I am not okay (Dokončené)

4. Časť

Víkend prešiel akosi prirýchlo. Bol pondelok a nastal čas ísť do školy. Moja odvaha na zmenu akosi vyprchala. No aj tak som ochotná sa zmeniť. Ako na dôkaz som zašla ku kaderníčke a dala si zmeniť účes. Moje predým dlhé tmavé vlasy boli teraz kratšie a mali svetlé pramene. Miesto toho aby som si dala svoje obyčajné nevýrazné veci som si obliekla úzke čierne jeansy a červený top s nápisom Fuck. Vlasy som si pre zmenu nechala rozpustené aby mi splývali na pleciach. Spravila som si len ľahký mejkap. Dala som si linku a naniesla riasenku. Aj keď som žiadny make up nepotrebovala,tento rituál patril k mojej zmene. Tvár som mala napodiv bez jedinnej vyzrážky,za čo som bola veľmi vďačná. Dolu v hale som si ešte obula čierne conversy a keď som sa uvidela v zrkadle skoro som sa nespoznala. Bola som iný človek. No len výzorovo,pretože vo svojom vnútri som sa klepala ako osika. Zobrala som si tašku a vybrala sa na autobus.

Ako vždy aj tentoraz bol plný. Ale keď som uvidela ako sa za mnou všetci obzerajú musela som sa usmiať. Stála som pri zadných dverách autobusu a musela som sa dobre pridržať držiaka aby som ustála zákrutu ktorú šofér práve prešiel. ,,Hej,kočka poď si sem sadnúť.'' Zakričal na mňa Lukas. ,, A riskovať pri tom život? Ďakujem,nechcem.'' Sama som bola prekvapená ako vyrovnane znie môj hlas. No keď som zbadala ich výraz tváre musela som sa zasmiať. Na to sa zatvárili ešte prekvapenejšie. ,,Briana? Briana Fárová?'' Hlesol Jake. ,,Nemožné.'' Povedal zas Harry. ,, Úplne možné ako vidíte.'' Odpovedala som a ďalej som sa venovala tomu aby som nespadla na zadok.

