Povedz proste iba áno (SK)

6.kapitola

„Čo tu ešte robíš?" spýtala sa ma prekvapene Patricia, keď som vošla záhradnými dverami do obývačky spotená so slúchadlami okolo krku. „Chris tu bol pre teba pred dvadsiatimi minútami. Zase si sa zabudla v tom tvojom bežeckom svete," prekrútila očami hádžuc po mne uterák, ktorý som si nechala na gauči pred odchodom. „Povedala som mu nech príde ôsmej."

„Ďakujem," skríkla som za ňou, keď som konečne popadla dych, no ona už bola dávno mimo môj dosah.

Presne vo chvíli, keď som vyšla schodmi na prvé poschodie sa domom ozval zvuk zvončeka. „Doriti," zašomrala som si popod nos pri pohľade na hodinky, ktoré ukazovali osem hodín a tri minúty.

„Zdržím ho," žmurkla na mňa Catheline bežiac mi oproti zo svojej izby. „S potešením."

„Cathy," zavolala som za ňou.

„Uhm?"

„Pätnásť minút," ukázala som na ňu varovne prstom, „a som dole."

„Neboj, Em, Chris je IBA TVOJ."

„Tak som to nemyslela," prekrútila som očami prehadzujúc váhu z jednej nohy na druhú.

„Nemysli si, že sme vás dvoch včera nevideli na príjazdovej ceste."

„A to som verila, že spíte."

„Um..." zvonček ju prerušil spoločne s Patriciou, ktorá kričala cez celý dom.

„Emily!"

„Idem," šepla Catheline otáčajúc sa mi chrbtom.

„Ešte sa k tomu vrátime, Cathy."

„Chris, Chris, Chris," opakovala stále dookola až kým konečne neotvorila vchodové dvere. „Ó, ahoj, Chris!"

Smiala som sa celou cestou do sprchy. Nikdy som nemala spolubývajúce, no zatiaľ to nebolo nič iba jeden veľký nezabudnuteľný zážitok, ktorý sa pomaly šplhal na prvú priečku. A to ma na Srí Lanke okradli opice, ktoré mi nakoniec nahnevané vrátili všetko okrem tampónov.

... 

„Keď máš teda rastlinu už väčšiu ale stále bez kvetov, odtrhneš z nej nepotrebné pazuchy. Väčšinou plody rastú na hlavných stonkách."

„Nakreslil by si to, aby som to nemohla pobabrať?"

„Čo to tu robíte?" spýtala som sa Chrisa, ktorý si opierajúc sa o kuchynskú linku zobral od Catheline papier a pero. Pri pohľade na neho som sa musela usmiať. Čierne rifle a tmavo zelená košeľa pôsobili decentne a elegantne, no ponožky so svetlo modrými obláčikmi ma okamžite pobavili. Aj on prepadol trendu farebných bláznivých nôh tak ako zbytok ľudstva.

„Hovorím Cathy ako má ostrihať paradajky."

„Tie paradajky, ktoré práve kvôli zime nerastú?"

„Áno, Emily," Catheline si založila ruky na prsiach krútiac hlavou. „Presne tie."

„Ty si práve vyšla zo sprchy?" opýtal sa ma Chris idúc ku mne.

„Nooooo..." prekrútila som očami, keď ma k sebe stiahol bližšie a jednou rukou mi prikryl mokrú hlavu kapucňou môjho ružového huňatého svetra, ktorý sa nehodil k jeho outfitu.

„A čo tie paradajky?"

Chris ma pobozkal na líce, chytil ma za ruku a ťahal ma preč kričiac za Catheline do kuchyne. „Príď za mnou na jar."

Z domu sme doslova utiekli. Ja v čiernych čižmách, červenou kabáte a rúžovou kapucňou na hlave, Chris v béžových obrovských topánkach s kožušinou, čiernom kabáte a s tým strašným obrovitánskym šálom z predošlého dňa, cez ktorý som ho ledva videla. „Ak ho chceš, požičiam."