I am not okay (Dokončené)

5.Časť

Ospravedlňujem sa,že časť je pridaná až teraz. No hádam sa bude páčiť. Príjemné čítanie :)

,,Áno, a čo také? " Zašepkala som, pretože stál až moc blízko mňa.,,Stále sa ma bojíš. Ale baví ma pozerať sa na to. " ,, A na čo také,ak smiem vedieť?" ,,To ako sa snažíš byť iná. No to v triede... to bol celkom slušný výkon. Podarilo sa ti to. Tlieskam ti za to.",,Ďakujem." Že strach v očiach,že sa ho bojím. Nie je to pravda. Možno trochu ale nie tak ako minulý týždeň. ,,Chceš vedieť prečo sa snažím byť iná?'' Prikývol a uprene sa mi pozeral do očí. ,,Tak fain. Celý minulý rok som trpela,že kedy sa objavíš niekde blízko mňa. Bála som sa,kto ma kde znovu potkne alebo zhodí,kto mi zhodí knihy na zem. Kto sa mi bude posmievať a ľutovať no nikto mi nepomôže. Nikto pretože každý mal pred tebou a tvojimi kamarátmi rešpekt. Pár krát som sa aj bála ísť do školy. Nikdy ste mi veľmi fyzicky neublížili,no psychicky som bola na dne. Každý deň som dúfala,že ťa to omrzí,ale márne. Pretože ty si sa na mňa z nejakého neznámeho dôvodu zameral ešte viac. Ale toto je môj posledný ročník. Nenechám ťa mi ho zničiť. Ja ho chcem prežiť,chápeš? Nie len chodiť ako telo bez duše. Chcem žiť,vychutnať si stužkovú a bez väčšieho stresu prejsť maturitou,chápeš to!? Ale to sa nebude dať bez toho aby ste mi robili zle. Kto chce prežiť musí bojovať. A ja bojovať budem. Za tento rok mi to stojí. Nenech-'' môj hysterický monológ prerušili jeho pery. Pritlačil ma ešte viac ku stolu a nenásytne drvil moje pery. Jemne mi zahryzol do spodnej pery a pýtalo si vstup do mojich úst. Bola som ako v tranze,jeho pery boli ako moja droga ktorú som potrebovala čoraz viacej. Robíš chybu. Ozval sa hlas v mojej hlave no ja som ho nateraz zatlačila niekam do úzadia. Nechala som sa unášať rozkošou ktorá mi prúdila žilami. Ruky som mu zaplietla do vlasov a a bozk mu rovnakou dávkou opätovala. Jednou rukou ma hladil po chrbte a druhou si ma pridŕžal pri sebe čo najbližšie.Jeho pery prešli z mojich úst na sánku,krk. Zanechával mi tam drobné bozky a potom prešiel na moju tvár. Akoby ju hladkal bozkami.,,Bria." Zamrmlal a pomaly prešiel perami až k ušnému lalôčiku kde mi zanechal ľahučký bozk. No bol dosť silný na to aby mi po celom tele naskočili zimomriavky. ,,Seb."Neubránila som sa a slastne som vzdychla načo sa on usmial do môjho krku. Potrebovala som jeho pery na svojich a tak som si ho pritiahla naspäť k tvári. Všimla som si jeho oči,žiarili vášňou. Ešte viac som sa k nemu pritiahla a náruživo sme sa opäť nechali pohltiť bozkami. Rukou mi zašiel pod tričko a hladil moju pokožku. Bolo to tak príjemné ale všetko raz musí skončiť. Zazvonilo na koniec hodiny a každú chvíľu sem mala prísť profesorka. Odtiahli sme sa od seba a navzájom si pozerali do očí,zatiaľ čo sme sa pokúšali lapiť dych. ,,Na stužkovú si partnera nehľadaj." ,,Prečo? To tam mám ísť akože sama?" Povedala som. ,,Nie pôjdeš tam so mnou." Sánka mi padla až niekde k zemi a nemo som naňho pozerala.,, S tebou?" ,,Áno so mnou, Bri. A len tak mimochodom,od kedy som Seb?" ,,Vadí ti to?" ,,Prekvapivo ani nie,len každý ma volá Bastián tak som na to zvyknutý." Podišla som bližšie k nemu a zašepkala. ,,Tak si na to budeš musieť zvyknúť,Seb." na líci som mu zanechala letmý bozk a vybrala som sa na odchod. Úsmev mi nechcel zmiznúť z tváre ani potom keď na mňa ešte zavolal.,, Tak sme dohodnutí ohľadom stužkovej,Brí? ",, Dohodnutý,Seb." Odpovedala som mu a opustila som kabinet. Matikárka nás asi prerazí lebo sme tam nič neupratali,ale to nevadí.

