I am not okay (Dokončené)

7.Kapitola

,,Si si istá,že ťa nemám ísť vyprevadiť na letisko?" ,,Nie, len spi ďalej Jess. Je len päť hodín, nebudem ťa ťahať cez celý Bronx. Vezmem si taxík, nič sa ty neboj." ,,Dobre, budeš mi chýbať kamoška." ,,Prosím ťa. Idem len na pár dní a potom som hneď späť. Ty tu zatiaľ budeš dávať pozor na chalanov nech nerobia neplechu." ,, Inak povedala si to aj Mattovi?" ,, Hej a prekvapivo ani on nevedel o čo sa jedná. Ale,že keď budeme potrebovať právnickú pomoc,nemáme váhať a okamžite mu máme zavolať. Proste úžasný starší brat." Zasmiala som sa. ,,Dobre, ic už lebo ešte aj zmeškáš. " Povedala Jess. ,,Neboj sa. Keby som to nestihla som si istá,že Matt by mi ochotne požičal jeho súkromné lietadlo." ,,On má súkromné lietadlo?!" Posadila sa z postele Jess. ,,Hej, má ale využíva ho len zriedkavo. Ale teraz už naozaj musím ísť." ,,Nezabudni že si voláme." Zavolala za mnou keď som zatvárala dvere. Len som sa usmiala a opustila intrák.

Na letisko som došla na poslednú chvíľu. Neverila som,že práve dnes bude tak ťažké si zohnať taxík. Prešla som cez kontrolu a podala letuške svoju letenku. Usadila som sa na svoje miesto a rozmýšľala asi už po stý raz čo ma doma bude čakať. To,že by ma otec predal pre dobro firmy som si ani len nedokázala pripustiť. Ale čo ak mala Jess pravdu a bude ta sebecký,že pre to aby zachránil maminu firmu a náš zdroj peňazí to je schopný urobiť? Všimla som si,že si ku mne prisadol nejaký chalan ale to bolo teraz vedľajšie. Musela som sa sústrediť na to čo príde keď sa objavím doma. No keďže nebolo ani sedem hodín sa mi nejako nedarilo veľmi premýšľať a tak som zaspala hlbokým spánkom.

,,Slečna, zobuďte sa, budeme pristávať." Počula som pri sebe neznámy hlas. Otvorila som oči a pred sebou som uvidela dosť povedomého chalana. ,,Jake?" Opýtala som sa rozospatým hlasom.  ,,Ehm, áno poznáme sa ?" Očividne som ho uviedla do rozpakov nad čím som sa musela zasmiať. Jasné moje šťastie na nestretnutie nikoho známeho práve začína. ,,Briana Fárova." Povedala som a pozorovala ako na mňa vypleštil oči. ,,To nie je možné, preboha neber si to v zlom ale ty vyzeráš. Chcem povedať úžasne." Habkal. ,,Ďakujem." ,,A čo ty tu robíš? Myslel som si že si opustila Londýn po tom čo-" Zasekol sa na konci vety. ,,To je v pohode, bolo to dávno. A máš pravdu, odišla som,ale teraz ma sem zavolal otec,vraj potrebuje niečo vyriešiť." ,,Aha a ponáhľaš sa domov?" ,,Ani nie. Je naplánovaná pracovná večera a teraz bude len obed takže mám ešte dosť času. Prečo?" ,,Len tak." ,,Jake,no ták, viem že to nebolo len tak." ,,Fajn. Ja len,že či by si nechcela niekam zajsť. Ale je to sprostosť." ,,Nie,naopak. Pôjdem veľmi rada. " ,,Fakt?" ,,Áno." ,,Tak to je super." Povedal.  ,,Inak kde teraz bývaš?" Opýtal sa ma po chvíli. Už som mu chcela aj  odpovedať no potom som sa zarazila. Predsa je to len Sebastiánov kamarát a môže mu to povedať. A ja som chcela minulosť nechať tu a začať odznova bez toho aby niekto vedel kde som. ,,Chápem." Povedal keď pochopil,že mu to nepoviem. ,,Nie Jake, ja by som ti to povedala len som chcela začať odznova bez toho aby niekto z minulosti vedel kde som. Viem je to bláznivé." ,,Nie je a prekvapivo ťa chápem. Predsa len si si s nami čo to užila. " ,,Som v New Yorku. " Vzdychla som. Predsa len to nemá zmysel tajiť keď osoba pred ktorou som utekala býva skoro hneď vedľa mňa. ,,Ty si v Yorku? Kde tam presne,prosím ťa?" Vedela som,prečo tak reagoval. ,,V bronxe. King's Univerzita. Študujem tam právo." ,,No môj y bože,mala by si vedieť,že tam je aj -" ,,Sebastián? Netreba, zistila som to sama. Býva dokonca aj v mojom intráku." Prerušila som ho. ,,Ako reagoval keď ťa tam uvidel?" ,,Nijako. Totiž ma nespoznal.  Stretli sme sa viac krát a aj sme sa rozprávali ale netuší kto som." ,,To mi nejde do hlavy. A nebolo mu podozrivé tvoje meno? Predsa len keď si mi povedala kto si tá podoba medzi tvojím starým ja sa objavila." ,,To bude tým,že nevie moje meno. Na univerzite ma každý volá proste len Bee. " Povedala som. ,,Zaujímavé." ,,Niečo mi hovor." Zasmiala som sa.

,,Dobre ja už svoje kufre mám. Čo ty?" Opýtala som sa keď sme si boli pre batožinu. ,,Kufre? Preboha na koľko tu mieniš ostať?" Opýtal sa ma zo smiechom Jake. ,,Náhodou, mám tu len dôležité a základné veci." ,,Dobre ja sa nechcem hádať. Môžme ísť. Ja som mal len batoh." Zasmial sa. Vybrali sme sa k východu keď sa za nami ozval ďalší povedomý hlas. ,,Ale no tak kámo, to keď máš nejakú babenku to si už ani kamaráta nespoznáš?"  Jake sa uchechtol a otočil sa na kamaráta.