Povedz proste iba áno (SK)

7.kapitola

„Emily?"

„Áno, Catheline," otočila som sa na stoličke, aby som sa mohla lepšie pozrieť na spolubývajúcu, ktorá sa vešala na mojich dverách. „Čo by si potrebovala?"

„Keď si včera bola s Chrisom von, prala som si čierne oblečenie a dnes ráno cestou zo školy som si všimla, že mi v podprsenke chýba jedna kostica."

„Nevrav mi, že si nepoužila vrecúška na pranie, Cathy," prekrútila som očami vstávajúc od rozrobenej práce.

„Posledných dvadsať minút som strávila s hlavou v práčke a prisahám, že som ju tam pod bubnom zahliadla, iba ju nedokážem nijako vybrať."

„Cathy," vzdychla som si. „Chcela som si dať dnes vyprať."

Prehodila som si mikinu cez ramená, chmatla mobil a malú baterku, čo som nosila na kľúčoch a išla som za ňou do kúpeľne.

„Mrzí ma to, Em. Hlavu som mala úplne niekde inde."

Keď mi ukázala, kde ju našla, zasvietila som a strčila som hlavu do pračky presne ako to musela urobiť ona predo mnou. Skutočne tam bola. „Chvála bohu, že si si to ale všimla, inak by sme museli kupovať novú pračku. Hoci..." Nebola šanca, aby sme ju z nej vybrali. „Dofrasa."

„Prepáč, Em. Pozri sa na to z lepšej stránky. Máme nového suseda a len tak náhodou s ním chodíš. Môžem..."

„Catheline," pozrela som sa na ňu čupiac na zemi. „Za prvé spolu nechodíme a za druhé, nebudem si u neho prať svoju spodnú bielizeň, preboha."

„Bola si s ním na rande, bozkávate sa, držíte sa za ruky. A to všetko ste stihla len za tri dni, čo je síce bláznivé a sama tomu nechápem, ale budiš."

„Vráťme sa k nášmu problému," napomenula som ju s povzdychom. Posledné tangá, ktoré som mala čisté, som mala na seba. Buď pôjdem nakupovať, operiem si ich v rukách, zaklopem na Chrisové dvere alebo sa pokúsim vytiahnuť kosticu, ktorá skutočne uviazla pod bubnom. Ale ako?

„Pozerala som na nejaké videá, stačí vraj točiť bubnom a jej časť by sa mohla dostať von. Vyzerá to tak jednoducho na displeji mobilu. Aj tak sa mi to ale nepodarilo."

„A čakáš, že ja urobím zázrak?"

„Máš trošku viac trpezlivosti ako ja, Em."

Postavila som sa, oprášila som si čierne nohavice od prachu zo zeme, ktorú očividne nikto už dlhší čas neumýval a oprela som sa o stenu. „Ukáž mi, kde tu sú kliešte a podobné veci a potom obvolaj opravárov a zisti, koľko by to stálo, keby nám ten problém vyriešili oni."

Emily spravila presne ako som jej povedala, no mne sa zázrak nepodaril a jej taktiež nie. „Jeden mi oznámil, že sa naša práčka nedá rozobrať, druhý má zlomenú nohu a tí ostatní za to chcú hrozne veľa."

„Čo znamená veľa?"

„Päťdesiat libier iba za vytiahnutie kostice, sto libier ak by museli odmontovať niečo, čoho názov som si nezapamätala a štyridsať libier ak by sem prišli, no nepodarilo by sa im urobiť nič z predchádzajúceho."

Zhasla som baterku, zatvorila dvere práčky a položila som kliešte na jej vrch. Strávila som tam dve hodiny, no nepodarilo sa mi nič viac, iba malý dlhý kovový predmet jemne vytiahnuť cez jeden otvor v bubne. Bol tam zaseknutý a ja som nemala silu s tým viac spraviť nič.

„Budeš ma musieť odviesť do školy," pripomenula som Catheline našu dohodu spred hodiny. Mala som len deväťdesiat minút na to obliecť sa, pripraviť si veci a dostať sa do haly, v ktorej som vyučovala vysokoškolákov.