17.Kapitola

7.3K 447 19
                                    

Ráno som sa zobudila nevyspatá a s obrovskými kruhmi pod očami. Dôvod? Môj úžasný manžel. 

Keď včera za sebou zabuchol dvere od spálne zrútila som sa na posteľ nechala voľný priechod slzám. 

Vedela som,že to nebude ľahké no takto som si to nepredstavovala. Samozrejme, cítila som v noci tú vášeň medzi nami,no nemohla som jej len tak ľahko podľahnúť. Bola som krutá ale jasne som povedala,že naše manželstvo bude len navonok. Tak prečo ma jeho včerajšie slová tak ranili? 

Chcela som sa tváriť,že sú mi jeho slová ukradnuté ale nešlo to. V momente ako treskli dvere som mala oči plné sĺz. Je to moja vina. Vzdychla som a vybrala sa do kúpeľne. 

Bola som pripravená na to,že vyzerám hrozne no aj tak keď som sa uvidela v zrkadle malo som chuť kričať. Včera som zaspala neodmalovaná a keďže som aj revala všade som mala rozmaznaný make-up. Oči ako panda no úžas na mňa sa pozerať.

Keď som sa ako tak dala do poriadku som sa vybrala dole do kuchyne. Po mojom drahom manželovi nebolo ani stopy a ja som sa rozhodla urobiť niečo na raňajky. 

Po niekoľko minútovom rozmýšľaní som sa pustila do palaciniek. Bytom sa šírila ich vôňa a ja som na chvíľu na všetko zabudla. Prebral ma až jeho hlas. ,,Vonia to dobre. Asi neumrieme od hladu." Povedal posmešne. 

,,Ak sa ti niečo nepáči kľudne si objednaj čínu ale pizzu." Odvrkla som. Ak som si myslela,že by dnes mohol byť nový začiatok očividne som bola na omyle.  

,,Nemusíš sa hneď urážať. Len som povedal,že očividne vieš variť." ,,Prekvapuje ťa to?" ,,Popravde aj áno. Ale nechajme to tak. Som hladný a potom by som sa chcel s tebou porozprávať." 

,,Bez problémov sa môžeš vrátiť do spálne. Predsa len je to tvoja izba. Ja sa presťahujem do hosťovskej." Štekla som. ,,O  tom som sa nechcel práve rozprávať. A v spálni ostaneme obaja." 

,,Aha. Tak potom chceš určiť čas kedy mám zmiznúť aby si tu mohol mať kurvy však? Alebo si ani nebudeš robiť starosti a budeš si ich tu vláčiť aj keď tu budem?" Bola som znechutená. Jeho slová sa mi zas a znovu premietali v hlave. ,,Briana počúvaj ma!!  Včera som sa choval ako idiot a viem,že-" 

,,Vieš čo? Nechaj to tak. Ja nechcem počuť žiadne tvoje ospravedlnenie. Nezaujíma ma to. Ako si sám včera povedal, ja sama som ti to vlastne navrhla takže sa na teba nemám prečo hnevať. " ,,Bria-" 

,,Teraz ma ospravedlň. Musím si ísť ešte niečo zariadiť." Povedala som a opustila som kuchyňu. Počula som ako na mňa volá ale za mnou sa nevybral. Povzdychla som si a z chodby si vzala kabát a opustila byt.

Túlala som sa uličkami Londýna a netušila čo robiť. Školu som musela ukončiť a  nerada to priznávam ale prednášky mi chýbajú. Všetci kamaráti a dokonca aj Nick. 

Keďže som sa musela narýchlo vydávať,zrušila sa aj moja narodeninová oslava a moje šaty na ich počesť ležia na dne kufru. Z môjho premýšľania ma vyrušilo zvonenie telefónu. Matt

,,Áno?" 
,,Bria? Ahoj sestrička ako sa máš?" 
,,Tak normálne. Akoby som sa mala mať? Včera som mala svadbu a človek ktorý mi je najbližší na ňu neprišiel." Bola som naňho hnusná ale nemala som náladu na nič iné ako na zrušenie svadby. Naozaj. Najradšej by som s tou podmienkou nikdy nesúhlasila. Keby sa dal vrátiť čas hneď svoje rozhodnutie zmením. Ale bolo to kvôli mame.
,,Hneváš sa na mňa." Nebola to otázka skôr konštatovanie. No aj tak som odpovedala. 

