I am not okay (Dokončené)

27.Kapitola

Túto časť venujem každému kto ma nechcel zabiť :D :D 

Sebastián

,,Bria ja som to tak nemyslel." Povedal som. Tak toto som naozaj prehnal. Nechcel som jej to povedať. Predsa len vďaka mne sa zničilo ich priateľstvo. No vtedy keď sa to stalo som bol hrozne opitý a neuvedomoval si čo robím. A to že som si nič nepamätal to ešte len zhoršovalo.

 Pomaličky sa mi začína vracať pamäť no Brii som to nepovedal. Nechcem aby si robila zbytočné nádeje že sa všetko vráti do starých koľají. Na to je už príliš neskoro.  Moc som to dosral. 

A tak som len stál pred ňou sledoval ako plače pretože jej moje veľmi ublížili a ja som nemohol nič spraviť aby som to odčinil. ,,Bria-"

 ,,Nie naozaj ma nechaj na pokoji, mala som ťa počúvnuť vtedy keď si sa chcel rozviesť. Mala som podpísať tie hlúpe papiere a odísť čo najďalej. No nie,ja som bola zas hlúpa a verila som,že všetko bude v poriadku. Milovala som ťa,vieš?  Chcela som mať s tebou rodinu a byť šťastná. Je pravda,že boli chvíle kedy som si pripadala ako najšťastnejší človek na svete a nemohlo nám byť lepšie. No potom sa stalo toto a všetko sa pokazilo. 

Ja som sa snažila s tebou vychádzať aj tak, no ty sa ku mne zakaždým správaš tak hnusne a mňa to zraňuje. Ale čo, tebe je to jedno. Takže ako si preješ. My dvaja spolu žiť nemôžeme, takže je koniec aj keď ten už nastal pred troma mesiacmi. 

Mám sa ísť obliecť a robiť ti pekný doplnok?  Môžeš na to zabudnúť. " Povedala s pokojom v hlase pričom mi stále pozerala do očí. Zrazu som pocítil v hrudi bolesť a uvedomil si čo sa stalo. 

Jej láska sa zmenila na čistú nenávisť a mňa aj keď si nepamätám čo sa za posledné dva roky stalo, pichlo pri srdci pretože som si uvedomil dve veci. Po prvé, že som ju stratil a po druhé,že ju naozaj milujem.

 Briana

Sledovala som ho ako na mňa pozerá a na chvíľu som si aj myslela že ho to mrzí.No to sa mi určite len zdá. My už nikdy nebudeme šťastný pokiaľ budeme spolu. ,,Ak by si mohol,vezmi si veci a nechaj ma samú. Nechcem ťa vidieť, aspoň nie teraz." Hlesla som načo on bez slova opustil spálňu. 

Ja som si ľahla do postele a po prvý krát som sa v nej cítila opustene. Cítila som ako mi po lícach stieklo pár sĺz  pretože som vedela čo ma čaká. V tomto dome ja už nemám čo robiť. A s pocitom,že toto je moja posledná noc v tejto posteli som zaspala.

Ráno som sa zobudila s kruhmi pod očami a úplne nevyspatá. No len čo som sa posadila na posteli som sa rozutekala na rande so záchodovou misou. Moja ranná nevoľnosť sa totižto znovu ozvala. Umyla som si zuby, vlasy zviazala do copu a obliekla legíny a voľný svetrík.  Rozhodla som sa že najlepšie bude ak nebudem odkladať veci na neskôr tak som vytiahla zo skrine kufre a začala baliť svoje veci. 

Keď som balila fotky, skoro som sa znovu rozplakala. Tie časy keď sme boli spolu boli krásne no už sa nevrátia. Práve som zapínala posledný kufor keď som z dola začula hlas svojho svokra. S povzdychom som si vzala kufre a posledné veci do ruky a vybrala sa dole. 

Krabice so spomienkami a jeden kufor som naložila do kufru auta a vrátila sa dnu pre zvyšné dva kufre. ,,Briana. Poď sem prosím ťa, potrebujem sa s tebou porozprávať." Objavil sa v obývačke Sebastiánov otec. Bez slova som ho nasledovala a sadla si do kresla a čakala čo sa bude diať.

,,Odchádzaš." Poznamenala akoby sa nič nedialo. ,,Áno." 

