I am not okay (Dokončené)

6.Časť

Rozhodla som sa dnes pridať ešte jednu časť.Je kratšia tak ju môžte brať ako taký bonus :) Príjemné čítanie :)

Milý denníček,

Viem,že som ťa dlho zanedbávala tak sa to teraz pokúsim napraviť. Vieš aj keď si len kniha papiera mám pocit,že sme spolu spojený. Čo je aj vlastne pravda,keďže poznáš moje pocity. Raz,keď budem staršia sa na tomto asi zasmejem,ale nevadí. Teraz ako dovolíš,vypíšem sem svoje pocity,ver mi je ich celkom dosť. 

Takže po prvé : V nedeľu (dnes je streda ) mi rodičia oznámili,že odchádzajú na dva týždne preč. Vraj majú nejakú súrnu prácu mimo mesta. No lenže asi sa v nich pohlo svedomie a ako dozor mi sem poslali babku. Tak teraz nie aby som si mohla užívať svoj nový rebelantský,slobodný život, musím byť doma v určitom čase ( niežeby som niekam chodila),pravidelne jedávať . Nie je to až tak zlé,len na to nie som zvyknutá. Rodičom je jedno kedy jem a kedy sa vrátim. Ale babke nie. Horšie je na tom to,že je veľmi všímavá. Vie,že sa niečo deje. Pár krát sa to zo mňa aj skúšala dostať,no keď zistila,že to je márne nechala to tak. 

Po druhé:  Od mojej premeny sa o mňa v škole začalo zaujímať viac ľudí. Je mi to celkom nepríjemné,pretože predtým si o mne len v tichosti šuškali,ukazovali na mňa prstom,no teraz prejavujú záujem sa so mnou spriateliť. Neviem čo si mám o tom myslieť. Kým som chodila oblečená ako sivá myš, nestála som im za to sa so mnou dávať do reči. Ale ako som sa začala obliekať živšie a modernejšie,supy sa ku mne prihrnuli ako na korisť. 

Po tretie: Všetko sa mi zdá ..neviem ako to mám opísať. V hlave sa mi všetko mätie. Hlava mi hovorí jedno no srdce druhé. A to je ten najväčší problém. So Sebom je odrazu všetko inak. Je ku mne milý a pozorný a z toho mám strach.Včera som volala s Ann a povedala som jej to. Varovala ma ako už niekoľko krát,že sa jej to nepáči. No ja neviem čo mám robiť a mám taký pocit,že tá náhla pozornosť zo strany spolužiakov ale aj deciek zo školy je zväčša aj kvôli Sebovi. Keďže  sa kamaráti so mnou,som akoby niečo viac. No ako som už písala denníček, je to zložité.

Po štvrté: Ide o moju drogu. Závislosť na bozkoch od Sebastiána Prizea. Nie je to smiešne? Chalan ktorý mi ničil život je moja droga. Odvtedy čo sme sa bozkávali v kabinete matikárky som už jeho pery necítila. Mám pocit akoby mi to už liezlo na nervy. Keď som v jeho blízkosti,chveje sa mi žalúdok. Neviem sa pokojne správať. Jeho oči ma zakaždým hypnotizujú a pery... bože tie pery až volajú nech ich pobozkám. Včera sme sedeli na obede - spomínala som,že na obedoch sedím s päťkou školy? Nie? nevadí teraz to už denníček vieš; a normálne sme sa rozprávali. No potom sme sa so Sebom v rovnakom momente načiahli po soľničku a ruky sa nám obtreli. Prisahám,že v tedy mnou prešlo aspoň 1000 voltov.  Prenechala som mu radšej tu soľničku a venovala sa ďalej svojmu obedu. Jednu ruku som mala položenú pod stolom a cítila som ako mi ju Jake zľahka stlačil. Pozrela som naňho a milo sa na mňa usmial. No skôr by som povedala,že to bolo súcitne. Akoby vedel niečo čo mne vtedy unikalo. 

Vtedy áno ale teraz už nie. A keď to viem cítim sa ešte horšie ako predtým. Pretože si plne uvedomujem,že to nebude mať zmysel. Hviezda školy a bývala šikanovaná,šedá myš?  Nie, je to bláznovstvo.  Lenže si nemôžem pomôcť.   Ja som sa zamilovala do Sebastiána Prizea !