,,Áno. Prepáč Matt,ale dnes nemám na nič náladu."
,,Chápem, ťažká noc?" Zasmial sa.
,,Ani si nevieš predstaviť ako. Ale nie v tom zmysle na aký myslíš. " 
,,Ublížil ti? Bria prisahám,že ho zabijem." 

,,Matt upokoj sa. Nie len sme sa nezhodli v rovnakom názore. To je všetko." 

,,No neznieš tak." 
,,Matt, bola to len hádka. Ja som ani nedúfala,že to bude inak."
,,Tak prečo si si ho brala?"
,,Maaatt. Dobre vieš,že kvôli mame. Vďaka nemu jej firma pokračuje aj teraz. Dozvedela som sa,že dokonca už vyplatil niekoľko veriteľov."
,,Ale dokonalý manžel to nie je."
,,Máš pravdu. No nič iné som nečakala. Už budem končiť. "

,,Ozvi sa ešte Bria. Na budúci týždeň mám rokovanie v Londýne, určite sa za tebou zastavím."
,,Ďakujem ti. "  Povedala som a položila.

Pomaly som sa vydala naspäť do bytu a pripravovala sa na rozhovor s ním.  Ako som už povedala Mattovi nebude to ľahké manželstvo ale aj tak by sme mohli spolu začať vychádzať. Predsa len niektoré naše spoločné chvíle boli prekrásne. Tak prečo to zničiť a na všetko zabudnúť? 

Po chvíli som sa dostala pri byt,keď som uvidela pred dverami Adama ako sa chystá zaklopať na dvere. ,,Ideš k nám? " Opýtala som sa a s ním to myklo. Očividne ma nevidel. ,,Jeej Bee. Ahoj. Áno akurát som prišiel a potrebujem so Sebastiánom porozprávať." ,,Tak poď ďalej." 

Otvorila som dvere a zarazene som zastala stáť na prahu. Z obývačky sa ozýval veselý smiech a jeden z nich bol ženský. Pomaly som prešla do miestnosti a srdce mi umrelo z toho čo som uvidela. Seb bol na gauči a na ňom obkročmo sedela nejaká ženská a náruživo sa bozkávali. ,,Bria." Ozval sa za mnou Adam a ja som si až teraz uvedomila jeho prítomnosť. Obidvaja sa pri Adamovom hlase strhli a pozreli sa na nás. V Sebovom výraze som zbadala strach no tá žena sa doslova na mňa usmievala. ,,Prepáčte, nenechajte sa rušiť."Hlesla som a ani sa nesnažila zadržiavať slzy. Načo aj. 

Počula som ako na mňa Seb volá, no ja som to ignorovala a utekala do izby kde som sa zamkla. Prešla som ku skrini a vytiahla som to čo som potrebovala. Prešla som do kúpeľne a britvou si prešla po žile. Vedela som ako hlboko som mala zájsť aby sa len odplavila bolesť. Nechcela som sa zabiť,to nie. Len som chcela cítiť inú bolesť než tú ktorú mi spôsobovalo srdce. Videla som ako mi tečie krv po ruke a sledovala som ako sa všetko odplavuje preč. Mala som byť silná,ale nešlo to. Prečo ho ja blbá tak strašne milujem? 

Umyla som si ruku a aj ostatné stopy po krvi. Prezliekla som si tričko a dala si dlhý rukáv. Zo stolíka som nakoniec vybrala denník a pustila svoje pocity von.

Už ma to nebaví. Nebaví ma to aká som hlúpa a naivná. Povedala som mu,že mi nebude vadiť ak si nájde milenky a bude si s nimi spávať. No opak je pravdou, tak strašne ho milujem že ma to ničí. Neviem čo mám robiť, bojím sa mu dôverovať  aby ma nezničil ešte viac. 

Bola som hlúpa keď som si myslela,že jeho ranné ospravedlnenie myslí vážne. A aj keď teraz počujem ako sedí za dverami a ospravedlňuje sa,nemám silu mu otvoriť. Čo mám robiť? Čo  zmierni tú bolesť v srdci? 

I am not okay (Dokončené)Where stories live. Discover now