I am not okay (Dokončené)

14.Kapitola

Vedela som,že nemá zmysle mlčať. Keď Seb chce, vie byť veľmi tvrdohlavý.

,,Otec. Urobil mi to otec." Hlesla som a videla som ako Seb zatína päste. Neviem prečo,ale potešila ma jeho reakcia. Je vidieť,že mu na mne aspoň trochu záleží. Uvedomujem si,že mi viac krát hovoril,že ma miluje, no podľa mňa na také vyhlásenie je skoro. Chcela by som mu veriť, no je to niečo cez rok čo sme sa videli naposledy a nedopadlo to najlepšie. 

,,Ja ho zabijem." Precedil cez zuby a už sa chystal opustiť izbu. No ja som ho chytila za ruku a nechcela ho pustiť. ,,Seb prosím. Nič mu nerob." ,,Nechápem ako to po mne môžeš po tomto chcieť." Povedal a ukázal na mňa.  ,,Je to môj otec." ,,Veď práve! Je to tvoj otec a dokázal ti urobiť toto. Nabudúce by mu nič nezabránilo ti ublížiť horšie."  ,,Bol opitý a nevedel čo robí." 

,,To sa mi snáď len zdá. Ty ho ešte aj obraňuješ?!" Kričal Seb. ,, Prosím ťa."  Zašepkala som pretože som nemala silu sa s ním hádať.Celé telo ma bolelo a čo i len najmenší pohyb mi do tela vysielal nevyslovnú bolesť. Zakňučala som keď som sa chcela lepšie posadiť načo bol Seb hneď pri mne. 

,,Prepáč mi to. Neuvedomil som si ako si na tom. Len ma skús pochopiť. Mám o teba strach. Nechcem aby sa ti niečo stalo. Pomyslenie na to,že ti niekto ubližuje ma ničí." Pohladil ma po tvári. Vedela som,že musím vyzerať hrozne,keďže som schytala facku na obidve strany líc. Cukla som sebou keď sa jeho dlaň dostala na boľavé miesto načo ruku hneď spustil. 

,,Povieš mi aspoň ako to bolo?" Opýtal sa s nádejou v hlase. Prikývla som, lebo aspoň toto mu musím povedať. ,,Keď som ráno prišla domov, otec začal vyvádzať,že kde som bola,že sa mi niečo mohla stať a čo by on bezo mňa robil. Najprv som si myslela,že sa o mňa jednoducho len bojí a nechce po mame stratiť aj mňa. No potom som si uvedomila,že on sa nebojí o mňa ale o peniaze ktoré za svadbu dostane. Začali sme sme sa hádať a ja som mu povedala,že je len obyčajná sebecká sviňa ktorá sa stará len o peniaze. Vtedy som dostala prvú facku. 

Druhú si ani poriadne nepamätám no potom som mu povedala,že je na omyle ak si myslí,že t vašich peňazí niečo uvidí. Povedala som mu,že sa postarám o to,že nedostane ani penny. Potom už bolo neskoro niečo povedať. Sotil ma a ja som pristála na sklenenom stole. Kopol do mňa a opustil dom. Neskoro som si uvedomila,že bol opitý. Viem,že som mu povedala dosť tvrdé slová ale-" 

Nedopovedala som,pretože som sa ocitla v Sebovom objatí. Neuvedomovala som si,že plačem. Zistila som to až keď som zacítila ako mi slzy zmáčajú líca.,,To bude dobre. Postarám sa o to aby sa k tebe už nepriblížil. Do toho domu už viac nevkročíš. Svadba je o pár dní a nemám problém keď sa ku mne nasťahuješ už teraz. Nikomu nedovolím aby ti ublížim. To ti prisahám." Povedal a pobozkal ma do vlasov. V tej chvíli som sa cítila čarovne a priala by som si aby nikdy neskončila. 

,,Nehneváš sa na mňa?" Opýtala som sa. ,, A prečo by som sa mal?" Opýtal sa prekvapene. ,,Nooo, za to,že som povedala otcovi,že sa postarám o to aby z vašich peňazí nedostal ani penny. " ,,Zlatko za to sa na teba nemám prečo hnevať. Povedala si mu len čistú pravdu. A tie peniaze nie sú len naše. Sú aj tvoje a môžeš si s nimi narábať akokoľvek budeš chcieť. " Povedal a objal ma silnejšie.  

,,Kedy ma pustia domov?" ,,Zajtra. Dnes si ťa tú chce Adam nechať na pozorovanie,pretože si stratila dosť krvi." ,,A nedalo by sa nejako vybaviť aby som mohla odísť už teraz?" Opýtala som sa s nádejou v hlase načo sa len zasmial a pokrútil hlavou. ,,Viem,že tu nechceš zostávať,ale toto je to najmenšie čo môžeš urobiť. Nikam sa predsa netreba ponáhľať a tvoj stav netreba podceniť. Čo by som s tebou doma robil keby si mi tam odpadla?" Zasmial sa. 

