhľade nie je problém, ale ten problém je vo mne.  To čo ti poviem nie je tajomstvo ale aj tak by som bol rád keby sa to hneď nedozvedela celá škola.Poviem ti to pretože ti verím a chcem aby si časom začala veriť aj ty mne. 

Mňa dievčatá nikdy nejako nepriťahovali." 

Ostala som naňho civieť s ústami dokorán. Čakala som všeličo ale toto naozaj nie.

,,Ty mi chceš povedať,že..že si gay?"
,,Šokovaná? To ti verím ale áno. Vadí ti to?"
,,Nie,nie ja nemám žiadne výhrady voči takým ľudom,len sa mi tok tebe proste nehodí."
,,Som na to až priveľmi pekný však?"