I am not okay (Dokončené)

27. Časť

Už je to tretí deň čo som ho nevidela a ani som o ňom nepočula.

V škole nie je a chalani na mňa ľútostivo pozerajú.

Snažím sa si nahovoriť,že ma nezaujíma kde je a čo robí. Veď predsa som si toto sama vybrala. 

Ale nebudem si klamať. Celý víkend som doma prerevala ako malé decko. Chýbajú mi chvíle s ním,jeho bozky,objatia a jeho smiech. Chýba mi on celý.

Nehovoril náhodou pred odchodom,že toto nie je koniec? Že sa ma tak ľahko nevzdá ? 

Kde je teraz? Víkend prešiel až prirýchlo a teraz trčím v škole kde na mňa všetci zazerajú. A vlastne sa im ani nečudujem,pretože vyzerám naozaj hrozne. 

Keď som sa ráno uvidela v zrkadle sama som sa seba zľakla. Veľké červené oči od neustáleho plaču,kruhy pod očami z nedostatku spánku a každý vlas na inú stranu. Snažila som sa to nejako zakryť ale moja snaha vyšla na zmar. To ako som na dne sa proste zakryť nedá.

Viem,že je to zväčša moja vina ale nejaký ten podiel má na tom aj on. Keby mi bol schopný povedať pravdu,odpustila by som mu nech je akákoľvek .Možno by som urobila sprostosť no odpustila by som mu. No on si vybral ďalej pokračovať v tajomstvách a to ja nevydržím. Ja chcem istotu skutočnosti ktorú mi on nemohol dať. 

Keby som aspoň vedela či ho to bolí rovnako ako mňa. Či prežíva tú istú bolesť ako ja.

No to ja bohužiaľ neviem. Nie je v škole tak nemôžem posúdiť jeho stav cez to ako vyzerá. Je zničený alebo si niekde užíva,že sa ma konečne zbavil. 

Profesorov výklad prerušilo otvorenie dverí. Nezaujímalo ma kto prišiel tak som si aj naďalej čmárala do zošita. No potom som sa akoby prebrala z tranzu a stačila na to len jediná veta.

,,Choďte si sadnúť tam dozadu k Briane. Teraz pracujeme v dvojiciach takže sa jej budete hodiť." 

Vzhliadla som k profesorovi a uvidela som pri ňom neznámeho chalana. Nový študent. Paráda. Pomyslela som si a v duchu som sa ironicky zasmiala. 

,,Ahoj,som Theo." Ozvalo sa vedľa mňa. Len som prikývla a ďalej sa venovala svojmu akože pracovaniu. ,,Ak by si mi povedala,čo máme robiť rád by som ti pomohol." Skúsil to znova. Neochotne som sa otočila jeho stranou že mu niečo poviem keď v tom sa znovu otvorili dvere a môj pohľad pristál na osobe ktorou bola moja myseľ zaneprázdnená celú hodinu. Tak predsa prišiel. 

Z profesorových rečí si nerobil nič a pokojne si vykračoval k chalanom. Ani raz sa na mňa nepozrel čo mi dosť ublížilo.

Všimla som si ruky ktorá sa snaží upútať moju pozornosť tak som si len porazene vydýchla a začala sa venovať Theovi. ,,Prepáč ale dnešná hodina pre teba asi nebude nijak pracovná. Sama neviem čo máme robiť takže prepáč. " Počula som svoj hlas.

,,To je v pohode. Vyzeráš unavene stalo sa niečo?"
,,Prečo myslíš že ti to poviem?" 
,,Lebo ma nepoznáš a takým ľuďom sa spovedá najlepšie?" Opýtal sa na na čo som sa mierne usmiala. Lepšie som si ho prezrela a všimla som si,že je to celkom pekný chalan. Jeho čierne vlasy mu padali do čela a tak zakrývali jeho oči. Neuvedomovala som si čo robím a natiahla som ruku k jeho vlasov ktoré som mu následne odhrnula z očí. Mal ich nádherné. Nebesky modré a práve sa do mňa zarývali pohľadom. Rýchlo som ruky stiahla preč plne si uvedomiac čo vlastne som urobila. 

,,Prepáč, j-ja, prepáč ale musela som." Zahabkala som na čom sa Theo zasmial. 

..V pohode,len ma to prekvapilo, ale od takého pekného dievčaťa si to nechám ľúbiť. " Usmial sa na mňa.