I am not okay (Dokončené)

15.Časť

Domov som sa prihnala ako veľká voda za čo som si vyslúžila udivené pohľady rodičov. Prekvapene som zastala v pohybe, pretože ich som doma rozhodne nečakala. ,,Ahojte? " povedala som opatrne. Mať oboch rodičov doma sa nestáva tak často, takže teraz to bolo nečakané.,, Deje sa niečo?  " Opýtala som sa keď sa na mňa stále bez slova pozerali. ,,Musíme sa porozprávať . " Ozval sa konečne otec. Niekto má problém. Ozvalo sa moje podvedomie. ,,Urobila som niečo? " ,,Áno aj nie. Ide i nášho nového suseda. " ,,O Matta? " ,,Poznáte sa? "Opýtal sa ma prekvapene otec. ,,Áno,teda tak trochu . ",,Aby sme nechodili okolo horúcej kaše, poviem ti to na rovinu," chopila sa slova mama,, neželáme si aby si sa s ním bavila alebo stretávala. "Ostala som ohromená. Čože?  ,,Prečo? " ,,Nie je dôležité prečo. Lebo sme to povedali. A pokiaľ bývaš pod našou strechou,budeš robiť čo ti povieme. " ,,Naozaj?  Tak to som veľmi zvedavá ako chcete zariadiť aby som sa s ním nebavila. " Skríkla som a rozbehla sa do izby.

Denníček,
čo som im urobila že sú ku mne takí?  Aby si bol v obraze reč je o mojich rodičov. Neviem čo im teraz sadlo na nos ale,majú nejaký problém s Mattom. Bez okolkov mi oznámili, že si neželajú aby som sa s ním stretávala alebo rozprávala. Ale prečo?  To jediné mi vŕta v hlave. Nedali mi žiadny rozumný dôvod na svoje rozhodnutie. Jednoducho mi to oznámili a bolo. Bez námietok.
Tak ma naštvali, že som skoro zabudla na situáciu so Sebom. Pripravil mi nádhernú "oslavu " narodenín na školskej streche. No a keď sme sa bozkávali bol to ten najkrajší pocit na svete. No všetko sa pokazilo keď prišiel chtíč. Chcela som aby sme pokračovali ďalej a to bolo.. iné. Ja som sa s ním chcela milovať. Chcela som aby moje po prvé bolo s ním. A toho sa bojím. Že ak mu dám svoje srdce zlomí ho a pošliape. Že som sa k nemu až moc pripútala aj keď neviem ako som na tom u neho ja.

Zavrela som denník a rozhodla sa ísť pripraviť do školy. Nechcela som sa zaoberať myšlienkami čo by bolo keby...

Hneď ako som otvorila svoj zošit na všetko,upútal moju pozornosť nadpis s názvom rodina. Čo ma nezabije to ma posíli (y/i ?) tak sa to hovorí nie? Tak poďme na to.

 Rodina

Slovo ktoré pre mňa nemá žiadny význam. Pýtate sa prečo? Odpoveď je jednoduchá. Keď ste dieťa podnikateľov alebo jednoducho bohatých rodičov,detstvo a celý váš život nie je jednoduchý. Pre mňa je to najväčšie prekliatie na svete. Rodičia skoro stále pracujú a nebývajú doma. No a ak sa stane zázrak a spomenú si že majú aj dieťa  tak je to divné. Nemáme medzi sebou ten správny vzťah aký by mal medzi rodičom a dieťaťom byť. Nastane medzi nami to trápne ticho alebo si vymeníme len pár základných fráz. Nikdy sme po večeroch nesedeli pred telkou, nechodili na pizzu alebo nehrávali spoločenské hry. Nerozprávali sme sa spolu,nerozoberali sme ako bolo v škole alebo či sa mi niekto páči. Nie. Keď som niečo chcela nechali mi kreditku s kódom,že si to mám ísť kúpiť. Raj na zemi ? Pre niekoho možno. Veď kto by to nechcel,však? Komu sa páči počúvať trápne reči mamy keď domov privediete frajera alebo sledovať otcove nenávistné pohľady tipu " ublížiš jej a si mŕtvy,lebo ona je moja princezná ".  Asi nikomu,no mne to chýba. Nikdy som nezažila to práve rodičovské objatie. Keď som prišla domov so slzami,neriešili to. Mávli rukou,povedali si že sú to tie pubertálne zmeny a bolo vyriešené.

 Moja rodina boli skôr operky,ktoré som mávala ako náhradu za neprítomnosť rodičov. To oni my vychovávali a nie rodičia. Tí ktorí mali byť mojou oporou ňou neboli. Nahrádzali ich cudzí ľudia. No ale aj tak som ich milovala. Boli cudzí to áno ale pre mňa znamenali všetko. 