,,Asi máš pravdu. Len tu nechcem ostať sama." ,,A kto povedal,že niekam idem? Zlatko ja tu ostanem s tebou. Neopustím ťa, teda iba ak ma o to sama nepožiadaš. Mám odísť? " Namiesto toho aby som mu odpovedala som sa k nemu nahla a venovala mu malý nevinný bozk na pery. ,,Stačí ti toto ako odpoveď?" Usmiala som sa. ,,No to veruže nestačí." A prisal sa mi na pery znova a oveľa vášnivejšie.

No v tom sa otvorili dvere a do izby vošiel Sebou kamarát. Tuším sa volal Adam.  ,,Ako vidím moja pacientka sa má už oveľa lepšie." Usmial sa. ,,Áno a chcela by som sa vám poďakovať." 
,,Nemáš začo. A prosím ťa tykaj mi. Nie je medzi nami veľký vekový rozdiel. A Sebastián je môj dobrý kamarát takže v tom nevidím problém, ty áno?" Opýtal sa ma. ,,Nie,pravdaže. Som Briana. " ,,Adam. Rád ťa spoznávam. Vy dvaja mi budete musieť povedať ako sa stalo to že sa budete brať. Prepáč kamarát ale ešte stále mám v pamäti ako si hovoril,že ty sa nikdy ženiť nebudeš. A teraz aha. Prídeš sem a aj so snúbenicou." 

,,To je dlhý príbeh." Povedala som. ,,Ale určite má zaujímavý priebeh." Zasmiali sme sa. ,,To máš pravdu. ." Odpovedala som a zívla si. Bol to celkom vyčerpávajúci deň. ,,Ako vidím nechám vás osamote vy moje hrdličky. A žiadne prasačinky. Predsa len sme nemocnica." Žmurkol na nás a opustil izbu. 

,,Si unavená?" ,,Bol to náročný deň." ,,Bee? Môžem sa ťa niečo opýtať? Sú to vlastne dve otázky." Prikývla som a pripravila sa na najhoršie,lebo som netušila čo môže chcieť. ,,Prečo si ráno odišla len tak bez slova?" Aha. Tak toto ho trápi. ,,Nechcela som ťa budiť." ,,A teraz pravdu. Nezabudni,že ťa poznám a viem kedy klameš." Povedal načo som si vzdychla. ,,Tak ak mám pravdu povedať tak neviem. Jednoducho som mala pocit,že musím odísť. ,,Uhm. A teraz druhá otázka. Prečo si po tom čo sa stalo u vás zavolala mne? " Nechápala som prečo sa to pýta. Predsa len budeme manželia a tak nejako som dúfala že to bude dobrý nápad zavolať práve jemu. Popravde ani som neuvažovala,len som mu priam zavolala. Nemala som tu aj tak nikoho iného na koho y som sa mala obrátiť a keby sme sa neskôr stretli dozvedel by sa to tak či tak. Tie modriny by som neukryla ani keby som použila  neviem ako kvalitný make-up. 

Preto ma zarazila jeho otázka. Vyrušila som ho snáď pri niečom dôležitom? Preboha,prečo som na to nemyslela skôr! Čo ak tam mal spoločnosť a ja som mu prekazila plány?! Mierne som sa od neho odtiahla,pretože som sa začala cítiť nepríjemne. ,,Ospravedlňujem sa ak som ťa obťažovala. " Povedala som hlasom bez jedinej emócie. No vo vnútri to vo mne vrelo hnevom. Aj keby nemalo. Predsa len sama som mu povedala, že mi nebude vadiť keď si bude spávať s hocikým. Máme mať čisto manželstvo z rozumu. Bez lásky či inakších citov. Pre ne tam nie je miesto. 

,,Nemáš sa prečo ospravedlňovať.Len som bol prekvapený,že si hneď volala mne a nie nejakému kamarátovi alebo niekomu známemu." ,,To bude tým,že tu nikoho nemám." Povedala som a ľahla som si do postele. Zavrela som oči a snažila sa zaspať. Bola som hlúpa ak som si myslela,že to medzi nami môže byť dobré.

Posteľ podo mnou sa prehla a ja som zacítila známu vôňu ktorá obalila moje čuchové bunky. Na to sa okolo mňa obmotali jeho ruky. Poddala som sa mu a v polospánku ticho zašepkala.

,,Mám ťa rada." Predtým než som sa úplne preniesla do ríše snov som ešte začula jeho hlas.

,,Prial by som si aby si ma milovala. " 

V mediách máte podobizeň Adama. Teda aspoň nejak tak si ho predstavujem ja :D 
Ďakujem za každý vote/koment. Naozaj si to vážim :)
Veroncek_Ka :)