,,Ty chceš naozaj všetko skončiť?" " ,,Áno,on už ma nemiluje. Vlastne on si ani nepamätá naše posledné dva roky! Nepamätá si našu lásku,naše šťastie.Neznáša ma. Nemá zmysel v tejto hre pokračovať. Včera mi dokonca povedal,že ma odviedol z mojou najlepšou kamarátkou. Ja už viac nevládzem." ,,Tak potom rátaj s tým, že ak sa rozvediete, z našich peňazí neuvidíš ani cent !"Tak nejako som práve toto čakala. ,, Mňa nezaujímajú vaše peniaze! Mám ich dosť aj bez Vás.Len chcem aby bol šťastný.Aby si mohol vybrať konečne svoju cestu života bez toho aby mu ju niekto určil.Mali by ste konečne pochopiť,že nemôžete nikomu určovať jeho život." ,,Si hlúpa. Čo ak si spomenie? Bude ťa nenávidieť,bude to považovať za zradu." ,,Zradu? Vy beriete to,že keď necháte milovanú osobu ísť za svojím šťastím zradou? A prečo vlastne tak veľmi chcete aby naše manželstvo trvalo aj naďalej? Veď máte čo ste chceli! Nemáte ma radi tak isto ako ja nemám rada vás. Veď moje manželstvo s vaším synom bol čisto len obchod." ,,Mýliš sa. Ja ťa mám rád. Syna si mi zmenila na nepoznanie. Naučila si ho milovať a správať sa zodpovedne.A obchod to bol len na začiatku. Ťažko sa mi to priznáva,no naozaj sme si ťa všetci obľúbili." Nemám slov. On naozaj priznal,že ma má rád? To som od svojho svokra naozaj nečakala. Vždy mi vyčítal,že neviem nič poriadne urobiť aj keď to nebola pravda. A teraz,keď sa blíži všetkému koniec mi povie,že ma má rád. ,,Viete,neboli ste práve najmilší svokor akého si nevesta môže priať,ale aj tak ste boli pre mňa veľkým vzorom. Nahradili ste mi otca,keď ma ten môj zradil.Aj ja som si vás obľúbila."

,,Si si teda istá tým čo ideš urobiť?" ,,Úplne. On ma už nemá rád. Ako som povedala zabudol a doktori povedali,že je minimálna šanca,že si znova spomenie. Keď vidím tu nenávisť v jeho očiach ničí ma to.Nemôžem sa na to pozerať. Vidieť ako sa mi snaží vyhnúť,nezostať so mnou v jednej miestnosti. Aj keď som tehotná, nevládzem tu s ním ostať." Hlesla som.

,,Ty ho stále miluješ,však?" ,,Áno a preto to aj robím. Keby som to nechala tak ako to je a skúsila počkať, či sa všetko vráti do poriadku... Pochopte ma prosím." ,,Ja ťa chápem dcérenka." To som už nevydržala a z očí sa mi pustili vodopády sĺz. Dcérenka- tak mi už nikto dlho nepovedal.
,,Zbohom."
,,Zbohom a veľa šťastia,budeš ho potrebovať.No nezabudni, čakáš moju vnučku, čokoľvek budeš potrebovať naše dvere sú ti otvorené."

Prikývla som a zobrala som si kufre a opustila som náš dom. Dom v ktorom sme prežili všetko dobre,no aj to zlé. Otvorila som auto a naložila som si doň posledné kufre. Nasadla som do vnútra a naštartovala som. Posledný krát som sa pozrela na dom a v okne som uvidela svokra so slzami v očiach. Táto chvíľa nezanechala chladného nikoho. No vlastne len jedného. Môjho milovaného manžela ktorému sa srdce znovu premenilo na kameň.

Rozvodové papiere pošlem na súd a keďže  mi patríme k významnej rodine,nie je potrebné aby som tam bola.Nepotrebujem znovu vidieť jeho. Trvalo mi dosť dlho kým sa mi podarilo dobyť pevnosť v okolí jeho kamenného srdca. Neviem či by som to zvládla znovu.
Teraz on môže ísť za tým čo chce,a nie mať to čo mu bolo nanútené.
Aj keď mi trhá srde opustiť ho, urobím to. Zabudnem naňho a začnem od začiatku. Veď keď ste bláznivo zamilovaný urobíte čokoľvek pre toho druhého. A ja pre šťastie mojej lásky som schopná všetkého.Vyprázdnila som si hlavu od pochmúrnych myšlienok s vydala sa za novým začiatkom. Za začiatkom len s mojou malou princeznou a znova bez Sebastiána Anthonyho Prizea.

Koniec! Kto chce Happy end? :D 
Bria+ Adam ? alebo Bria a Seb? :D 

Večer bude epilóg!!  Som zvedavá na vaše názory :)