Už hodinu ležím doma na posteli a premýšľam o všetkom čo sa dnes stalo.Bolo to zvláštne. Krásne ale zvláštne. Tie jeho pery na mňa pôsobili ako droga. Ak ma ešte niekedy pobozká hrozí,že na nej budem závislá. Závislá od bozkov Sebastiána Prizea. Smejem sa ako blázon na celú izbu ale netrápi ma to. Aj tak nikto nieje doma. Ako vždy. Rodičov vídam asi tri krát za týždeň a aj to len výnimočne a nerozprávame sa inak než stručne. Dá sa povedať,že si nie sme blízky,vôbec sa spolu nevieme rozprávať, jednoducho si nerozumieme. Smutné ja viem. Aby si dcéra nerozumela s vlastnými rodičmi. Ale aj to sa stáva. Jediná osoba s ktorou som sa najviac rozprávala a ktorá poznala moje tajomstvá ma opustila. Anna bola jediná,kto poznal moje utrpenie. Anna! Musím jej zavolať a porozprávať jej čo sa u nás deje. Zoberiem zo stolíka mobil a vytočím jej číslo.

A: ,,Pozrime,že kto si spomenul,že ešte stále existujem."
B: ,,Aj ja ťa rada počujem Ann. Mám sa celkom dobre čo ty?"
A: ,,Výborne len niekto mi tu chýba. Vieš taká strelená baba, nemá kto vymýšľať bláznivé nápady. Nemôžem počúvať jej výlevy srdca a potom jej radiť. Dosť mi chýba."
B: ,,Ann, dobre vieš,že chýbaš aj ty mne. A výlevy môjho srdca môžeš počúvať aj cez telefón napríklad práve teraz."
A: ,,Tak spusti Fárova. Ty budeš hovoriť čo nové a čo sa tam u vás deje a ja budem počúvať a nakoniec ti poviem nejakú vetu na vyriešenie problému ktorý ti motá hlavu."
B: ,,Ako si vedela, že potrebujem z niečím poradiť? "
A: ,,Poznám,ťa až príliš dobre. Tak spusti."

B: ,,No po tom poslednom telefonáte s tebou som sa rozhodla brániť. Chcela by som si tento posledný rok na strednej užiť a tak som navštívila kaderníčku nech mi pomôže nejako zmeniť účes. Tak namiesto mojich predtým dlhých,tmavých vlasov mám teraz,polo-dlhé so svetlými prameňmi.Do školy som si obliekla trochu živšie oblečenie a namaľovala sa. Chápeš? Ja som sa maľovala. No a keby si to videla v buse,všetci na mňa pozerali ako na zjavenie,dokonca ma nespoznala ani naša školská päťka. No vlastne busová štvorka. V škole to bolo ešte lepšie, povedala som si,že Sebovu hru môžu hrať dvaja. A tak som si naňho v triede sadla a aj som mu to povedala. Celá trieda na nás ohromene pozerala. No a čerešnička na torte je že nás matikárka poslala upratať jej kabinet a my sme sa namiesto upratovania,bozkávali!! A ja mám pocit,že som závislá od jeho pier, vieš celý čas čo som doma na ne nemôžem prestať myslieť. Tak aká je tvoja rada? Akú liečbu odporúčaš?"

A: ,,Dobre,že sedím inak by som nefalšovane spadla na zadok. Bria,to myslíš akože vážne? Naozaj? "
B: ,,Úplne."
A: ,, Neviem,naozaj nemám žiadnu radu. Len si dávaj pozor aby to nebola nejaká hra a ty aby si nespadla do ich pasce. Nechcem ťa strašiť,to nie len...celé je to zložité."
B: ,,To si hovorím aj ja. A Ann? Zabudla som ti niečo povedať. On ma pozval na stužkovú."
A: ,,Tak potom kamarátka moja,si mŕtva."