Keď som vystúpila z autobusu zvova spočinuli všetky oči na mne. A on nebol výnimkou. Venovala som mu pohľad s nadvyhnutým obočím a pokračovala som v ceste do triedy. Celú cestu som počúvala špekulácie o tom,že kto som. Niektorí si mysleli,že som nová študentka. No keď som zastala pres svojou skrinkou zrazu všetka vrava utíchla. Všetci do jedného sa pozerali na mňa a neveriaco vyvaľovali na mňa oči. ,, Briana.'' ,,Nezmysel,to nemôže byť ona,či?'' ,,Nemožné.'' Začali jeden cez druhého hovoriť,nadčím som len prekrútila očami. Nachrbte mi naskočili zimomriavky a ja som vedela presne,ze ktorý pár očí ma prepaľuje pohľadom. Otočila som sa k nemu a spravila som mierny úklon. Nato som sa posmešne usmiala a konečne sa vybrala do triedy. Musí si uvedomiť,že jeho hru môžu hrať aj dvaja. Usadila som sa na miesto a čakala som. No nemusela som dlho,pretože o chvíľu sa vedľa mňa odsunula stolička a na ňu dopadol Sebastián. Dlho si ma premeriaval pohľadom akoby sa chcel ujistiť,že som to naozaj ja. ,,Našiel si čo si hľadal?'' Opýtala som sa ho. ,,Ešte neviem. Aha áno. Už to mám.'' ,, A čo to presne je?'' ,,Nie čo,ale koho. A presnejšie,hľadal som moju starú spolusediacu. A našiel som ju. Stále je tu. V tvojich očiach sa stále nachádza strach. Kľudne sa začni obliekať inak ale tvojho starého ja sa nezbavíš. No ale keď konečne vyzeráš ako človek,nemusím sa hanbiť za to,že s tebou sedím.'' ,,Myslíš,že sa bojím? Mňa tak ľahko neodradíš. Asi ma dobre nepoznáš. Keď sa pre niečo rozhodnem,nepustím sa toho. '',, Bojíš sa.'' ,,Nebojím!'' ,,Tak to dokaž!'' Sám si to chcel. Ten ešte bude ľutovať že do mňa začal vyrývať. Postavila som sa zo svojho miesta a obkročmo si sadla naňho. Chcel sa tváriť nezúčastnene ale jeho oči ho prezradili. Videla som v nich prekvapenie a to ma donútilo sa usmiať. Mierne som sa na ňom pohmýrila a zahryzla si do pery. Ten jeho výraz bol na nezaplatenie. Videla som že aj chalani za nami sa na tom dobre zabávajú. Oblizla som si peru a naklonila sa čo najbližšie k nemu. Dych sa mu zastavil a srdce mu začalo byť rýchlejšie. Jemne som mu perami prešla po jeho. Cítila som,že je vzrušený. Po ušnom lalôčik som mu jemne prešla zubami a zašepkala. ,,Tvoju hru môžu hrať aj dvaja.'' Ešte som naňho cmukla a vrátila som sa na svoje miesto. Periferným videním som uvidela Jakea a Lukasa ako sa snažia zadržať smiech,pretože Sebastián je celý červený v tvári. Ja som sa na nich usmiala a tvárila sa akoby nič. Potom som si uvedomila,že budeme hlavnou témou dňa,pretože trieda bola celá plná študentou. Sebastián sa zdvihol z miesta a odišiel nevedno kam. Žeby smer WC? ,,Je ti jasné,že toto ti len tak neprejde? Práve si mu vyhlásila vojnu.'' Otočila som sa a uvidela som pri lavici stáť Lukasa. ,,Nie,vojna bola vyhlásená už v sobotu. Práve sa nachádzaš na bitevnom poli.'' ,,V sobotu? Vy ste sa stretli aj v sobotu?'' ,, To je na dlhé rozprávanie a ja som Sebovi sľúbila,že to nikomu nepoviem. Aj keď je medzi nami vojna,dodržím sľub ktorý som mu dala.'' ,,Páni..už je to Seb? no nič inak takto ti to pristane.'' ,,Kompliment? A od teba?'' ,,Eh.. ber to ako poznámku na tvoju osobu.'' ,,Dobre.'' Zasmiala som sa a potom do triedy vošla profesorka. Ani som si neuvedomila,že už zvonilo. Za ňou išiel aj Seb. Ten sa nad pohoršujúcim pohľadom našej slovenčinárky len pousmial a sadol si na svoje miesto. Čiže vedľa mňa.
Profesorka svojím orlím zrakom kontrolovala kto nie je na svojom mieste a keď prišla pri našu lavicu,zamračila sa na mňa. ,,Nová žiačka?'' ,,Nie pani profesorka, ja som Briana. Briana Fárová. '' Len prikývla a inak sa k tomu nevyjadrovala.

Celý deň prebiehal rovnako. Na každej hodine sa ma učitelia pýtali či som nová žiačka a keď som povedala nie,že ja som Briana tvárili sa prekvapene.
Práve sme mali matiku a celú hodinu sme mali rátať nejaké príklady. Ja a Seb sme to mali za dvadsať minút hotové a tak nás matikárka poslala upratať jej kabinet. No akože..radšej sa k tomu nevyjadrujem.
Ak som si myslela,že to bude pokojné uprarovanie tak som sa mýlila. Len čo sme vošli do kabinetu,Seb za nami zamkol dvere. Otočil sa,podišiel ku mne a vysadil ma na stôl.
,,Teraz si musíme niečo vyjasniť.''

Hello people. Nová časť na svete. Dúfam,že sa vám páčila. Čo myslíte vydrží Briane ten jej 'rebelský' štýl? Podarí sa jej zmenit sa ?
Veroncek_Ka :-)