Jediná pravá rodina pre mňa je babka. Ona sa o mňa naozaj zaujíma. Vypočuje ma keď ma niečo trápi. A spolu so mnou krúti hlavou nad mojimi rodičmi.  Okrem nej nemám nikoho. Nemám súrodenca, tetu,uja,sesternice alebo bratrancov. Aspoň o nich neviem. Moji rodičia sa k tejto téme nevyjadrujú a ja som to doteraz ani neriešila. Nemala som na to dôvod. No teraz, keď píšem tieto riadky sa cítim osamelo. Pretože až teraz som si naplo uvedomila,že okrem babky pre mňa idilka vysnenej rodiny je nereálny sen.

Konečná bodka. Teda ešte nájsť nejakú vhodnú fotografiu a občiansku mám uzavretú.  Zišla som dole do obývačky a zo šúflíka som vytiahla rodinné albumy. Hádam tam nájdem aspoň jednu normálnu fotku. ,,Hľadáš niečo ?" Ozval sa za mnou otcov hlas. Prišlo to tak nečakane,že som na mieste podskočila. ,,Len nejakú spoločnú fotku - na občiansku. " ,,Aha." Povedal a odišiel do pracovne. Sadla som si na gauč a začala som listovať. Bolo tu mnoho pekných fotiek,čo ma dosť prekvapilo. Svadba rodičov, spoločenské akcie, moje narodenie, fotky z narodením a podobne. Ale nebolo tu nič čo by sa mi hodilo.  Tak som otvorila druhý album. No hneď na začiatku som pochopila,že to je album z maminých školských čias. Chcela som vedieť ako vyrastala tak som listovala ďalej. Už som bola skoro na konci keď ma upútala jedna fotka. Bola na nej mama a nejaký muž. Vyzerali šťastne. To by ma až tak veľmi neprekvapilo keby mama nedržala v náručí dieťa, a môžem odprisahať na čo len chcete,že ja som to nebola.  A ten muž ani zďaleka nebol môj otec.  Vybrala som fotku z obalu a poriadne som si ju prezrela. Vyzerali šťastne. No kto to je??!  Obrátila som ju na zadnú stranu a ostala som sa na ňu pozerať ako keby do mňa udrel blesk. Môj a Theov malý poklad. Náš Matthew. Stálo tam napísané.

Slzy sa mi tlačili do očí no ja som ich potlačila. Ja som to tušila.Tušila som,že mi klame a vie kto je jeho sestra. Tie jamky v lícach by som spoznala kdekoľvek. Prečo mi to nepovedal ? Zobrala som fotku a vybrala som sa za mamou do kuchyne. ,,Aký je hlavný dôvod aby som sa nebavila s Mattom ?" Opýtala som sa na rovinu mami. ,,Nechápem o čom to hovoríš. Jednoducho si to neprajem a tak to bude. " ,,Pýtam sa naposledy, Prečo sa s ním nemám baviť?!" ,,Briana odpusť si ten tón keď sa rozprávaš s matkou." Vošiel do kuchyne otec. ,,Páni to je asi najdlhšia konverzácia za celý život,ak nerátam to dnešné poučovanie s kým sa mám stretávať a s kým nie. No naspäť k veci. Prečo mám zakázané baviť sa s Mattom ?"  ,,Toto je absurdné,odmietam- " ,,To ja odmietam počúvať vaše klamstvá. Už nie!" ,,Briana-" ,,NIE." Skríkla som a ukázala som fotku mame. Tá keď ju uvidela zbledla ako stena a neveriaco sa na mňa pozerala. Keď ju uvidel otec zaťal sánku a mne bolo hneď jasné,že o tom vedel. ,,Klamali ste mi! Zatajili ste predo mnou brata! " ,,Áno,to si chcela počuť? Ten sused je tvoj brat,už si spokojná ?!" Skríkla po mne mama. ,,Dokonalo spokojná." Odpovedala som až príliš pokojným hlasom na moje citové rozpoloženie.

 Očkom som si všimla,že už je jedenásť hodín večer ale vôbec ma to netrápilo. Zobrala som si kabát z vešiaka a zamierila som si to o pár domov vyššie.

Videla som,že ešte svieti a tak trochu mi odľahlo. Nechcela som ho zobudiť,predsa len sme rodina. Rodina, preboha ja má Brata! 

Nestihla som nad tým viac uvažovať,pretože som stála pred Mattovými dverami a videla som ako moja vlastná ruka sa zdvíha s stláča zvonček. Po pár sekundách sa otvorili dvere a stál v nich prekvapený Matt. ,,Bria? A-ahoj. Čo tu robíš, stalo sa niečo? " ,,Áno stalo. Chcem sa ťa niečo opýtať. Otázka života a smrti. No máš len jednu šancu. A to odpovedať po pravde inak si pre mňa stratený,rozumieš?" Videla som ako ťažko preglgol no prikývol. ,, Kto je tvoja sestra? A nepokúšaj sa klamať,spoznám to ver mi." 

,,Ja..."

Som zlá ja viem :D Čakali ste to ? Čo myslíte aká bude Mattova reakcia ? 

PS. Kde sa tu vzalo cez 2 000 reads? Preboha ja vás asi milujem, lásky moje :D  Ďakujem,že čítate tento príbeh. Ste moja motivácia pokračovať aj keď na to niekedy nemám chuť. Naozaj ďakujem :))